Na pokraji priepasti: Zelenského posledná karta a čo presne povedal Putin

Americký prezident Joe Biden naznačil, že Washington uvažuje o zrušení obmedzení pre Ukrajinu, aby mohla používať americké rakety dlhého doletu proti Rusku a ruské ciele hlboko vo vnútrozemí. Ide o krok, na ktorý už dlho nalieha Volodymyr Zelenskyj.

Ukrajinský líder argumentuje, že zbrane dlhého dosahu sú práve tým nástrojom, ktorý podlomí Vladimirovi Putinovi kolená.

„Musíme prinútiť ruské mestá a dokonca aj ruských vojakov, aby sa zamysleli nad tým, čo potrebujú: či mier alebo Putina,“ vyhlásil ukrajinský prezident.

Pokiaľ by sme Zelenského slová považovali za úprimné, mohli by sme ich považovať za pokračovanie logiky, ktorú na Ukrajine a Západe pozorujeme od začiatku. Podľa nej má byť deklarovaným cieľom destabilizácia vládnej moci v Rusku, menia sa len prostriedky.

Prečo to nefunguje

Podpora Putinovi a odhodlanie Rusov mali stroskotať po porážke na bojisku a pre ekonomický krach spôsobený sankciami. Lenže ani jeden zo scenárov sa nenaplnil.

Tézu o oslabení Putina ako garanta bezpečnosti sme počúvali aj počas leta, keď ukrajinské sily v auguste prekvapivo napadli ruskú Kurskú oblasť a obsadili vyše tisíc kilometrov štvorcových územia. Prvý prienik cudzej armády na ruské územie od druhej svetovej vojny mal otriasť Putinovou popularitou a ochotou Rusov bojovať.

Lenže efekt bol opačný. Stačí sa pozrieť na prieskumy verejnej mienky výskumného centra Levada, ktoré nie je žiadnym miláčikom Kremľa a ruskou vládou je označené za zahraničného agenta.

Augustový prieskum Levady ukázal, že podpora pokračovania vo vojenských operáciách u Rusov za mesiac narástla o sedem percentuálnych bodov na 41 percent, zatiaľ čo podpora prechodu na mierové rokovania sa znížila z 58 percent na 50.

Je to indikátor toho, čo môžeme od verejnej mienky očakávať, ak na ciele hlboko v Rusku začnú dopadať západné zbrane dlhého doletu. Koniec koncov, historici sa dnes všeobecne zhodujú, že bombardovanie miest počas druhej svetovej vojny skôr podporilo, než oslabilo, odhodlanie zasiahnutých populácií.

Čo povedal Putin

Zelenskyj, samozrejme, tieto informácie má. Podstata jeho požiadavky na použitie zbraní dlhého dosahu je preto v niečom inom – v zatiahnutí Západu do vojny. Kyjev dúfa, že Rusko sa nechá vyprovokovať a zasiahne západné ciele, čím sa krajiny NATO pridajú do vojny na strane Ukrajiny.

Môže sa mu to podariť. Vladimir Putin vo štvrtok vyhlásil, že ak dá Západ použitiu striel dlhého dosahu zelenú, NATO sa stane priamym účastníkom vojny a Rusko odpovie. Väčšina médií priniesla vyjadrenia ruského prezidenta len v oklieštenej podobe, je preto dobré si presne prečítať, čo Putin povedal.

Citát:

„Sme svedkami pokusu o zámenu pojmov. Pretože tu nejde o to, či kyjevský režim smie alebo nesmie útočiť na ciele na ruskom území. Už teraz uskutočňuje údery pomocou bezpilotných lietadiel a iných prostriedkov. Ale používanie presných zbraní dlhého dosahu západnej výroby je úplne iný príbeh.

Faktom je, že - už som to spomínal a potvrdí to každý odborník, tak u nás, ako aj na Západe - ukrajinská armáda nie je schopná používať najmodernejšie vysoko presné systémy dlhého dosahu, ktoré dodáva Západ. To nedokážu. Tieto zbrane nie je možné použiť bez spravodajských údajov zo satelitov, ktoré Ukrajina nemá. To sa dá urobiť len pomocou satelitov Európskej únie alebo amerických satelitov - vo všeobecnosti satelitov NATO. To je prvý bod.

Druhým bodom - možno najdôležitejším, dokonca kľúčovým - je, že letové úlohy týmto raketovým systémom môže prideľovať len vojenský personál NATO. Ukrajinskí vojaci to robiť nemôžu.

Preto nejde o to, či ukrajinský režim môže týmito zbraňami zasiahnuť Rusko, alebo nie. Ide o rozhodnutie, či sa krajiny NATO priamo zapoja do vojenského konfliktu, alebo nie.

Ak sa toto rozhodnutie prijme, nebude to znamenať nič iné ako priame zapojenie - bude to znamenať, že krajiny NATO, Spojené štáty a európske krajiny sa stanú účastníkmi vojny na Ukrajine. Bude to znamenať ich priame zapojenie do konfliktu a jednoznačne to dramaticky zmení samotnú podstatu, samotný charakter konfliktu.

Bude to znamenať, že krajiny NATO - Spojené štáty a európske krajiny - sú vo vojne s Ruskom. A ak to tak bude, potom s ohľadom na zmenu podstaty konfliktu prijmeme príslušné rozhodnutia v reakcii na hrozby, ktoré nám budú hroziť.“

Posledná karta

Nie je dôvod myslieť si, že Putin blafuje. Predstavme si opačnú situáciu. Napríklad, že by po americkej invázii Iraku dodal Kremeľ Saddámovi Husajnovi rakety, ktorými by pomocou ruských satelitov zasahoval ciele v amerických štátoch New York alebo Texas. Samozrejme, že by Biely dom nemávol rukou, vojna s Rusmi by bola na stole.

Nie je náhoda, že Biden dáva zbraniam ďalekého dosahu zelenú v čase, keď hrozí pád strategického mesta Pokrovsk a Rusi vykonávajú, zatiaľ úspešnú, protiofenzívu v Kursku.

Samozrejme, ruská armáda má množstvo problémov, a rovnako ako Ukrajinci, čelí veľkým stratám. Lenže ako v Štandarde upozorňujeme dlhodobo, opotrebovávaciu vojnu - jeden na jedného - Ukrajina vyhrať nemôže. Rusko má niekoľkonásobnú prevahu v kľúčových faktoroch ako sú delostrelectvo, letectvo, ale najmä populácia a počet vojakov, respektíve záloh. Západná materiálna pomoc rozhodujúca nie je, vojakov jednoducho nenaklonujete.

Zelenskyj preto musí spraviť všetko preto, aby vojnu rozšíril. Je to jeho posledná karta. A pre nás pohľad do priepasti.