Spoločnosť má zároveň značné objemy plynu uložené v zásobníkoch, preto je počas nadchádzajúcej zimy výpadok fyzických dodávok plynu krajne nepravdepodobný.
Plyn od neruských dodávateľov by nás však vyšiel podstatne drahšie. Najmä pre tranzitné poplatky. Zatiaľ čo je Slovensko momentálne krajinou, ktorá inkasuje peniaze za prepravu ruského plynu od štátov ako Česko či Rakúsko, ktoré ho odoberajú, po vypnutí východného plynovodu by to bolo naopak.
Pozitívnou správou je, že to neovplyvní ceny plynu pre slovenské domácnosti v ďalšom roku. Tie však budú rásť aj bez toho.
O koľko zdražie plyn
Cenový rámec v prípade plynu pre slovenské domácnosti stanovuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Ten ho pre rok 2025 kalkuluje na základe trhovej ceny plynu v mesiacoch od 1. októbra 2023 do 30. júna tohto roka. Tento priemer vychádza na 37,33 eura za jednu megawatthodinu (MWh).
Ide o výrazný pokles oproti cene plynu, s ktorou pôvodne ÚRSO pracoval pri stanovovaní regulovaných cien na tento rok. Tá dosahovala až 68 eur za MWh.
Problémom je však to, že od januára končí plošná štátna energopomoc. Tá sa zaslúžila o to, že domácnosti stál plyn podstatne menej, vychádzalo to okolo 25 eur za megawatthodinu. Cena komodity tak pre domácnosti v budúcom roku stúpne zhruba o polovicu.
Dobrou správou je, že komodita tvorí len jednu časť koncovej ceny plynu. Tú totiž ovplyvňuje aj cena distribúcie a prepravy, ktoré sa na konečnom čísle podieľajú zhruba 40 percentami. Plyn tvorí približne 60 percent koncovej ceny.
Hoci o cenách distribúcie a prepravy zatiaľ ÚRSO nerozhodol, výraznejšie by sa meniť nemali. Preto už teraz možno vykalkulovať, že domácnostiam zdražejú účty za plyn približne o 30 percent.
S týmto číslom pracuje v poslednej prognóze aj Inštitút finančnej politiky, ktorý odhadol, že aj po zarátaní vplyvu vyššej dane z pridanej hodnoty (DPH) bude koncová cena plynu v budúcom roku približne o 30 percent vyššia oproti súčasnej dotovanej úrovni.
Inštitút pre stratégie a analýzy, ďalší útvar pod hlavičkou ministerstva financií, zase odhaduje, že ceny by mali v prípade nulového dotovania narásť o 32 percent pri tarife D2 (varenie, ohrev vody), o 33 percent pri tarife D3 (varenie, ohrev vody, kúrenie) a o 13 percent pri najnižšej tarife D1 (varenie).
Šéf ÚRSO: Domácnosť, ktorá kúri plynom, dá ročne o stovky eur viac
Jozef Holjenčík, predseda ÚRSO, sa pred pár dňami na margo zvýšenia cien vyjadril, že domácnosti v tarifách D1 zaplatia mesačne približne o jedno euro viac. „Ročne je to 14,20 eura,“ dodal s tým, že tento prvotný odhad ÚRSO nie je zatiaľ stopercentný.
„Pre tú skupinu odberateľov, ktorí na plyne varia aj ohrievajú teplú vodu, je náklad o niečo vyšší,“ uviedol Holjenčík s tým, že nárast v rámci tarify D2 by mal byť na úrovni 16 eur mesačne, čo znamená, že účet za celý rok by mal týmto domácnostiam stúpnuť zhruba o 221 eur.
V tarife D3 bude nárast najviac citeľný. Holjenčík uviedol, že mesačne ide približne o dodatočných 38 eur, čo sa podľa neho „ročne rovná zhruba 450 eurám zvýšených nákladov“. Pri všetkých číslach podotkol, že je v nich zakalkulovaná aj plánovaná vyššia daň z pridanej hodnoty na úrovni 23 percent.
Elektrina by nemala dražieť
Dodajme, že v prípade elektriny nehrozí podobný scenár ako pri plyne.
Hoci Karol Galek z SaS poukazuje na to, že Európska komisia má isté výhrady voči zmluve štátu so Slovenskými elektrárňami, na základe ktorej by mali mať domácnosti elektrinu v budúcom roku za 62 eur, šéf ÚRSO výraznejší nárast cien elektriny nepredpokladá. Nárast označil ako „skoro žiadny“.
O tom, že ceny elektriny by sa meniť nemali, svedčí aj ostatný krok ministerstva hospodárstva. To zatlačilo na to, aby osobitný odvod pre energetické firmy vypadol z konsolidačného balíčka. Dohoda s ministerstvom financií podľa rezortu hospodárstva garantuje, že „memorandum so Slovenskými elektrárňami nebude nutné otvárať a elektrárne tak budú naďalej schopné garantovať ceny elektriny pre domácnosti“.
Plošná energopomoc končí, no najzraniteľnejších chce vláda chrániť aj naďalej
Hoci vláda pri predstavení konsolidačného balíka komunikovala, že súčasná forma energetickej pomoci od januára skončí, v oklieštenej podobe by mala fungovať aj naďalej, pričom podľa slov ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka má byť adresnejšia.
Ministerstvo hospodárstva na otázky Štandardu o konkrétnej podobe mechanizmu neodpovedalo. V stanovisku uviedlo, že „nebude možné udržať kompenzácie vysokých cien energií pre všetky domácnosti a časti domácností sa dotknú zvýšené ceny plynu a tepla“, no „pripravuje systém pomoci s cenami energií pre domácnosti, ktoré to najviac potrebujú“.
„O výške a štruktúre tejto pomoci rezort hospodárstva stále rokuje s Ministerstvom financií SR, ako aj ďalšími štátnymi inštitúciami a následne bude o systéme pomoci informovať aj verejnosť,“ dodal rezort.
Čo by ukončenie tranzitu cez Ukrajinu spravilo s cenami plynu na Slovensku
Hoci vývoj cien komodít na svetových trhoch by už nemal ovplyvniť výšku účtov, ktoré budú slovenské domácnosti platiť budúci rok, odzrkadlí sa v ďalšom období. Teda v cenách na rok 2026.
V prípade, že by sa koncom decembra definitívne stopol tranzit ruského plynu cez ukrajinskú trasu, jeho ceny na burzách by s veľkou pravdepodobnosťou rýchlo vystrelili nahor. Aj keď sa v rámci plynárenského odvetvia neočakáva, že by tam vydržali dlhodobo, a aj keď by ani zďaleka nemali dosahovať úrovne z roku 2022, istotne to významným spôsobom ovplyvní výslednú regulovanú cenu, ktorú každoročne stanovuje ÚRSO.
Navyše sa k tomu pridávajú aj dodatočné náklady na to, aby sa plyn na Slovensko novými trasami vôbec dostal. Tie by mohli koncovú cenu takisto dvihnúť o niekoľko percent. Ak sa teda nepodarí nájsť žiadny spôsob, ako na Slovensko cez Ukrajinu naďalej prepravovať zazmluvnený plyn, v ďalších rokoch tak možno pri účtoch za energie rátať s ďalším nezanedbateľným zdražovaním.
