Intel v problémoch
Firma, ktorá na trh priniesla v roku 1971 prvý mikroprocesor a na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia si ju IBM vybrala ako dodávateľa kľúčových súčiastok do novo vzniknutého „písička“, bola na vrchole na prelome tisícročia, tesne pred prasknutím „dotcom“ bubliny.
V liste adresovanom zamestnancom riaditeľ Intelu Pat Gelsinger oznámil, že je potrebné ušetriť minimálne desať miliárd dolárov. Súčasťou ozdravných opatrení by mala byť aj viac ako 15-percentná redukcia pracovnej sily, zbavenie sa dvoch tretín všetkých nehnuteľností aj podielu vo firme Altera, výrobcovi programovateľných hradlových polí.
Riešenie problémov Intelu zasiahne aj Európu. Plánovanie projektu fabriky na čipy v Nemecku aj zariadenia na testovanie a púzdrenie čipov v Poľsku bude pozastavené.
Vojna architektúr
Každý mikroprocesor pri vykonávaní programu používa „rodný jazyk“, odborne nazvaný „súbor inštrukcií“. Ide o priradenie číselných kódov operáciám, ktoré je schopný procesor vykonávať. Spolu s ďalšími vlastnosťami mikroprocesoru tvoria jeho architektúru.
Tieto odlišnosti sú jedným z dôvodov, prečo nie je možné bez úprav vykonávať program určený pre jeden procesor na mikroprocesore inej architektúry.
Hoci architektúr existujú desiatky, dnešnému svetu vládnu iba dve. Prvú z nich vyvinul Intel a pod označením x86 sa používa v osobných počítačoch od ich vzniku.
Z trhu, kde roky neúprosne víťazil Intel, ho však vytláča konkurenčná firma AMD. Jej podiel rastie v serveroch a stolných počítačoch, Intel sa zatiaľ drží v notebookoch.
Druhou dominantnou architektúrou dneška je ARM. Procesor tejto architektúry bol síce prvýkrát použitý v stolnom počítači, no svoje významné miesto na trhu získala ARM až s príchodom mobilných zariadení. Poskytuje totiž vysoký výkon pri nízkej spotrebe, čo sú vlastnosti vyžadované pri prístrojoch napájaných z batérie.
Na rozdiel od x86 architektúry nie je ARM viazaná na konkrétneho výrobcu, ktorý vlastní patenty, každý dodávateľ si môže kúpiť licenciu od ARM Holdings a vyrábať procesory. Robí tak napríklad Samsung alebo Huawei. V minulosti vyrábal procesory s touto architektúrou aj Intel.
Jedným z najvýznamnejším dodávateľov systémov s architektúrou ARM je aj Qualcomm. Procesory označené Snapdragon sa používajú nielen v mobilných zariadeniach, ale aj v počítačoch. Operačný systém Windows od Microsoftu priniesol svoju funkcionalitu založenú na umelej inteligencii nazvanú „Recall“ práve na zariadeniach poháňaných procesorom od Qualcommu.
Hoci pokus použiť architektúru x86 na mobilných zariadeniach zlyhal, prienik architektúry ARM do stolných počítačov a notebookov je oveľa úspešnejší. Najďalej sa asi dostala firma Apple, ktorá kompletne prepracovala všetky svoje počítačové systémy na vlastné procesory vytvorené na architektúre ARM.
Qualcomm síce predpokladá, že o päť rokov bude podiel PC s procesormi s architektúrou ARM predstavovať 50-percentný podiel, v jeho hľadáčiku je aj x86 architektúra. Vyjadril totiž záujem o kúpu časti Intelu, ktorá sa zaoberá návrhom procesorov určených pre PC.
Čip nestačí navrhnúť, treba ho aj vyrobiť
Výhodou Intelu je, že vlastní výrobné priestory na mikročipy. V dnešnom mikroelektronickom priemysle je to výnimka, v podobnej situácii je iba Samsung.
Ostatní veľkí hráči v oblasti mikročipov ako Nvidia, AMD a aj samotný Qualcomm vyrábajú svoje čipy v externých firmách, najčastejšie v tchajwanskom TSMC.
Fúzia Intelu a Qualcommu by teda priniesla možnosť vyrábať „doma“ mikročipy vyvinuté v obidvoch firmách. Na druhej strane by x86 procesory Intelu mohli získať schopnosti na beh úloh AI, ktorými už dnes procesory na architektúre ARM disponujú.
