Realita môže byť nepríjemným miestom. Je lepšie žiť (aspoň na chvíľu) v pohodlnej konštrukcii. Francúzsky filozof Roland Barthes vo svojom diele Mýty každodenného života skúmal, ako sú aj predmety každodenného života ideologicky naplnené bez toho, aby sme si to uvedomovali: časopisy, reklamy, športové podujatia.
Podľa Barthesa sú moderné mýty kultúrne konštruované a posilňujú spoločenskú hierarchiu. Nemecký filozof Hans Blumenberg považoval vytváranie mýtov za ochranný mechanizmus seba samého: týmto spôsobom si každý vytvára svoj vlastný „svet“, ktorý nemusí zodpovedať realite, ktorá je podľa neho aj tak nehmotná.
Čoraz častejšie sa stretávame s tým, že sa zdá, že existuje viacero iluzórnych skutočností vo vzťahu k faktom. Avšak iba jeden súbor faktov môže byť pravý, t. j. skutočne zodpovedajúci skutočnosti. Nemecká mediálna rozprávka o „pravicových deportačných plánoch“, ktoré údajne pripravila strana AfD na konferencii pri Berlíne v januári tohto roku s názvom „Wannsee 2.0“, trvala dlhšie, ako sudcovia potrebovali na vydanie súdnych rozhodnutí proti vymysleným „faktom“. Médiami predpovedané pekelné leto s rekordnými teplotami sme vzali na vedomie, ale väčšina ľudí ho v skutočnosti prežila v gumákoch a pláštenkách.
Ešte aj dnes si môžete prečítať tie najlepšie mýty o korone, akoby nikdy neexistoval ani len náznak vedomostí, ktoré by zahnali vlastné povery.
Paralelná realita koronaskeptikov vs. paralelný svet autoritárskej koronapolitiky
Mainstream chce jednoducho neustále veriť, že sme „prešli pandémiou dobre“, a to v neustálom záchvate autosugestívneho potľapkávania po pleciach. Komentátor časopisu „Der Spiegel“ Sascha Lobo preto vo svojom stĺpčeku hlasno vyhlasuje, že koronaskeptici zrejme žijú v paralelnej realite, pričom nedávno uniknuté protokoly RKI zároveň odhaľujú, aký veľký bol rozpor medzi vedou RKI a paralelným svetom autoritárskej koronapolitiky. A keď veci nesedia, ohýba realitu tak, aby vyhovovala jemu samému: „Bola vždy povedaná pravda? Samozrejme, že nie.“ Ale ani to nie je vždy také jednoduché...
Jeho kolega zo Spieglu Thomas Fischer, bývalý sudca Spolkového súdneho dvora, povinne (alebo skôr „povinne nedbalo“?) šíril to, čo mu ešte zostalo v krátkej mediálnej pamäti o pandémii: v Nemecku zomrelo „na koronu“ vyše 100 000 ľudí a na celom svete milióny ľudí. Ako dobrý čitateľ novín a odborník na trestné právo vie aj bez pitvy. Rovnako vie aj to, že milióny Američanov sa na prezidentovo odporúčanie „zaočkovali dezinfekčným prostriedkom“ a potom „nešťastne zomreli“ (pravdepodobne sedel pri posteli a sledoval to).
Tvrdí tiež, že jednotky intenzívnej starostlivosti v Nemecku boli dlhé mesiace preťažené. Odkiaľ toto poznanie pochádza, neprezrádza, pretože oficiálny register DIVI, ktorý denne zaznamenáva voľné a obsadené liečebné kapacity na oddeleniach intenzívnej medicíny približne 1 300 akútnych nemocníc v Nemecku, v skutočnosti hovorí iným jazykom.
S krížikom po funuse svojich čitateľov neušetrí ani o „obrázky z Bergama“: katastrofické obrázky, ktoré rád uvádzal aj nemecký minister zdravotníctva Karl Lauterbach, neodrážali vlnu úmrtí na koronavírus – ako o tom informovali aj mainstreamové médiá –, ale len dočasné preťaženie lokálnych krematórií. Celosvetovou legendou sa stalo letuškou natočené rozmazané video s 13 vojenskými nákladnými autami. Dokonca aj Bavorská televízia ešte v septembri 2021 informovala o udalostiach z jari 2020. To svedčí o tom, že keď sa legenda raz vryje do hlavy, aj korigujúca správa v hlavnom prúde potrebuje niekoľko rokov inkubácie, aby sa dostala do mysle dokonca aj bývalého spolkového sudcu. A my sa stále čudujeme, prečo sa s vyšetrovaním koronavírusu nepokročilo a čím sa vlastne živí údajne skvelé novinárske dokumentačné oddelenie v časopise SPIEGEL.
Selektívne vnímanie má rád aj virológ a člen Rady expertov spolkovej vlády Hendrik Streek, ktorý bol počas korony tvárou pseudokritického krídla hlavného prúdu. Vo svojej najnovšej knihe Dotrasy o udalostiach počas koronakrízy sa drží svojho mýtu o veľmi zriedkavých vedľajších účinkoch očkovania. Vynecháva však skutočnosť, že viac ako 2,5 milióna registrovaných prípadov vedľajších účinkov očkovania u pacientov z oficiálne evidovaných celonemeckých údajov ešte ani nespracoval štátny Inštitút Paula Ehrlicha (PEI). Úrad údajne už roky pracuje na technickom „rozhraní“, aby mohol údaje spracovať.
Pred rokom uviedla zástupkyňa PEI Keller-Stanislawski pri parlamentnom vypočúvaní v Bundestagu, že spracovanie hlásení o vedľajších účinkoch spôsobených očkovaním sa nestíhalo a že kvôli tejto vakcíne mali oveľa viac práce. Samotný Streek si v súčasnosti buduje svoju postkoronovú kariéru a chce kandidovať za CDU do Bundestagu.
Iluzórna realita povýšená na dogmu
Iluzórnu realitu vytvára jednostrannosť médií a umelé vytváranie konsenzu, ktorému sa verí. So štipkou autoritárstva a manipulácie mienky nie je nakoniec príliš ťažké povýšiť iluzórnu realitu na dogmu. Proti každému, kto v ňu neverí, sa bojuje – zdraví Matrix.
Zinscenované kontroly faktov a súbežná prísna cenzúra nežiaducich faktov a názorov na YouTube alebo v sociálnych médiách slúžili na prikrášlenie diskurzu, zatiaľ čo sa zároveň prijímali dôležité politické rozhodnutia.
Dnes už nomenklatúra cenzuruje samu seba, aby sa čo najdlhšie udržala pri svojom pôvodnom naratíve. Fakty, ktoré by mohli dokázať opak, sa nezbierajú ani nezverejňujú: stály register rakoviny Inštitútu Roberta Kocha (RKI) je od roku 2020 zastavený. Zdravotná evidencia RKI je tiež mimo prevádzky. Register vedľajších účinkov spôsobených očkovaním PEI je „dočasne“ offline od roku 2022 má technické problémy...
Cenzúra aj vo verejnoprávnej televízii ZDF
Aj nemecký druhý verejnoprávny televízny kanál ZDF sa cenzuruje (reklamný slogan ZDF je „S druhým kanálom vidíte lepšie“). V redakcii vysielateľa sa voľne pohybuje „vymazávací diabol“. Napríklad niekoľko reportáží o povinnom očkovaní, ktoré najprv nechcel takmer žiadny politik a o ktorých sa potom dokonca oficiálne diskutovalo v nemeckom Bundestagu, už nenájdete v online mediatéke, kde sa inak dajú archivovať všetky programy. Porušenie politického sľubu sa vyretušovalo.
Napríklad Kevin Kühnert, súčasný generálny tajomník strany SPD, v reportáži ZDF zo 7. decembra 2021 o porušení sľubu, že nikto nebude požadovať povinné očkovanie, ktoré sa potom stalo skutočnosťou, hovorí: „To sa nám nemalo stať." Program bol jednoducho vymazaný.
Vo falošnej realite médií sa to jednoducho nikdy nestalo. Pravdepodobne ZDF musí šetriť na nákladoch na server napriek miliardovému rozpočtu z vynútených koncesionárskych poplatkov od všetkých občanov. Ak si však chcete znova pozrieť napríklad plytký zábavný program o popovej hudbe „Televízna záhrada“ z 18. decembra 2016, stále ho môžete ľahko nájsť v mediatéke.
Článok pôvodne vyšiel vo švajčiarskom týždenníku Weltwoche.