Indická diplomacia do všetkých smerov a limity amerického vplyvu

Koncom septembra vycestuje indický premiér Módí do USA na samit krajín Štvorky (Quad), ktorá združuje jeho krajinu, USA, Austráliu a Japonsko. Americko-indické vzťahy prechádzajú v poslednej dobe najhlbšou krízou od konca deväťdesiatych rokov, keď sa India proti vôli Washingtonu stala oficiálnou jadrovou veľmocou. Ale ani vláda v Dillí, ani Bidenova administratíva nemá záujem o ich úplný rozvrat. Rovnako ako Čína, ani India sa necíti pripravená na otvorenú konfrontáciu s upadajúcim globálnym hegemónom. Pre USA je India nenahraditeľnou súčasťou širšej stratégie na udržanie amerického vplyvu v Eurázii.

Naréndra Módí nie je premiérom podľa amerického gusta. Keď bol opozičným politikom, mal dokonca zakázaný vstup do USA, pretože v liberálno-progresivistickom Washingtone považovali tohto národného konzervatívca, ktorý zdôrazňuje indické záujmy, za hinduistického nacionalistu. Okrem iného mu bola pripisovaná politická zodpovednosť za násilnosti, ktorým padli za obeť stovky moslimov. Napriek tomu vo chvíli, keď sa stal premiérom „najväčšej svetovej demokracie“, začali ho vo Washingtone brať na milosť. Oficiálne to zdôvodňovali rečami o partnerstve medzi demokraciami, v skutočnosti išlo o vyvažovanie Číny a Ruska.

Odlišné predstavy o demokratickom partnerstve

Na napätie v čínsko-indických vzťahoch sa môžu vo Washingtone spoľahnúť. Každý z gigantov chce byť hlasom globálneho Juhu, India sa pýši politickou otvorenosťou, demokraciou a pluralizmom, Čína dynamickým rozvojom. Okrem toho nemajú vzájomne vyriešené hranice; z času na čas dochádza medzi pohraničníkmi na sporných územiach k násilným stretom.

Indicko-ruské vzťahy sú však celkom iného rázu. Tradične sú veľmi úzke vo vojenskej oblasti; Rusi sú hlavnými zbrojármi indických ozbrojených síl. V posledných rokoch v dôsledku západných sankcií proti Rusku prudko narastá aj ekonomická výmena. Indovia sa k nevôli Američanov nenechali presvedčiť, aby sa pripojili k pokusom o medzinárodnú izoláciu Ruska pre Ukrajinu. Naopak, výrazne Rusku pomohli západný tlak prekonať.

Indicko-americké vzťahy tiež zaťažil jeden incident z minulého roka. Americké spravodajské služby odhalili, že indická spravodajská služba pripravuje atentát na predstaviteľa sikhského exilu v New Yorku. India považuje sikhských extrémistov bojujúcich za nezávislosť Pandžábu za jednu z hlavných bezpečnostných hrozieb. Po tom, ako v osemdesiatych rokoch spáchali atentát na premiérku Indiru Gándhíovú a teroristický útok na dopravné lietadlo, ich indické bezpečnostné orgány sčasti zlikvidovali a sčasti zatlačili do exilu; nielen do susedného Pakistanu, ale najmä do anglosaských krajín (USA, Veľkej Británie a Kanady).

Na pokuse o atentát nie je prekvapujúce, že sa India pokúša aj v zahraničí likvidovať predstaviteľov organizácií, ktoré považuje za teroristické, ale to, že to skúšala na americkej pôde proti človeku, ktorý mal popri indickom občianstve aj občianstvo americké. Takto si Američania demokratické partnerstvo nepredstavujú. Ale ani Indovia si iste nepredstavujú, že by jeden demokratický partner chránil teroristov, ktorí ohrozujú druhého partnera.    

Veľká americká euroázijská hra s Indiou

Indickú vládu tiež rozladili udalosti v susednom Bangladéši. Pod tlakom protestov padla v lete spojenecká vláda premiérky Šejch Hasiny. Sledovala podobný kurz ako Módí, tiež tvrdo postupovala voči politickému islamu a na rozdiel od Anglosasov či Pakistancov, neposkytovala azyl skupinám, ktoré India považuje za teroristov. Napriek tomu jej autoritárske kroky a podozrenia z falšovania volieb vyvolávali v spoločnosti rastúci odpor, ktorý využili vonkajší hráči. Premiérka ukázala prstom na USA. V Dillí sa teraz obávajú, že nové bangladéšska garnitúra sa vráti k predchádzajúcej politike podpory ozbrojených skupín destabilizujúcich severovýchod Indie. Nikto to nemôže ovplyvniť viac než Američania. 

Američania hrajú s Indiou veľkú euroázijskú hru, zmyslom ktorej je navzájom rozoštvávať kontinentálne veľmoci. Ich nočnou morou je spojenectvo Ruska, Indie a Číny. S nevyhnutným poklesom roly západnej Európy by takéto spojenectvo vytvorilo blok, ktorý by ovládol svetový ostrov tvorený Európou, Áziou a Afrikou. Pre USA by to znamenalo odsunutie do druhoradosti a medzinárodnej izolácie. Preto Američania neradi vidia formáty ako BRICS alebo Šanghajskú organizáciu spolupráce, v ktorých tieto veľmoci spolupracujú. Snažia sa v Eurázii uchytiť z rôznych smerov: zo západu cez NATO, z juhu - bilaterálnymi paktmi na Blízkom východe či v Perzskom zálive a z východu alianciami s Japonskom, Južnou Kóreou, Filipínami a Austráliou. Štvorka, ktorej samit sa uskutoční koncom septembra, je pre nich cenná tým, že vťahuje Indiu do spoločenstva ich vojenských vazalov Austrálie a Japonska.      

India však americkým vazalom nie je a nebude. S Američanmi hrá vlastnú hru. Snaží sa eliminovať škody, ktoré sú jej Američania schopní spôsobovať, a tiež využívať americký záujem o priazeň Indie proti možnej hrozbe zo strany Číny. Ale aj k nej bude pristupovať rovnako, ako k hrozbe i k príležitosti. Američanom nezostáva iné, než to rešpektovať. Preto Biden s Módím o atentáte pravdepodobne nebude hovoriť a urobí všetko pre to, aby sa indický hosť na samite cítil dobre.