Celé je to, samozrejme, hoax. Tí poslanci tvrdia, že v Poľsku sú akési zóny, v ktorých neplatí slobodný pohyb osôb s inou sexuálnou orientáciou. A tak to odsudzujú. V skutočnosti nič také neexistuje, každý si chodí, kade chce, len niektoré samosprávy vyhlásili svoje územie za územie bez LGBTI ideológie. Aj to ako domácu vnútropolitickú reakciu na vyhlásenie Varšavy za zónu, kde mesto vedené liberálom Rafalom Trzaskowským (ktorý kandidoval na prezidenta proti Dudovi) vyhlásilo opatrenia na prospech LGBT ľudí. Dalo im v meste výhody, aké dávajú rodinám s deťmi. Čo vyvolalo reakciu konzervatívnejších samospráv. Ale týmto europoslancom to nevysvetlíte. Ani v 50. rokoch nebolo možné dravým komunistom nič vysvetliť. Preto títo bojovníci proti malým hoaxom šíria hoaxy veľké.

Text rezolúcie popiera, že takáto ideológia existuje. Preto tam, kde Poliaci argumentujú tým, že odmietajú ideológiu, nie ľudí, rezolúcia zámerne hovorí o poľskom boji proti „takzvanej LGBT ideológii“, čím Poliakov obviňuje, že jednoducho idú proti ľuďom s inou sexuálnou orientáciou. Inak, takýto postoj je presne súčasťou tej ideológie. Nepovažuješ vzťah dvoch osôb rovnakého pohlavia za manželstvo? Diskriminuješ ľudí, si proti nim.

Ešte pred schválením rezolúcie v europarlamente bol na štátnej návšteve Poľska francúzsky minister pre európske záležitosti Clément Beaune, ktorý sa potom sťažoval, že ho hostitelia nechceli vpustiť do nejakej z oných zón. Nie že by mu fyzicky bránili, len mu povedali, že tam nebude mať žiadne oficiálne stretnutia. On to po návrate označil za tlak. Poliaci jeho interpretáciu odmietli s poukázaním na to, že sa pokojne stretol s aktivistami LGBT ideológie. Beaune nie je schopný pochopiť, že sa správal arogantne, a najmä, že podľahol vlastným dezinterpretáciám. Netuší, že trpezliví hostitelia mu mohli povedať i to, že je úplne dopletený.

Beaune žiada, aby Európska komisia zasiahla proti Poľsku.  

Títo ľudia sú schopní Európsku úniu rozmlátiť svojou aroganciou

Koncom roku 2020 v Maďarsku prijali novelu ústavy, v ktorej sa stanovuje, že matka je žena a otec je muž. Čosi ako, že dva a dva je štyri. Podľa rezolúcie europarlamentu z 11. marca týmito ústavnými zmenami sa „ďalej obmedzujú práva LGBTIQ osôb, opomína existencia transrodových a nebinárnych osôb a obmedzuje ich právo na rodinný život, a zákon, ktorým sa nezosobášeným párom odoberá právo na adopciu“. Nuž, to potom môže Európsky parlament rovno odsúdiť učebnice biológie. Rezolúcia okrem Poľska a Maďarska podobnou argumentáciou karhá i Lotyšsko a Rumunsko.

V rezolúcii nájdeme i presvedčenie, že LGBTIQ osoby „by mali mať právo slobodne žiť a verejne prejavovať svoju sexuálnu orientáciu, rodovú identitu, rodové vyjadrenie a pohlavné znaky bez strachu z neznášanlivosti, diskriminácie alebo prenasledovania“. Ale veď žijú slobodne už veľmi dávno. Avšak, či je verejné prejavovanie svojej sexuálnej orientácie ľudským právom, som si nie istý, stačí, keď si spomenieme, čo vídame na „dúhových pochodoch“.

Európsky parlament sa v rezolúcii zaštiťuje aj výrokmi predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej z nemeckej CDU.

Podobné rezolúcie, ale stále fantasknejšie, sa prijímajú už aspoň dve desaťročia. Otázka je, dokedy to bude karhaných baviť. Karhajúci si zjavne svoju aroganciu neuvedomujú, ale táto arogancia má potenciál Európsku úniu úplne rozmlátiť.

Kto vlastne prinášal obete za zjednotenie Európy?

Minister Clément Beaune má 39 rokov, o komunizme nevie nič. Nevie, že to bol utopický systém, ktorý si násilím vynucoval nárok na výlučné vlastníctvo pravdy. V konečnom dôsledku padol, lebo na otázku, kto je to človek, nedával správnu odpoveď. Pamätajú si to však veľmi dobre ľudia z bývalých komunistických krajín v strednej Európe, poľská vláda ideovo vychádza práve z odkazu boja proti komunizmu. Predseda poľskej vládnej strany PiS bol za komunizmu popredným disidentom. Ľudia, ktorí nasadzovali krk v tom zápase, čosi urobili preto, aby Železná opona padla a Európa sa zjednotila.

My na Slovensku sme v 80. rokoch nemuseli trpieť tak ťažko, ako v tom čase Poliaci. Ani tak ako Silvester Krčméry, Vladimír Jukl, biskup Korec a mnohí ďalší v rokoch päťdesiatych, ale čosi sme riskovali i my. Keď človek šiel na Sviečkovú manifestáciu, keď podpísal petíciu, alebo roznášal samizdaty, niečo riskoval, nevedel, či nepríde o zamestnanie, alebo sa neocitne v policajnej cele. Tiež sme tak prispeli k zjednoteniu Európy.

Dôležité vtedy bolo, že na západ od nás, boli aj významní politici, ktorí vedeli, že je dôležité zastávať pevný postoj proti komunizmu. Patrí im za to vďaka. Ale tí už dávno zomreli. Akú obeť priniesli pre zjednotenie Európy dnešní západní politici? Narodili sa do slobodnej spoločnosti. Dnes podporujú novú utópiu o človeku, ktorú by ešte generácia ich vlastných rodičov odmietla ako bláznivú. A každému, kto nesúhlasí, hrozia sankciami. Najmä hrozia ľuďom, ktorí majú s utópiou vlastnú hlbokú skúsenosť. Treba sa ich opýtať: kto si myslíte, že ste, vážení?

V EPP je spúšť

V poslaneckej skupine Európskej ľudovej strany EPP, ktorá stále nesie názov „kresťanskí demokrati“ dopadlo hlasovanie ešte tragickejšie ako v europarlamente ako celku. Za rezolúciu hlasovalo 134 zo 168 prítomných poslancov, čo je 80 percent z nich. Zdržalo sa 23 poslancov a proti hlasovalo iba 11 poslancov, čo je šesť percent zo všetkých poslancov EPP. Tak takto je to s európskymi kresťanskými demokratmi.

Z tých jedenástich bolo 9 z postkomunistického tábora. Bolo to päť Rumunov, medzi nimi rumunský exprezident Traian Basescu (zdá sa, že rumunský liberál je na európske pomery stále príliš konzervatívny), dvaja kádeháci Miriam Lexmann a Ivan Štefanec, Maďar Hölvényi a Michaela Šojdrová z českej KDÚ ČSL. Zo západu sa v EPP odvážili hlasovať proti iba Grék Theodoros Zagorakis a Talian Massimiliano Salini z Berlusconiho Forza Italia.  

Ostatní traja slovenskí europoslanci z EPP hlasovali za. Sú to Michal Wierzik a Vladimír Bilčík zo Spolu (Bilčík bol i spolupredkladateľom rezolúcie) a Peter Pollák z OĽaNO. Tak je to s tým konzervativizmom OĽaNO.

Zo slovenských europoslancov mimo EPP proti hlasovali exkotlebovci Uhrík a Radačovský. Z poslancov Smeru Monika Beňová hlasovala za, Číž a Hajšel nehlasovali. Progresívci (Šimečka, Hojsík) a saskári (Jurzyca a Ďuriš Nicholsonová) hlasovali za.

Chcete federatívnu EÚ?

Takéto je ideologické rozloženie síl v EÚ. Chcete, aby sa takáto EÚ stala federáciou, teda zriadením, kde už nebudete môcť zablokovať svojím vetom nič? Kde vás liberálna väčšina prehlasuje vo všetkom najpodstatnejšom? Vo federácii by to bolo presne tak. Dnes na vás môže Európsky parlament vyvíjať politický a mediálny tlak. Niektoré deformácie týkajúce sa rodiny však ako európsky zákon nepresadí. Vo federácii by sa tak stalo. Či už na pôde parlamentu, alebo na Európskom súdnom dvore.

Mimochodom, poslanecká skupina EPP v Európskom parlamente vo svojich stanovách uvádza, že „členovia skupiny sa zaväzujú vykonávať proces federálneho zjednotenia a integrácie v Európe“. Teda federalizáciu EÚ. Jej motorom je nemecká CDU, najvplyvnejšia strana v EPP.  V stanovách skupiny EPP sa to ocitlo už v roku 2013. Vo svojich krajinách sa tým niektoré členské strany EPP radšej nechvália. Lenže raz sa budú musieť rozhodnúť.

Výrazným krokom k federalizácii bol aj návrh a presadenie Plánu ekonomickej obnovy pre Európu, ktorý ráta s vydávaním dlhopisov EÚ a so zavedením európskych daní. S iniciatívou prišla Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyen z CDU.  Áno, ako sa hovorí, žiadna kríza nesmie byť premárnená, ani tá koronavírusová.

Snáď je jasné, že za súčasného stavu vecí podporovať federalizáciu znamená vydať Slovensko napospas liberálnym trendom. To sa nesmie stať.

Spomínate si na Lisabonskú zmluvu?

Keď čítate rezolúciu z 11. marca a ešte mnoho jej podobných rezolúcií Európskeho parlamentu, všimnite si, na aké právne texty sa odvoláva. Hneď na prvom mieste sa odvoláva na Chartu základných práv EÚ. Aj protipoľská rezolúcia z 26. novembra 2020, presadzujúca potraty, sa odvolávala na ňu.

Európsky súdny dvor v roku 2018 v kauze „Coman“ rozhodol, že Rumunsko musí uznať právo amerického občana Hamiltona na trvalý pobyt v Rumunsku, pretože Rumun Adrian Coman a Američan Hamilton boli „zosobášení“ v Belgicku. Hamilton by v spriatelenom Rumunsku dostal trvalý pobyt tak či tak, manželstvo-nemanželstvo, ale Európsky súdny dvor rozhodol, že Rumunsko musí uznať Hamiltonovo právo na pobyt práve z toho dôvodu, že je Comanovým manželom, i keď Rumunsko sobáše osôb rovnakého pohlavia nepozná. A Európsky súdny dvor sa tiež vo verdikte odvolal na Chartu základných práv EÚ.

Charta základných práv EÚ sa stala súčasťou práva EÚ prijatím Lisabonskej zmluvy, ktorá bola prepísaním neschválenej Ústavnej zmluvy o EÚ. Charta práv ako súčasť Lisabonskej zmluvy bola pre mňa nie síce jediným, ale určite prvoradým dôvodom, prečo sme spolu s Pavlom Minárikom a Františkom Mikloškom úspešne presadzovali v KDH, že Ústavnú zmluvu treba odmietnuť. Charta je napísaná takým jazykom, že pre liberálov z nej vyplýva čokoľvek, čo sa im páči.

Lisabonská zmluva tiež bola výrazným krokom k federalizácii, pretože v mnohých veciach rušila právo veta a zavádzala väčšinové hlasovanie.

Lisabonská zmluva bola schválená v Národnej rade SR na jar 2008. Proti hlasovalo len päť poslancov: Minárik, Mikloško, Bauer, Palko a Gabura.

Liberálna antropologická revolúcia beží už roky. Nadnárodné inštitúcie, jednou z nich je aj EÚ, sú revolúciou používané ako vítané bojové pole. Konzervatívci v zápase s revolúciou ťahajú za kratší koniec. Ak vôbec bojujú.