Nie je vôbec potrebné pripomínať, že pandémia výrazne zasiahla verejné rozpočty v eurozóne aj mimo nej. Zadlžovali sme a zadlžujeme ďalej. Obrie čísla však, viac ako inokedy, treba práve v dobách vysokej inflácie vztiahnuť k niečomu porovnateľnému.
Pri mzdách, platoch či dôchodkoch to robíme všetci, pretože chodíme nakupovať a vieme, že keď nám na výplate pridajú 5 percent v čase 10-percentnej inflácie, tak si reálne môžeme kúpiť menej. Používame to ako argument na vyjednávanie s našimi šéfmi a počujeme to od politikov a odborov. Rast reálnych miezd sa ukazuje v televízii a píše o ňom v novinách bez toho, aby sme to museli dlho vysvetľovať.
Pri dlhoch to už až také časté nie je. Ostatne dlh eurozóny vyskočil od konca roku 2022 do konca roku 2024 o takmer pol miliardy eur. Je to veľa alebo málo? Keď sa to spočíta ako rast o 3,8 percenta, tak už si to dokážeme skôr predstaviť.