O Bohu celkom blízkom a súčasne úplne vzdialenom

Matematik a fyzik Blaise Pascal dospel k poznaniu, že Boh ako „večná geometria vesmíru“ ňou môže byť práve preto, lebo je stvoriteľskou láskou. Nie je len čistým myslením, ale Bytím vo vzťahu. Osvietil ho starozákonný príbeh o horiacom kríku, kde sa Boh zjavuje Mojžišovi v podobe ohňa, z ktorého vstupuje do dejín človeka najsvätejšie meno Boha: Som, ktorý som tu pre vás.

Na rozdiel od Boha filozofov je Boh Biblie živým Bohom dejín viery živých ľudí. Dokazuje, že je živý tým, že vstupuje do vzťahov so svojím stvorením, zachraňuje nás z núdze, ponúka sa ako životný partner a ponúka nám účasť na plnosti svojho života. Boh teda nie je sterilným, nedejinným Bohom filozofov, ale vstupuje do dejín. Teológovia hovoria, že Boh je „imanentný“, že patrí do tohto sveta, je „zapojený“ do jeho procesov a „zostáva“ v tomto svete (in-manere).