„Môžu dnes kresťania ešte tvrdiť: Iba Ježiš sám je základom vykúpenia celého ľudstva? Nemusí sa kresťanstvo vzdať svojho nároku na pravdu, aby mohlo byť moderné a tolerantné?“, pýta sa kardinál Ratzinger v známej knihe Viera, pravda a tolerancia.
Predošlý pápež v knihe reaguje na hlavné ohrozenie viery súčasného kresťana – relativizmus. Tento vírus prenikol hlboko nielen do spoločenského života, ale poznačil aj postoje mnohých kresťanov k učeniu Cirkvi. Ešte v kardinálskom klobúku vystopoval pápež, teológ Benedikt XVI. relativizmus až ku Kantovi, ktorý popieral schopnosť človeka hovoriť pravdu a zastával názor, že presadzovanie všeobecne platnej pravdy obmedzuje slobodu človeka.
Podľa kardinála Ratzingera sa filozofia relativizmu „v našej hodine stala ústredným problémom viery“. Tento relativizmus sa javí nielen ako rezignácia pred nesmiernosťou pravdy, ale je pozitívne definovaný aj pojmami tolerancie, dialogického poznania a slobody. Kardinál Ratzinger pripúšťa, že tento relativizmus je do značnej miery opodstatnený v politickej oblasti. Problémom však je, keď sa vzťahuje na oblasť náboženstva a etiky.