Libanon: krajina prekliata diverzitou

Toto písmo malo dvadsaťdva znakov, a aj keď sa tie znaky dosť líšia od toho, čo sme zvyknutí čítať dnes, svoju podobnosť s latinskou abecedou predsa len nezaprú. Čo nie je nijako divné, pretože latinská abeceda sa z nich vyvinula.

Dnešný stav civilizácie v Libanone bohužiaľ tejto slávnej histórii nezodpovedá. Moderný štát Libanon je rozhádaným zväzkom komunít kresťanov, šiitov, sunnitov a drúzov, ktorých bohovia na seba žiarlia (aspoň v hlavách svojich vyznávačov), a ak nevedú spolu rukami svojich verných vyslovene vojnu, aspoň vytvárajú znepriatelené a oddelené politické štruktúry, súperením oslabujú už aj tak dosť slabý štát a vťahujú do neho vonkajších hráčov, ako sú Sýria, Irán a Izrael.

Už v časoch, keď európski ľavicoví politici a aktivisti hlásali fantasmagorické tvrdenie, že v rôznorodosti je sila, sa dalo na Libanon ukázať ako na bolestivý protipríklad. Zmes sektárskeho násilia a ohromnej korupcie spôsobenej cynickým delením funkcií podľa náboženstva vyhnala do cudziny toľko ľudí, že Libanončanov dnes žije viac v zahraničí ako v rodnej krajine.

Aj tam hocikedy bývajú nadpriemerne úspešní, najmä príslušníci kresťanských cirkví. Slávne mená ako Nassim Nicholas Taleb alebo Carlos Slim trochu pripomínajú možnosti, ktoré by tento starodávny národ mal, keby dokázal aj u seba doma existovať v pokoji a mieri.

Jedným z najväčších prekliatí Libanonu boli sektárske milície, vojenské krídla politických strán, čo je možno najdeštruktívnejší politický jav vôbec. Európa sa ich našťastie po druhej svetovej vojne dokázala prevažne zbaviť a v poslednom období už azda fakticky zanikli aj zvyšné výnimky ako Írska republikánska armáda alebo baskická ETA.