Slovenský dlh rastie. Vysoká inflácia nám vylepšovala čísla
Vysoké deficity za ostatné roky spôsobili, že celkový slovenský dlh v posledných rokoch takisto veselo rástol. Najväčší skok prišiel počas pandémie, keď bol ešte na konci roku 2019 na úrovni 45 miliárd eur, pričom o dva roky neskôr sa pohyboval blízko čísla 61 miliárd. Vlani už dlh verejnej správy atakoval 69 miliárd eur.
Keďže nominálnu hodnotu dlhu ovplyvňuje inflácia, zvykne sa porovnávať s hrubým domácim produktom krajiny. Zatiaľ čo koncom roku 2019 predstavoval dlh približne 48 percent slovenského HDP, v roku 2021 to bolo už 61 percent HDP, čo je nad 60-percentnou hranicou, ktorú stanovila Európska únia v rámci maastrichtských kritérií. Ich splnenie sa vyžaduje od každej krajiny, ktorá žiada vstup do Únie.
Napriek tomu, že vysoké deficity pokračovali aj v ďalších rokoch a dlh sa nabaľoval, vysoká inflácia spôsobila, že nominálne rástla slovenská ekonomika podstatne viac než dlh. Ten preto v pomere k domácemu produktu postupne klesol na 57,7 percenta HDP v roku 2022 a ďalej na lanských 56 percent. Išlo o vzorový príklad toho, ako inflácia pomáha dlžníkom.
Cenová hladina však v tomto roku zďaleka nerastie tak rýchlo ako v posledných dvoch rokoch a očakáva sa, že dlhový ukazovateľ sa zvýši niekde na úroveň okolo 58 až 59 percent HDP.
Obavy z gréckej cesty a zníženie úverového ratingu
Celý vývoj a každý konsolidačný krok slovenského šéfa rezortu financií i celého vládneho kabinetu pozorne sledujú aj investori nakupujúci štátny dlh. Čím väčšie obavy majú, najmä zo stavu verejných financií a prípadného nesplácania dlhu, ale aj iných udalostí v krajine (vojna, atentát, korupcia či vládna nestabilita), tým vyšší úrok zvyčajne požadujú za to, že zo svojich vreciek požičajú štátu peniaze.
Práve v súvislosti s tým sa zvyklo poukazovať na to, že si požičiavame podstatne drahšie ako pred niekoľkými rokmi. Za posledný rok sa na slovenských dlhopisoch s desaťročnou splatnosťou výnos pohyboval aj nad štyrmi percentami, pričom podobne draho sme si naposledy požičiavali pred vyše dekádou.
Nový dlh sme si kupovali tak draho, že sa objavili prirovnania ku Grécku v čase dlhovej krízy. Zdôrazňovalo sa, že radikálne vzrástol rozdiel medzi slovenskými a nemeckými (dlhodobo mimoriadne bezpečnými a kvalitnými) dlhopismi, teda takzvaný spread. Zatiaľ čo sa za poslednú dekádu rozdiel vo výnose pohyboval zhruba v rozmedzí od 0,25 do 0,5 percentuálneho bodu, v posledných dvoch rokoch dosahoval pomerne bežne aj 1,3 percentuálneho bodu.
Situácii nepomohlo ani zníženie hodnotenia Slovenska ako zodpovedného dlžníka zo strany ratingovej agentúry Fitch, ktorá mu v decembri udelila známku A–.
Dodajme, že spomedzi troch agentúr Slovensko najlepšie oceňuje Standard and Poor’s, a to na úrovni A+. Moody’s hodnotí Slovensko známkou A2.
Názor ratingových agentúr pritom vplýva na jednotlivých investorov, ktorí zvažujú kúpu štátneho dlhu. Horšia známka preto pre štát naznačuje drahšie požičiavanie.
Cena nového dlhu je čoraz priaznivejšia
Napriek tomu si však štát požičiava v tomto roku o niečo lacnejšie než vlani. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (Ardal) v tomto roku emitovala cenné papiere v hodnote takmer 10 miliárd eur s priemerným výnosom 3,62 percenta, čo je o 0,12 percentuálneho bodu menej ako v roku 2023.
Odráža sa to aj na sekundárnom trhu, kde majú slovenské dlhopisy zhruba o pol percentuálneho bodu nižší výnos než pred rokom.
Navyše spread voči nemeckým dlhopisom za posledný rok takisto klesol a v ostatných dňoch sa pohyboval pod úrovňou 1,1 percentuálneho bodu.
Český ekonóm Lukáš Kovanda na margo toho skonštatoval, že „krivka desaťročných nákladov Slovenska na prijaté úvery kopíruje krivku stabilnejších krajín, ako je Slovinsko“, čo je podľa neho celkom prekvapivé. Najmä vzhľadom na to, že štát medzitým zažil „predčasné voľby, zníženie úverového ratingu, atentát na premiéra, nepokoje v uliciach, hrozbu palivovej krízy v dôsledku odpojenia od ruskej ropy a v roku 2025 mu hrozí odpojenie od ruského plynu“.
Medzinárodní investori Slovensku „požičiavajú čoraz ochotnejšie“, pokračuje s tým, že ako problém evidentne nevnímajú „vysokú závislosť Slovenska od ruskej ropy a plynu“, a „nevidia ho ani v deficite Slovenska, ktorý je jedným z najvyšších v EÚ“.
Aby dobré čísla vydržali, bude nutné dôveryhodne konsolidovať
Šéf Ardalu Daniel Bytčánek sa pre agentúru Bloomberg prednedávnom vyjadril, že za úspešným znižovaním nákladov nového dlhu je transparentnosť pri rokovaní s investormi a tiež predaj širokej škále záujemcov: „Od tradičných bánk sme sa presunuli k poisťovniam, správcom fondov, správcom aktív, penzijným fondom a individuálnym investorom.“
„Dnes jasne dominujú investori ako sú fondy a správcovia aktív typu ‚kúp a drž‘, čo je pre nás ako správcov (slovenského štátneho) dlhu v týchto turbulentných časoch výhodné,“ dodal.
Bytčánek zároveň zdôraznil, že Slovensko vďaka vyššej emisii - než je plánovaný deficit na tento rok - pokrylo svoje tohtoročné potreby financovania, vďaka čomu má dobrú pozíciu na prekonanie prípadných turbulencií na trhu počas novembrových volieb v USA.
„Našou stratégiou je udržiavať väčšiu hotovostnú rezervu, aby sme v prípade zvýšenia volatility neboli nútení ísť na trh za neštandardných podmienok alebo za každú cenu,“ povedal.
Zdôraznil však, že ak slovenskí politici chcú, aby náklady na požičiavanie ďalej klesali, rozpočtový deficit sa musí znížiť. Podľa neho sa už netrpezlivo čaká na konsolidačné kroky: „Spready by sa mohli znížiť, ak sa čoskoro objaví dôveryhodný plán.“
