Ako dôvod vášho odchodu z klubu ste uviedli, že sa neviete stotožniť s niektorými krokmi a zámermi mesta, najmä však so zvýšením daní z nehnuteľností či návrhom rozpočtu na rok 2024. Čo konkrétne vám pri týchto návrhoch vadilo?
Bolo to niekoľko dôvodov a tie dva, čo sa pýtate, patria medzi tie najvypuklejšie. Pri zvýšení dane z nehnuteľností mi prekáža hneď viacero vecí. Konkrétne, že podnikatelia idú na maximálnu možnú výšku a zvyšujú sa im dane o 46 percent, viac to už jednoducho nejde a teda tie dane sú výrazne vyššie ako pri iných nehnuteľnostiach. Nechcem, aby si všetko zase odniesli primárne podnikatelia. Pri garážach sa ide zvyšovať až o 50 percent, čo mi príde ako trest pre motoristov, obzvlášť pre tých, čo majú vlastné garáže a nenechávajú autá zaparkované na ulici. Neštandardné bolo, že sme nemali ako poslanci mesta možnosť sa vyjadriť k sadzbám a celému návrhu, nehovorím o jeho vytváraní. Výšky sadzieb a celý návrh sme sa dozvedeli až po ich oznámení verejnosti prostredníctvom tlačovej konferencie pána primátora.
A pri rozpočte?
Tento bod mi príde ako najkritickejší. Mesto dnes refinancuje 70 miliónov eur z dávnejšie zdedených dlhov, ktoré zanechali predchádzajúci primátori. Nie je to však nič prekvapujúce, všetci o tom vedeli. Keďže mesto nestíha splácať tento dlh, tak ho refinancuje. Z úroku 0,5 percenta bude úrok 4,5 percenta, čo pri 70-miliónovej istine na ročnej báze činí 2,8 milióna eur navyše len na úrokoch. Mesto si zobralo ďalej úver 16 miliónov eur na opravy ciest. Ja tvrdím, že na opravy ciest si úvery brať nesmieme, hoci aj s nízkym úročením. Keď na to predsa nemáme, musíme škrtať. Rovnako, ako keď chcem pri dome opraviť vypadanú zámkovú dlažbu, neberiem si na to hypotéku. Ak je to kritické, nepôjdem radšej na dovolenku, ale opravím nevyhnutné. No nezadlžím sa preto. No a čerešničkou je to, že mesto si berie ďalší úver vo výške 55 miliónov eur s úročením 4,5 percenta. Je to len ďalšie a ďalšie zadlžovanie mesta a jeho obyvateľov. Namiesto toho by sme mali výraznejšie šetriť, oveľa výraznejšie, ako je navrhované. Ak to neurobíme, mesto sa poberie gréckou cestou, spadne do úverovej špirály, do nútenej správy. Ja vnímam politiku ako štafetový beh, kde by sme mali v tomto prípade mesto odovzdať ďalšej garnitúre v dobrom finančnom zdraví a nie zadlžené až po uši. Preto, rozpočet tak ako je predložený, nedokážem podporiť.
Pokiaľ sa nemýlim, do volieb ste kandidovali na spoločnej kandidátke ako kandidát za SaS. Táto strana je dlhodobo proti akémukoľvek zvyšovaniu daní. Budú aj ďalší zvolení poslanci za SaS nasledovať váš príklad, respektíve budú aj oni proti zvýšeniu daní z nehnuteľností?
Áno, kandidoval som z kvóty SaS, ale už viac ako rok nie som členom žiadnej politickej strany. Mám však v sebe určite mnoho princípov, ktoré reprezentuje táto strana a rovnako v nej mám veľa priateľov. Z toho vyplýva, že určite nie som zástancom zvyšovania daní. Pri dani z nehnuteľností uznávam, že je to trochu iné, keďže tam je fixná sadzba, ktorá sa neupravuje na základe inflácie. V mestskom zastupiteľstve sú štyria poslanci vrátane mňa, ktorí kandidovali za SaS. Viem, že určite aspoň jeden neplánuje návrh na zvyšovanie daní podporiť. Uvidíme však až po hlasovaní, ako kto zahlasuje.
Kde by podľa vás malo mesto hľadať zdroje svojich príjmov, respektíve šetriť svoje výdavky, tak, aby bolo schopné prijať vyrovnaný rozpočet?
Mesto by to malo robiť úplne opačne, ako to robí Robert Fico. Ten len upláca dôchodcov a hanebne drancuje štátny rozpočet, no a záplatu chce nájsť len vo zvyšovaní daní. Pravdou ale je, že aj preto sú mestá a mestské časti finančne podvyživené. Preto tvrdím, že treba šetriť, a to výrazne viac, ako plánuje mesto v roku 2024. Treba zrušiť projekty, na ktoré nie sú zdroje. Je to jednoduché, keď nemáme peniaze, nemôžeme to látať úverom. Musíme sa obmedziť len na to, na čo peniaze máme a nezadlžovať obyvateľov stále viac a viac. Prípadne robme projekty, ktoré majú reálnu finančnú návratnosť, ktoré budú mestu v budúcnosti šetriť peniaze. Pekné promo projekty sa jednoducho musia odložiť na obdobie, keď na to budú financie.
Pri nezhodách s mestom ste spomenuli aj reorganizáciu dopravy na nábreží. V čom konkrétne vám tieto úpravy nábrežia prekážali?
Rád by som zdôraznil, že veľmi podporujem výstavbu cyklotrás. Samozrejme, len za podmienok, ak na to sú finančné zdroje. Cyklotrasa na Vajanského nábreží je z môjho pohľadu veľmi nešťastné riešenie, ktoré komplikuje dopravu v oboch smeroch. Napríklad na Štúrovej ulici sú stále zápchy a autá tam smradia, kým ešte nedávno tadiaľ len plynulo prešli. Cyklotrasa na Vajanského sa dala spraviť inak. Veľa sa už o tom aj popísalo a natočilo videí. Realizácia je však v súlade s plánom magistrátu vytláčať automobilovú dopravu z mesta, zužovať pruhy a podobne. Je to vyhlásenie svätej vojny motoristom v Bratislave. A s týmto sa ja neviem stotožniť. Často totiž neexistuje alternatíva, linky MHD sa totiž v poslednej dobe skracujú, obmedzujú a zväčšujú sa ich intervaly. Ak chceme urobiť viac pre cyklistické mesto, musíme k cieľu pristupovať koncepčne a mať aj odstavné parkoviská, posilniť MHD a tak ďalej.
Pred pár dňami sa začal šíriť podnet, v ktorom krajský dopravný inšpektorát už pred mesiacom žiadal magistrát upraviť organizáciu dopravy na nábreží do pôvodného stavu, respektíve ak to šírkové usporiadania dovolia, vytvoriť len ochranný pás pre cyklistov. Mal by podľa vás magistrát na túto žiadosť Krajského dopravného inšpektorátu reflektovať a organizáciu dopravy na nábreží vrátiť do pôvodného stavu?
Určite áno. Cyklotrasa by sa mala vybudovať tak, aby sme ňou jednak pomohli cyklistom bezpečne jazdiť v meste a zároveň, aby sme neobmedzovali druhých, v tomto prípade motoristov. Nemôžeme robiť rozhodnutia pre jednu skupinu a druhú, oveľa väčšiu, jednostranne a výrazne obmedziť. To mi nepríde správne.
Ostaňme ešte na záver pri nábreží. V rámci tejto reorganizácie dopravy ste prednedávnom riešili aj cestovné kancelárie a turistov, ktorí nábrežie používali ako výstupnú stanicu, či už z lodí alebo z autobusov. Vtedy ste spomenuli aj možný poplatok, ktorý by títo jednodňoví turisti mali mestu odvádzať. Ako ste to vtedy mysleli?
Áno, chcel som pomôcť mojej mestskej časti, teda Starému Mestu, tak aby mala priamy príjem z turistov prichádzajúcich loďami do nášho mesta. Žiaľ, po dôkladnej analýze som zistil, že to nateraz nebude možné realizovať. Pontóny nepatria ani mestu ani mestskej časti, takže na nich Staré Mesto nevie nijako profitovať a ovplyvňovať výšku poplatkov pri zakotvení lodí. Paradoxom je, že na nich profituje Viedeň, ktorá uvažovala v dávnejšej minulosti oveľa ekonomickejšie ako Bratislava. Rozhodne sa však chcem zasadiť, aby turisti, ktorí prichádzajú do nášho krásneho mesta, mali na nastupovanie a vystupovanie z autobusov viac takýchto bodov. S pani viceprimátorkou Kratochvílovou to už aktívne riešime a verím, že mesto bude vedieť vyjsť v ústrety turistickému ruchu v Bratislave, ktorý sem prináša veľa peňazí a pracovných pozícií.
Ako budete v mestskom zastupiteľstve fungovať najbližšie 3 roky? Môže aj nezaradený poslanec zo svojej pozície spraviť niečo prospešné pre naše mesto?
Budem podporovať všetky dobré a ekonomicky udržateľné projekty v Bratislave. Urobím maximum pre to, aby som konal prospešne pre moje mesto. Budem sa určite riadiť mottom: Mám zdravý, pravicový, finančný rozum.
