Politici. Že sa Boha neboja!

Z detstva si pamätám, že starí ľudia komentovali niekoho neprávosť začudovaným povzdychom: „Že sa Boha neboja!“ Myslím si, že v tej vete bola koncentrovaná skúsenosť, že keď človeku prejde nejaká nekalosť u jeho blížnych, neznamená to, že má vyhraté. Vnímalo sa to tak, že je tu ešte vyššia inštancia, ktorej nič neunikne a s ktorou nemožno dojednať beztrestnosť.

V súčasnosti platí, že až na vzácne výnimky sa Boha nikto nebojí. Nie snáď preto, že by prevládla viera v Boha milostivého, odpúšťajúceho a milosrdného. Boha sa neboja tí, čo v neho neveria. Ako sa stráca viera, slabne aj onen metafyzický strach. Koniec koncov sa hovorí, že ak niet Boha, všetko je dovolené. Dôsledky sú však katastrofálne.