Vatikánsky týždeň: Pápež volí opatrnosť voči USA aj Číne. Vatikánski zamestnanci píšu anonymnú petíciu

Kontroverzná vatikánska ostpolitik voči Ríši stredu pokračuje ďalej. Tá zahŕňa kritizovanú obnovu zmluvy medzi Svätou stolicou a komunistickým režimom v Číne o nominácii biskupov. V tomto kontexte sa za „šalamúnske“ považuje menovanie nového biskupa pre Hongkong. Pápež vybral rozvážneho jezuitského spolubrata, ktorý má uspokojiť hongkonskú prodemokratickú i propekinskú stranu. Sino-vatikánska dohoda sa nateraz nezdá ohrozená, no niektorí naznačujú, že v skutočnosti „je už mŕtva“, lebo prináša málo ovocia. Čínska strana pritvrdzuje prenasledovanie podzemnej cirkvi, dohoda tak nateraz umlčala pápeža a poslúžila len Číne. Najviac na toto riziko dlhodobo upozorňoval práve emeritný biskup Hongkongu kardinál Zen.

Aby sme ukázali, ako rozmýšľa druhá strana, podľa South China Morning Post je nesprávne stotožňovať katolicizmus s antikomunizmom a treba odsúdiť ideologických dinosaurov v snahe podkopať zblíženie Vatikánu a ázijského tigra.

Dohodu viacerí vatikanisti odsúdili, lebo „Vatikán prakticky daroval čínsky katolicizmus komunistickej strane“. Jezuita Stephen Chow Sau-yan vzbudzuje očakávania, keďže povedie diecézu na území, kde sa podľa pozorovateľov bojuje o osud demokracie v regióne a azda i vo svete.

Zatiaľ podľa kritikov pokračuje politicko-ekonomický úpadok Hongkongu, i keď tamojšia administratíva pod kontrolou Pekingu sa snaží presvedčiť o opaku. Katolík Jimmy Lai, biznismen odsúdený za nedovolené zhromažďovanie v súvise s protestmi za demokraciu, nemá z väzby prístup k svojim miliónovým aktívam na účte, no úrady mu ich podľa médií aj tak zmrazili.

Odoprú biskupi USA prijímanie pre Joea Bidena? Takto vraj otázka neznie

Neskončila sa ani polemika o vatikánskom liste adresovanom biskupom v USA. Kongregácia pre náuku viery apelovala na dialóg pred konfrontáciou, nakoľko severoamerickí preláti zvažujú odoprieť sviatosť prijímania pre otvorene pro-choice katolíkov – a teda i pre prezidenta Joea Bidena.

National Catholic Reporter obvinil konkrétne konzervatívne katolícke médiá v USA z manipulácie, fanatizmu a mizernej teológie. Zvýrazňujú nepodstatné časti textu a ignorujú jadro listu pre biskupov: „spomaľte a premyslite neuvážené“ odopretie prijímania pre Bidena. Odmietanie tohto posolstva však „bolo na poriadku dňa“. Jadrom sporu je to, „odkiaľ pochádza dôveryhodnosť biskupa“ a biskupskej konferencie, a nie to, či má Biden dostať prijímanie, napísali noviny.

„Hodnoty sa dávajú stranou, aby sa zabránilo politickému stretu“ a výsledkom je nepriame uprednostnenie Demokratickej strany USA a cirkev tým nominálneho katolíka Bidena legitimizuje. Takto argumentujú niektorí vatikanisti a vravia, že dvaja liberálnejší biskupi z USA nedávno vo Vatikáne „výrazne ovplyvnili“ znenie listu kongregácie vo svoj prospech. Citlivá otázka o prijímaní sa teda politizuje napriek tomu, že sa takejto konfrontácii pápež chce vyhnúť.

Čína, USA a iné krajiny vo svete

Popri Ostpolitik voči Číne a umiernenom vzťahu USA-Vatikán sa uplynulé dni debatovalo aj o pápežovej globálnej vízii. Niekoľko konzervatívnych publicistov sa s rozpakmi pozastavilo nad vatikánskou konferenciou o udržateľnosti a daňovej i finančnej solidarite. Prítomný bol vyslanec USA pre klímu John Kerry, ministri financií rôznych štátov i ekonóm Joseph Stiglitz. Veľa sa debatovalo o klimatickej zmene a udržateľných cieľoch z dielne OSN, ktoré zahŕňajú i body proti katolíckej náuke, upozornili kritici. Čo čitateľa vyruší, je, že sa vraj nemohli konferencie zúčastniť novinári ani skeptici voči prevládajúcemu postoju voči klimatickej zmene a míting sa len minimálne propagoval. Organizátor – Pápežská akadémia (sociálnych) vied – tým podľa nich opäť ukázala prepojenie s iniciatívou Svetového ekonomického fóra, ktoré diskutuje o zmenách globálnej ekonomiky po pandémii.

Reformné zmätky

V Ríme sa ozval aj hlas, na ktorý nie sme veľmi zvyknutí, tamojší zamestnanci: „Vatikán je založený na systéme privilégií, ktoré sú pre hospodárstvo i reputáciu škodlivé.“ Týmito slovami sa na pápeža obracajú nespokojní vatikánski zamestnanci v petícii, ktorú zverejnili talianske médiá. Vymenúvajú neduhy v hospodárení a nerovnaké uťahovanie opaskov v inštitucionálnom srdci cirkvi. Nebývalý text protirečí Františkovmu reformnému obrazu, domnievajú sa viacerí publicisti, no pre iných je zase otázna reprezentatívnosť tejto anonymnej petície. Dá sa asi namietať, že ak je petícia anonymná, jeden z nevyhnutných prvkov sa oslabuje. Integritu garantuje práve zverejnené meno, najmä ak k protestu dochádza v slobodnej krajine. Dodajme, že vážne ju berú i niektorí bergogliovci, teda priaznivci reforiem súčasného pontifexa.

Prejdime ešte k jednej téme: skôr pozitívne sa prijala správa o preložení plánovanej biskupskej synody v Ríme s témou synodalita na rok 2023. Má preto ešte viac a s lepšou prípravou zahrnúť miestne cirkvi do celocirkevného dialógu a rozlišovania. Pre niekoho síce ide o napĺňanie progresívneho jezuitského sna, no pre mnohých nastáva okamih pre miestnu cirkev v duchu Druhého vatikánskeho koncilu. Zdá sa, že v blízkej budúcnosti nás čaká viac polemík a sporov vnútri cirkvi.

Kresťanská demokratka v Ríme o kresťanstve

Pápeža navštívila tento týždeň aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, bývalá politička CDU v Nemecku, ktorá sa dlhodobo profiluje kriticky a nesúhlasne k niekdajšej agende kresťanských demokratov. Vidieť to napríklad na neprimerane ideologickej kritike Poľska, neraz postavenej aj na domnienkach a dezinformáciách, ako to opísal na stránkach Štandardu už Vladimír Palko. Ursula von der Leyenová je súčasťou tohto trendu v EÚ a západnej „kresťanskej“ politike, u pápeža však hovorila inak:

„Vzťahy medzi Svätou stolicou a Európskou úniou sú excelentné… Kresťanské hodnoty vnímame v našich každodenných činnostiach, keď hovoríme o veľkých témach ako mier, dôstojnosť človeka, solidarita – alebo pri trochu starodávnom pojme milosrdenstvo…. V dobách polarizácie, populizmu, nacionalizmu má ohromná a jednotiaca sila náboženstva angažovaného v službe zmierenia a jednoty nesmierny význam.“

Ako to nazvať, ak jej politika vyzerá inak? pýtajú sa niektorí.