Na scéne sa objavujú prví možní súperi primátora Matúša Valla

Výsledky komunálnych volieb v roku 2022 viacerých prekvapili. Možno ani nie tak výhrou Matúša Valla a obhájením mandátu primátora hlavného mesta, ale najmä rozdielom, s akým zvíťazil nad druhým v poradí – dlhoročným starostom mestskej časti Nové Mesto Rudolfom Kusým. 

Prekvapila však aj prevaha, s akou členovia jeho volebnej koalície obsadili pozície poslancov jednotlivých mestských častí, ale aj samotného mesta. Vallo konkurenciu takpovediac prevalcoval. 

Situácia v roku 2026 sa však môže zmeniť. Ukazuje sa totiž, že z dlhodobého hľadiska Vallo so svojím tímom nedokáže plniť volebné sľuby. A ak aj niečo splní, tak určite nie v termíne, ktorý pred voľbami prezentoval. Dôkazom je petržalská električka, ale nielen tá. 

Neschopnosť riadiť mesto sa prejavuje aj pri vysokej zadlženosti mesta a nie príliš dobrom hospodárení, a to aj napriek dvom zásadným zvýšeniam daní z nehnuteľností a viacerých poplatkov. Mesto je odkázané na úvery v desiatkach miliónov eur, inak by zrejme nebolo schopné žiadnych investičných aktivít. No a tulipány, tie už opätovne voličom oči zrejme nezalepia. 

Nečudo, že sa preto už teraz začína rozprávať o potrebnej zmene a podobne ako pred dvoma rokmi, aj v súčasnosti sa hľadá ideálny kandidát, ktorý môže terajšieho primátora poraziť. Ten podľa zákulisných rečí túži aj po treťom funkčnom období. 

Politické strany v tomto veľa nepomôžu. Progresívne Slovensko totiž od Valla neuhne a aj keď sa v hnutí nájdu prejavy nespokojnosti s jeho krokmi pri vedení mesta, ich vzájomná previazanosť je nespochybniteľná. 

Veď mnohí zákonodarcovia národnej rady sú zároveň poslancami primátorovho klubu aj v mestskom zastupiteľstve a všetky jeho rozhodnutia svorne podporujú. O finančných mecenášoch a štedrých sponzoroch či podporovateľoch sa rovnako nemusíme baviť, s Progresívnym Slovenskom ich majú ako cez kopirák. 

Situácia sa zrejme nezmení ani v strane Sloboda a solidarita a zdá sa, že liberáli Valla opäť podržia. Hoci aj oni majú vo vnútri politickej organizácie značný rozkol. Zvyšovanie daní a poplatkov či ďalšie kroky proti podnikateľskému sektoru v Bratislave zo strany primátora a progresívcov znášajú mnohí členovia veľmi ťažko. 

Spojenie s Vallom však prináša väčší pokoj bratislavskému županovi a podpredsedovi SaS Jurajovi Drobovi, ktorý tlačí na zotrvanie v trojlístku s Teamom Bratislava a PS. Vallovci s progresívcami by mu v takom prípade nepostavili protikandidáta a obhájenie postu župana by pre neho bolo ďaleko jednoduchšie. 

Je to trochu aj pochopiteľné. Len málokto by si vedel predstaviť liberálnu SaS v spoločnej koalícii s kresťanskými demokratmi, Sme rodina či Matovičovým hnutím Slovensko. 

Tieto strany sú totiž v bratislavskom komunále tak personálne vyprázdnené, že budú mať samy problém nájsť vo svojich radoch zvoliteľných kandidátov na poslancov, nieto ešte vygenerovať vhodného rivala na súboj s Matúšom Vallom. Zázraky sa síce dejú a v konzervatívnom spektre v ne oveľa viac veria, no v tomto smere ich zrejme ťažko očakávať.

Nesmieme zabudnúť ani na zastúpenie súčasnej vládnej koalície, najmä Smeru a Hlasu. Bratislava síce vždy dávala ľavici košom, no posledné parlamentné voľby, ale aj voľby prezidenta ukázali, že v hlavnom meste majú obe strany podporu na úrovni tretiny hlasov. A to je sila, s ktorou určite treba počítať.

Donedávna sa špekulovalo, že Smer by do volieb na primátora Bratislavy chcel postaviť Jána Mažgúta, ktorý v posledných voľbách do VÚC obsadil za Jurajom Drobom druhé miesto. Najnovšie sa ale objavujú informácie, že to tak byť nemusí a strana Roberta Fica môže ponúknuť aj iného kandidáta. Kto to ale má byť, predstavitelia strany zatiaľ nekonkretizovali. 

Najväčšiu pozornosť na seba však v týchto dňoch púta mestský poslanec Martin Winkler, ktorý ani veľmi netají, že má záujem postaviť sa súčasnému primátorovi. Dáva dokopy tím ľudí, ktorý by mu v tom mal pomôcť a pravidelne zverejňuje videá, v ktorých upozorňuje na rôzne prešľapy a problémy pri správe mesta. 

Winkler bol za poslanca mestského zastupiteľstva zvolený v Starom Meste, v rámci koalície podporujúcej Matúša Valla a zhruba rok bol aj členom jeho poslaneckého klubu. Z toho vystúpil potom, čo sa ako podpredseda dopravnej komisie dozvedel o realizácii cyklotrasy na Vajanského až z médií, no najmä pre zvyšovanie daní z nehnuteľností, ktoré podľa jeho slov najviac postihli podnikateľskú sféru. 

Rovnako sa špekuluje aj o Zuzane Aufrichtovej, bývalej starostke bratislavského Starého Mesta, ktorú pred dvoma rokmi porazil Vallov nominant Matej Vagač. Podpredsedníčka Občianskej konzervatívnej strany spolu s kolegom Martinom Mlýnekom stojí za nedávno prezentovaným podnetom na Generálnu prokuratúru ohľadom zvyšovania daní z nehnuteľností a kritizuje vedenie mesta už dlhšie.

Mlýnek neúspešne súperil s Vallom pred dvoma rokmi, kedy skončil so ziskom dvoch percent až na piatom mieste. Tentokrát by to mohla skúsiť práve Aufrichtová. Či však vie nájsť podporu aj mimo svojej mestskej časti, je otázne. 

Mnohí Bratislavčania by si namiesto Valla priali na čele Bratislavy vidieť starostu Ružinova Martina Chrena. Ten si získava vo svojej mestskej časti čoraz väčšiu popularitu. Ako sa však aj v rozhovore pre Štandard nedávno vyjadril, do súboja sa nechystá. 

Šušká sa, že má záujem o miesto župana, ale až keď ho dobrovoľne uvoľní Juraj Droba. Počkať si teda bude musieť ešte minimálne šesť rokov a najbližšie voľby sa tak pokúsi zopakovať úspech pri obhajobe pozície starostu.

Ani niektorí ďalší starostovia či mestskí poslanci nestoja s primátorom v jednom rade. Kritikou na vedenie hlavného mesta rozhodne veľakrát nešetria šiesti poslanci združení v poslaneckom klube SOM Bratislava. Z nich najmä starosta mestskej časti Devínska Nová Ves Dárius Krajčír, no rovnako tak i bývalý generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Juraj Káčer. 

Práve o druhom menovanom, ktorý bol v minulom volebnom období dokonca Vallov námestník, sa vedú dohady, či by to v najbližších voľbách nemal skúsiť. Procesy na magistráte, ale aj metódy primátora určite pozná a na zastupiteľstvách sa o nich viackrát hanlivo zmieňoval. 

Najväčšie obavy by však mal mať primátor Vallo zo starostu Petržalky Jána Hrčku. Ten kritizuje vedenie mesta dlhodobo, a to najmä za zlé hospodárenie a neefektívnu správu Bratislavy. Treba však pripomenúť, že rovnaké výhrady mal aj k primátorom Milanovi Ftáčnikovi a Ivovi Nesrovnalovi. Tie ho vtedy zviditeľnili natoľko, že v roku 2018 vystriedal na čele Petržalky jej dlhoročného starostu Vladimíra Bajana.

V posledných petržalských voľbách zvíťazil Hrčka zdrvujúco. Je to dozaista aj preto, lebo zmeny pod jeho vedením mnohí začínajú vidieť. Budovanie a rekonštrukcie športových areálov, vyriešenie problémov s nedostatkom miest v materských školách či kompletná obnova kilometrov chodníkov. Tie nikto v takomto rozsahu neriešil desiatky rokov. 

A práve to by malo spôsobovať Vallovi vrásky na čele. Hrčka totiž v prvé roky svojho úradovania stavil na konsolidáciu financií a zefektívnenie miestneho úradu. Dnes tak z ušetrených peňazí môže, na rozdiel od Valla, investovať.

Netreba zabúdať ani na to, že Hrčka získal v roku 2022 viac ako 23-tisíc hlasov, čo predstavuje takmer štvrtinu všetkých Vallových hlasov v Bratislave. S prípadnou podporou od starostov z iných mestských častí by vedel byť terajšiemu primátorovi viac ako vyrovnaným súperom. 

Jeseň s horúcimi témami sa blíži a dozaista nám napovie, ako sa šachová partia smerom k ďalším komunálnym voľbám rozohrá.