59 dní do volieb v USA. Trump chce oživiť Reaganovu Ameriku, pomôcť mu má Musk
Zakladateľ firiem ako Tesla, SpaceX či Starlink bude podľa Trumpovho plánu dohliadať na používanie verejných financií a podľa možností dokonca aj dávať stopku financovaniu vládnych agentúr, ktoré „parazitujú“ na federálnom rozpočte.
Okrem toho exprezident zopakoval svoje stabilné ekonomické návrhy, ako napríklad zníženie daňovej sadzby pre firmy, ktoré vyrábajú v USA, na 15 percent či založenie federálneho investičného fondu: „Môj odkaz je jednoduchý. Vyrábajte svoje výrobky tu v Amerike a len v Amerike.“
Biely dom by tiež pod taktovkou Trumpa zrušil grantové schémy súčasnej administratívy prezidenta Joea Bidena, v ktorých sú nevyužité finančné prostriedky – tie plánuje prečerpať naspäť do rozpočtu. Nelegálnym migrantom chce Trump zakázať prístup k hypotékam, keďže ide o pôžičky viazané na nehnuteľnosť.
Čo by robila komisia pre efektivitu
Komisia by vykonala „kompletný finančný a výkonnostný audit celej federálnej vlády“ a vypracovala by „odporúčania na drastické reformy“, povedal Trump v prejave pred Ekonomickým klubom v New Yorku. Cieľom by bolo nájsť spôsoby, ako odstrániť podvody a nesprávne transfery, citoval Trumpa denník Wall Street Journal (WSJ).
V zásade sa tak republikán zhostil návrhu, ktorý mu Musk predostrel počas ich rozhovoru v sekcii Spaces na Muskovej sieti X 13. augusta.
„Amerika skutočne potrebuje Komisiu pre efektivitu, aby pomohla vláde rozhodovať sa, ako najlepšie využiť peniaze daňových poplatníkov. Mnoho vecí musí byť zoškrtaných. Osobne by som rád pomohol a bol súčasťou takéhoto projektu,“ povedal vtedy miliardár.
Vo štvrtok reagoval na správu WSJ, odvolávajúcu sa na zdroje z Trumpovho tímu. „Teším sa na službu Amerike, ak sa naskytne príležitosť. Nie je potrebný žiadny plat, žiadny titul, žiadne uznanie,“ napísal Musk.
I look forward to serving America if the opportunity arises.
— Elon Musk (@elonmusk) September 5, 2024
No pay, no title, no recognition is needed. https://t.co/5PSNtjBQn7
O možnom vzniku takejto komisie v prípade víťazstva Donalda Trumpa v prezidentských voľbách 5. novembra nedávno informoval aj ľavicový denník Washington Post. Zdroje tohto denníka doplnili, že komisia má mať čo najširšiu členskú základňu, ktorú majú tvoriť významní predstavitelia priemyslu a technológií.
Trump vo štvrtok potvrdil, že s Muskom na túto tému viedol rozhovor a Musk túto ponuku prijal.
Ekonomika je pre voličov na prvom mieste
Trump sa aj týmto ťahom akoby vrátil k ťaženiu rodiny Bushovcov, ktorí v súťaži s vtedajším protikandidátom republikánov Patom Buchananom stavali ekonomiku na prvé miesto pred tým, čo druhý menovaný nazval „kultúrnou vojnou“.
Najnovší prieskum WSJ pritom ukazuje, že Trump má náskok o osem percentuálnych bodov pred viceprezidentkou a demokratickou kandidátkou Kamalou Harrisovou – v prípade, že sa respondentov pýtali na to, kto by lepšie zvládol národné hospodárstvo. V otázke zvládania inflácie má Trump päťpercentný náskok.
To ukazuje efektivitu Trumpovej kampane, ktorá voličom pripomína, že Harrisová je stále viceprezidentkou Joea Bidena, a tým aj „spolupáchateľkou“ vysokej inflácie či rastúcej migrácie.
Na druhej strane však treba pripomenúť, že ľavicová scéna spomínanú kultúrnu vojnu v mnohých inštitúciách vyhráva, čo vidno napríklad na politickom zafarbení univerzít v USA, pretláčaní transgenderizmu či takzvanej „rasovej spravodlivosti“.
Trump a prinavrátenie optimistického amerického ducha
Nedávny Trumpov krok s komisiou zameranou na efektivitu vládnych výdavkov pripomína politiku prezidenta Ronalda Reagana. Jeho nástupcom a dedičom reaganomiky sa stal v roku 1989 jeho viceprezident George H. W. Bush (starší).
Pripomeňme, že to bol práve on, kto v republikánskych primárkach v roku 1992 porazil Buchanana, čím sa Republikánska strana rozhodla uprednostňovať ekonomické témy pred kultúrno-etickými.
Ani to mu však na víťazstvo nestačilo a prezidentom sa stal demokrat Bill Clinton.
Ekonomická konjunktúra však pokračovala, od konca studenej vojny existovalo 11 rokov trvajúce obdobie, počas ktorého sa Amerika vyprofilovala ako totálna superveľmoc.
Po Clintonovi nastúpil George W. Bush (mladší) a práve jeho funkčné obdobie znamenalo koniec tejto éry. Štvorica lietadiel s džihádistami a rukojemníkmi na palubách zničila monument ekonomickej nadvlády – Svetové obchodné centrum. Narušili tak zdanlivú neporaziteľnosť americkej armády a sčasti aj svetovú rovnováhu.
Z umeleckého hľadiska reprezentovali toto obdobie technológiami presýtená optimistická hudba (eurodance, kapely typu boyband) či seriál Priatelia, ktorého zápletka je v podstate telenovelou. Takýto optimistický svet pre Američanov 11. septembra 2001 skončil. Zdá sa, že Donald Trump ho chce oživiť.