Mearsheimer: USA ustúpili. Zrejme dostali varovanie, že to Putin s vojnou myslí vážne

USA dostali z Ruska dôrazné varovanie, že Vladimir Putin myslí slová o vojne medzi Ruskom a NATO v prípade použitia západných rakiet dlhého doletu zo strany Ukrajiny vážne. Tvrdí to americký profesor medzinárodných vzťahov John Mearsheimer.

profimedia-0415221717 John Mearsheimer. Foto: Profimedia.sk

„Stavil by som sa o poriadny balík peňazí, že niekto z najvyšších predstaviteľov ruskej vlády zavolal niekomu z najvyšších predstaviteľov americkej vlády a jednoznačne im povedal, že by mali veriť každému slovu, ktoré Putin vysloví, a možno dokonca Američanom poskytol nejaké podrobnosti o tom, čo by Rusi mohli urobiť,“ povedal vo štvrtok expert.

„Myslím si, že Biely dom dostal hlasný a jasný odkaz, že sa zahráva s ohňom, a nazdávam sa, že keď to spojíte so skutočnosťou, že nakoniec nebolo možné získať žiadnu reálnu vojenskú výhodu tým, že by sa tieto zbrane použili alebo že by ich použili Ukrajinci, bolo mimoriadne rozumné ustúpiť a Biden [americký prezident Joe Biden, pozn. red.] to našťastie urobil,“ dodal rešpektovaný odborník, ktorý v minulosti predpovedal vojnu na Ukrajine aj neúspech protiofenzívy.

Mearsheimer sa týmto spôsobom vyjadril vo štvrtok v podcaste Judging Freedom v odpovedi na otázku sudcu Andrewa Napolitana, či je povolenie na použitie týchto rakiet po nedávnej návšteve britského premiéra Keira Starmera v Bielom dome mimo hru alebo iba prišlo k odsunutiu témy na druhú koľaj.

Rozhodnutie je formálne odložené

Pripomeňme, že obaja lídri svoje rozhodnutie odložili a šéf britských labouristov po stretnutí vyhlásil, že on a Biden budú teraz o pláne rokovať „so širšou skupinou jednotlivcov“ na Valnom zhromaždení OSN, ktoré sa uskutoční koncom septembra v New Yorku.

Politici spolu konkrétne hovorili o možnom použití britských riadených striel dlhého doletu Storm Shadow, ktoré pre svoje navádzanie potrebujú aj GPS dáta z amerických satelitov prevádzkovaných ministerstvom obrany.

Nielen Mearsheimer, ale aj iní západní analytici predtým vyjadrili pochybnosti o skutočnom benefite tohto povolenia, keďže Rusi už pred časom začali sťahovať svoje lietadlá hlbšie do svojho územia. Zrejme nacvičujú aj rýchly presun Čiernomorskej flotily a disponujú systémami protivzdušnej obrany, ktoré sú schopné zostreliť aj rakety tohto charakteru.

Američania medzitým stále nepovoľujú zmiernenie pravidiel pre svoje strely ATACMS a vôbec najskeptickejšie je v tomto smere Nemecko, ktoré v obavách z eskalácie vytrvalo odmieta Kyjevu čo i len dodať svoje riadené strely dlhého doletu Taurus.

V čom vidí Rusko problém

Ruský prezident Putin v reakcii na možné uvoľnenie pravidiel pre Ukrajincov pred niekoľkými dňami vyhlásil, že ak dá Západ použitiu striel dlhého dosahu zelenú, NATO sa stane priamym účastníkom vojny a Rusko odpovie.

Šéf Kremľa vysvetlil, že problémom z ruského pohľadu nie sú samotné zásahy hlboko do ruského územia, čo Kyjev vykonáva už v súčasnosti, ale skutočnosť, že tieto zbrane nie je možné použiť bez spravodajských údajov zo západných satelitov a bez priamej obsluhy západným personálom.

Podobné varovanie vyslovil aj predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin, ktorý vo štvrtok vyhlásil, že ukrajinské údery na ruské územie prostredníctvom Západom dodaných rakiet by viedli k svetovej jadrovej vojne.

Podporil to aj europarlament

Voľnosť pre útoky západnými zbraňami na ruské územie vo štvrtok v uznesení požadoval aj Európsky parlament. V znení dokumentu sa uvádza, že Ukrajina si bez zrušenia obmedzení nemôže naplno uplatniť právo na sebaobranu a musí čeliť útokom na svojich obyvateľov a infraštruktúru.

Za uznesie hlasovalo 425 poslancov, 131 bolo proti a 63 sa zdržalo. Zo slovenských europoslancov zrušenie obmedzení pre Ukrajinu nepodporujú zástupcovia Smeru, Hlasu a Republiky. Naopak, kladný postoj zastávajú poslanci PS a KDH, ktorého europoslankyňa Miriam Lexmann však napokon v záverečnom hlasovaní vytiahla hlasovaciu kartu pre „ideologizovanie“ problematiky.

„Potom, ako tieto ideologické časti, ktoré obsahovali výzvu ‚pre hostiteľské a tranzitné krajiny, aby zaručili prístup k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, najmä k núdzovej antikoncepcii, postexpozičnej profylaxii a starostlivosti o umelé prerušenie tehotenstva‘, boli v čiastkovom hlasovaní schválené, som v záverečnom hlasovaní o tejto správe vytiahla kartu,“ povedala pre Štandard.

Doplnenie: Článok sme aktualizovali o vyjadrenie europoslankyne Miriam Lexmann, ktorým rozporuje tvrdenie TASR, že uznesenie podporila.

Mohlo by vás zaujímať