Ľudia nemôžu platiť za emisie, odkázal Taraba Bruselu. Vec môže skončiť na európskom súde
Taraba odkázal Bruselu, že Slovensko nebude pri zavádzaní nového systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov implementovať časť európskej smernice. Jej zavedenie by znamenalo zvýšenie cien pre kúrenie, benzín a naftu. Európska únia predpokladá, že naplnením smernice by malo dôjsť k zníženiu emisie uhlíka o 42 percent do roku 2030 oproti stavu z roku 2005. Ak by sme na Slovensku chceli dosiahnuť tento cieľ, potrebujeme znížiť ročnú produkciu asi o osem miliónov ton oxidu uhličitého.
Členské štáty EÚ mali smernicu známu ako ETS2 transponovať do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov do 30. júna tohto roka, no okrem Rakúska tak neurobil ani jeden členský štát. Komisia im preto 25. júla zaslala formálne výzvy, na ktoré mali čas reagovať do 25. septembra.
Reakcia Tarabu ich zrejme prekvapila. Bruselu totiž odkázal, že sa občanom spoplatňovať emisie nechystá.
"Pokiaľ ide o tento nový emisný systém, budeme ho konzultovať s inými členskými štátmi. Budeme prinášať túto tému na pôdu v Bruseli, že nemôžu všetko platiť občania," skonštatoval Taraba, podľa ktorého by Európska komisia mala znenie smernice prehodnotiť.
„Slovensko preto nebude v tejto fáze implementovať časť európskej smernice, ktorá hovorí o zvýšení cien pre kúrenie, benzín či naftu," zdôraznil Taraba.
O zavedení systému obchodovania s emisiami s označením ETS2 však spoločne rozhodli Európsky parlament, vlády členských štátov v Rade EÚ aj Komisia už v roku 2022. Konečné znenie smernice odsúhlasili členské krajiny vrátane Slovenska v roku 2023. Je preto otázne, či šéf envirorezortu nájde dostatočnú podporu v Rade EÚ na to, aby túto tému opäť otvoril.
Na druhej strane má smernica ETS2 začať platiť až od roku 2027 a s jej implementáciou meškajú takmer všetky členské štáty EÚ.
Komisia môže Slovensko žalovať
Ak Brusel dospeje k záveru, že si členský štát neplní svoje povinnosti vyplývajúce z práva EÚ, môže v ďalšej fáze poslať odôvodnené stanovisko – formálnu žiadosť o dodržiavanie práva EÚ. Ak krajina aj naďalej podľa Komisie porušuje právo EÚ, Komisia môže rozhodnúť o predložení žaloby Súdnemu dvoru EÚ za nesplnenie povinností.
Na to, aké dôsledky môže mať Tarabovo odmietnutie časti ETS2, sme sa pýtali aj ministerstva životného prostredia. Namiesto odpovede však komunikačný odbor pre Štandard iba zopakoval, že minister "presadzuje riešenia, ktoré finančne nezaťažia slovenské domácnosti a nespôsobia zdraženie vykurovania domácností či rast cien pohonných hmôt v dôsledku spustenia obchodovania s emisiami v odvetviach cestnej dopravy a budov od roku 2027".
So žiadosťou o vyjadrenie sme kontaktovali aj Európsku komisiu, tá nám však odpoveď do uzávierky článku neposlala.
EÚ chce, aby za emisie platili aj domácnosti
Zavedenie smernice ETS2 by prakticky spoplatnilo emisie uhlíka pre obyvateľov, ktorí užívajú auto so spaľovacím motorom alebo svoju domácnosť vykurujú plynom či uhlím.
Ide o obdobu systému ETS, ktorý je už zabehnutý a nariaďuje priemyselným a energetickým podnikom nakupovať emisné povolenky v závislosti od toho, koľko ton CO2 vyprodukovali. Firmy to má motivovať k tomu, aby zredukovali znečisťovanie ovzdušia oxidom uhličitým na minimum.
ETS2 funguje na podobnom princípe, no cieli na vykurovanie budov a spaľovanie fosílnych palív v doprave. Ide o sektory, ktoré sú zodpovedné za približne 30 percent celkových emisií, ktoré sa na Slovensku vyprodukujú.
[link url = https://standard.sk/665788/pripravte-si-eura-za-uhlik-budeme-platit-vsetci-uz-coskoro]Európska únia očakáva, že ETS2 zabezpečí do roku 2030 zníženie emisií uhlíka o 42 percent oproti ich úrovni z roku 2005. Aby Slovensko tento cieľ naplnilo, musí zhodiť zo svojej ročnej produkcie ešte približne osem miliónov ton oxidu uhličitého. Ide o asi pätinu toho, čo sme emitovali v roku 2022.
Slovenský dekarbonizačný plán je však vo svetle očakávaných výsledkov nepostačujúci, o čom Štandard písal už v máji.
Ceny benzínu by išli hore minimálne o desať centov
Mechanizmus má podľa plánu fungovať tak, že monitorovať a nahlasovať svoje emisie nebudú koneční spotrebitelia (domácnosti či používatelia automobilov), ale dodávatelia. Tí budú mať povinnosť za každú emitovanú tonu CO2 predložiť povolenku, ktorú kúpia na špeciálnej aukcii.
Rozhodujúca je v tomto prípade cena, ktorá sa podobne ako pri každom trhovom mechanizme veľmi ťažko odhaduje.
Počas prvých troch rokov sa má preto systém pozorne sledovať a regulovať takým spôsobom, aby cena za jednu povolenku neprekročila hranicu 45 eur. Cena za emisiu jednej tony CO2 tým pádom má byť maximálne 45 eur.
V prípade, že by sa ETS2 implementovala, jej dopad na ceny nafty aj benzínu by bolo zdraženie o minimálne 10 centov za liter. V prípade domácnosti vykurovanej zemným plynom by išlo zhruba o deväť eur za jednu spotrebovanú megawatthodinu.
"Zvyšovať náklady pre slovenské domácnosti nie je šťastný prístup. Treba si uvedomiť, že slovenské domácnosti majú výrazne nižšiu kúpyschopnosť ako domácnosti v západnej Európe," uviedol pre Štandard vedúci rozvoja sieťového obchodu Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) Jerguš Vopálenský.
"Až 84 percent ekonomicky činných obyvateľov na Slovensku zarába menej ako dvetisíc eur mesačne, čo je dramaticky menej než v západnej Európe," upozornil Vopálenský a zdôraznil, že slovenskí obyvatelia sú oveľa citlivejší na zvyšovanie cien ako obyvatelia západných krajín.
Únia si uvedomuje, že aj napriek cenovému stropu môže dôjsť k zvýšeniu cien energií do úrovní, ktoré by ohrozili najmä nízkopríjmové domácnosti. Stanovila preto nutnosť založenia fondu s celkovým finančným objemom 87 miliárd eur, ktorý bude financovaný najmä z príjmov generovaných ETS2.
Cenový strop na úrovni 45 eur má však platiť len do roku 2030, pričom sa predpokladá, že po tomto roku už bude v Európe minimálne o 42 percent menej uhlíka ako v roku 2005. Od tohto cieľa sme však ďaleko – Slovensko by muselo zredukovať ešte pätinu svojich terajších emisií.
Cena emisií v sektoroch dopravy a budov v roku 2027 môže podľa prepočtov nemeckého think tanku Agora Energiewende bez cenového stropu vyskočiť až na 200 eur za tonu. Pre benzín a naftu by to znamenalo zvýšenie cien o 40 centov za liter. V prípade vyhrievania budovy zemným plynom by prirážka predstavovala až 40 eur za megawatthodinu. Priemerná slovenská domácnosť by tak ročne za plyn platila zhruba o 600 eur viac.
„Chápeme komunikačnú pozíciu Agora Energiewende, ale považujeme ju za tendenčnú,“ uviedol v tejto súvislosti Vopálenský z SPP, ktorý nepredpokladá, že by sa naplnil scenár vysokých cien povoleniek. Najmä preto, že ide o štátom regulovaný sektor.