Zámer plošne špehovať všetku textovú komunikáciu pol miliardy európskych občanov, samozrejme, pod ušľachtilou zámienkou boja proti zneužívaniu detí, je opäť na scéne. Do pondelka 23. septembra sa k tomu mali vyjadriť jednotlivé členské štáty a v októbri by sa o tom malo hlasovať na schôdzke ministrov vnútra EÚ.
Naposledy sa to pokúšali presadiť v júni. A predtým tiež, a predtým tiež, a zakaždým sa to nepodarilo, ale napriek tomu sa návrh opäť vracia na scénu ako odporný prehnitý zombík, ktorý nijako nechce zomrieť.
Medzitým sa udialo veľa vecí. Napríklad, že švédska eurokomisárka Ylva Johanssonová, doma známa ako „Veľká sestra“, nezískala opätovnú nomináciu do Európskej komisie, čím sa z EK vytratila jedna z hlavných osôb presadzujúcich, aby sme boli všetci za každú cenu podrobení invazívnemu štátnemu (či skôr nadštátnemu) sledovaniu ako hlúpi podozriví.
Zmenilo sa aj predsedníctvo. Teraz predsedá EÚ Maďarsko, považované za vyvrheľa z dôvodu autoritárskych a proruských sklonov Viktora Orbána. A niektoré členské štáty sa od maďarského predsedníctva ostentatívne dištancujú dokonca do takej miery, že ich zástupcovia sa nezúčastňujú na podujatiach organizovaných Maďarmi.
Je to divadlo pre médiá... akonáhle však príde na zákulisie a otázky, o ktorých sa tam diskutuje, ako napríklad bezuzdné špehovanie občanov, zrazu sú z nepriateľov dobrí priatelia. Kontrola četu sa opäť tlačí na scénu práve preto, že maďarské predsedníctvo je jej priaznivo naklonené a krajiny, ktoré by Orbána nahlas ani nepozdravili – napríklad Španielsko so svojou silne ľavicovou vládou –, majú v skutočnosti záujem o jej prijatie. (Španielske bezpečnostné zložky už dlho presadzujú čo najväčšie oklieštenie šifrovania na internete, pričom ich nezaujíma bezpečnosť sveta IT ani súkromie ľudí).
A tak potichu, ale usilovne, spolupracujú na tom istom projekte, ktorého cieľom je preventívne sledovanie každého občana, podobne ako v Číne. Vlastne, prepáčte. Nie každého občana. Podľa najnovšieho návrhu mali byť zo systému plošného špehovania vyňatí okrem iných aj vysokopostavení európski politici... Akí sú si niektorí ľudia krásne rovní!
Rôzne autoritárske koncepcie majú rôzne karosérie a na nich rôzne laky, ale majú rovnaký podvozok. Tým podvozkom je pohŕdanie človekom ako nezávislým indivíduom s vlastnou dôstojnosťou a nedotknuteľnými právami. Pre tyranov je len prostriedkom, pracovnou silou, subjektom a daňovým poplatníkom. Nemá právo na nič také ako súkromie, nehovoriac o prirodzenom súkromí, a záujmy štátu sú dôležitejšie ako on.
A na tom sa v súčasnosti zhodujú Paríž, Madrid aj Budapešť, len nedávajú svoju zhodu príliš najavo, aby si to náhodou niekto nevšimol. Najlepší recept na upečenie skutočne nepopulárnej legislatívy je nehovoriť o nej príliš nahlas a pretláčať ju zadnými chodbami moci, až kým sa s ňou zrazu nedá nič robiť.
Orwell kedysi videl budúcnosť sveta v nevyhnutnom vytvorení troch gigantických blokov – Eurázie, Oceánie a Eastázie –, ktoré sa budú líšiť rôznymi povrchovými znakmi, ale vo vnútri budú represívnymi strojmi podobnými jeden druhému ako vajce vajcu.
Pri pohľade na európske vlády, ktoré sa v zákulisí a mimo účinného dohľadu novinárov radia o zavedení Veľkého brata so žltými hviezdami na modrom pozadí, si musíte myslieť, že sa v rámci „európskeho bloku“ snažia dobehnúť Čínu. Nie však hospodárskym rastom, o ktorý nás spoľahlivo pripravila šialená byrokracia. Ale dá sa to dohnať na policajnej úrovni.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.