Skutočne ide o korupciu?

Téma korupcie a jej potláčania je všadeprítomná, či už v medializovaných prípadoch rôznych kriminálnych káuz, alebo pri legislatívnych opatreniach a ich kritike zo strany rôznych inštitúcií. Vo verejnosti dlhodobo prevláda pocit neriešenia veľkých korupčných prípadov, ktoré v pozadí oslabujú právny štát. Čísla však ukazujú niečo iné.

Predseda vlády Róbert Fico sa o téme korupcie rozprával s predstaviteľmi protikorupčného orgánu Rady Európy nazývaného GRECO. Skupina štátov proti korupcii (GRECO) bola založená v roku 1999 Radou Európy s cieľom monitorovať, či štáty dodržiavajú protikorupčné normy tejto organizácie. Cieľom GRECO je zlepšiť boj proti korupcii monitorovaním a kontrolou dodržiavania protikorupčných noriem Rady Európy, ako napríklad Trestnoprávneho dohovoru o korupcii či Občianskoprávneho dohovoru o korupcii.

Predsedovia koaličných strán Robert Fico (Smer, uprostred), Matúš Šutaj Eštok (Hlas, vľavo) a Andrej Danko (SNS, vpravo) na tlačovej konferencii po schválení konsolidačného balíka. Foto: Martin Baumann/TASR

GRECO tiež poskytuje platformu na zdieľanie osvedčených postupov v oblasti prevencie a odhaľovania korupcie, pomáha identifikovať nedostatky v národných protikorupčných politikách a podnecuje legislatívne, inštitucionálne a praktické reformy.

Podľa vyjadrení Úradu vlády si súčasná vláda SR zaradila agendu boja proti korupcii do svojho programového vyhlásenia a predstaviteľom GRECO predložila merateľné opatrenia, ktoré plánuje naplniť. Zároveň chce upraviť podmienky boja proti korupcii tak, aby nedochádzalo k neodôvodneným zásahom do základných práv osôb zo strany štátu.

Protikorupčný orgán Rady vyzval Slovensko na prijatie opatrení na posilnenie boja proti korupcii, a to formou zlepšenia systému majetkových priznaní najvyšších verejných funkcionárov a policajtov a prijatia kódexu správania s náležitým vynucujúcím mechanizmom.

Nový útvar ako garancie ochrany európskych financií

Korupcie sa podľa správy o právnom štáte na Slovensku v roku 2024 obáva aj Európska Komisia, ktorá v tomto smere negatívne vníma zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Výrazné korupčné prípady boli v právomoci práve tohto zrušeného úradu a Komisia tak vníma oslabenie boja proti korupcii pre nedostatok špecializácie iných útvarov.

Agentúra Bloomberg prišla so správou, ktorá však nebola potvrdená, že zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry by mohlo viesť k pozastaveniu eurofondov pre Slovensko. Napriek tejto nepotvrdenej hrozbe vládni politici predložili návrh zákona, ktorým chcú zaviesť novú formu „špeciálnej prokuratúry“ úpravou zákona o prokuratúre.

Má ísť o organizačnú zložku Generálnej prokuratúry pod názvom oddelenie závažnej kriminality, ktoré síce existuje aj dnes, no nejde o zákonom garantovanú súčasť prokuratúry, a generálny prokurátor ho môže kedykoľvek zrušiť. Návrh zákona zavádza povinné ukotvenie tejto zložky v štruktúrach prokuratúry a má fungovať najmä ako druhostupňová prokuratúra. Jej účelom bude zabezpečenie ochrany finančných záujmov Európskej únie.

Napriek mnohým obavám z prítomnosti veľkej korupcie, čísla a medializované prípady ukazujú na pravý opak. Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry za rok 2022 hovorí o počte 43 odsúdených osôb za prijímanie úplatkov, no ani jeden verejný činiteľ nebol stíhaný ani odsúdený. Úplatky dávalo celkom 74 osôb, pričom väčšinou išlo o prípady drobných úplatkov.

Štatistiky pri korupcii za roky 2021 a 2020 hovoria približne o rovnakých číslach, a počet odsúdených osôb sa pohybuje zhruba nad sto prípadov ročne. Predstavitelia vládnej moci v roku 2020 vyhrali vo voľbách najmä preto, že sľubovali očistu spoločnosti. Skutočne došlo k mnohým prípadom zatýkaní a stíhaní pre korupciu, no s jej trestaním či odhaľovaním vysokej korupcie to už bolo horšie.

Mnohé trestné stíhania skončili minimálnymi trestami

V kauzách Búrka a Víchrica, týkajúcich sa korupcie v súdnictve, bolo obvinených viacero sudcov, právnikov a ďalších osôb z manipulovania súdnych rozhodnutí cez úplatky. Sudkyňa Miriam Repáková uzavrela dohodu o vine a treste a bola odsúdená za korupciu na trojročný podmienečný trest. Sudca Vladimír Sklenka dostal za rozsiahlu korupciu podmienečný trest a peňažný trest v nižšej hodnote, než v akej prijal úplatky. Iné konania stále nie sú uzavreté.

V kauze Mýtnik, ktorá sa týka manipulácií pri verejných obstarávaniach a IT zákazkách pre Finančnú správu, bol bývalý šéf Finančnej správy František Imrecze spolu s ďalšími úradníkmi a podnikateľmi obvinený z prijímania a poskytovania úplatkov za zmanipulovanie zákaziek. Imrecze dostal podmienečný trest a vysoký peňažný trest, hoci mu pôvodne hrozili mnohé roky za mrežami.

Na snímke František Imrecze. Foto: Jakub Kotian/TASR

Kauza Judáš je z policajného prostredia, kde vysokopostavení policajní funkcionári vrátane bývalého šéfa finančnej polície Bernarda Slobodníka spolupracovali s organizovaným zločinom. Padli v nej právoplatné tresty odňatia slobody vo výške 22 a 20 mesiacov, a Bernard Slobodník dostal spočiatku za závažnú trestnú činnosť tak nízky podmienečný trest, že ho odmietol schváliť súd v rámci dohody o vine a treste.

Aj iné osoby ako podnikateľ Michal Suchoba či Zoroslav Kollár dostali za vysoké úplatky peňažné alebo nízke podmienečné tresty. V prípade podozrenia z korupčného správania Róberta Kaliňáka bolo trestné stíhanie zastavené pre závažné procesné chyby a zistenie, že skutok ani nebol trestným činom.

V riadnom procese bol odsúdený bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorý je za korupciu právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest vo výmere 8 rokov, čo možno označiť za dôraznejší trest pri korupcii verejného činiteľa. Ide však zrejme o jediné ukončené konanie tohto druhu, pričom mnohé iné kauzy ešte stále pokračujú, ako napríklad Očistec či Dobytkár.

Drvivá väčšina korupčných prípadov sa však týka drobnej korupcie na úradoch či v zdravotníctve, kde sú úplatky vo výške niekoľkých desiatok eur alebo v podobe tovaru, napríklad alkoholu. Ako príklad môže poslúžiť nedávne odsúdenie lekárky za prijímanie úplatkov vo forme kávy či vína.

Úrad špeciálnej prokuratúry tak aj v prípade odhalenia korupcie v štátnej správe trestal iba veľmi výnimočne, ak vôbec, nepodmienečnými trestami. Kritika zo strany európskych inštitúcii vo veciach oslabenia odhaľovania a trestania korupcie zrušením Úrady špeciálnej prokuratúry vyznieva zvláštne s poukazom na jeho doterajšiu činnosť.

V prípadoch korupcie s vysokými úplatkami dochádza k miernemu trestaniu, a existuje iba minimum závažných prípadov s výraznými trestami. Napriek tomu neboli počuť zo strany európskych orgánov žiadne výhrady k tomu, ako laxne sa pristupuje ku korupčníkom aj zo strany Úradu špeciálnej prokuratúry.

Sudca upozorňuje na zlý pohľad na stíhanie korupcie

Na podstatnú skutočnosť pri boji proti korupcii opakovane upozorňuje (časová sekvencia od 01:38 hod.) sudca Krajského súdu Peter Šamko. Nie je to prokuratúra, kto korupciu odhaľuje, ale polícia.

A hlavne operatíva, ktorá svoje podozrenia preveruje napríklad nasadením informačno-technických zariadení alebo sledovaním osôb. Dávať teda do súvisu oslabenie boja s korupciou so zánikom špecializovanej zložky prokuratúry je podľa Šamka nezmysel.

Člen súdnej rady Peter Šamko počas zasadnutia Súdnej rady. Foto: Jozef Jakubčo/ Petit Press/ Profimedia

Sudca poukazuje na nízky počet prípadov korupcie ako takej, pričom prípady rozsiahlej korupcie, o ktorých hovoria politici či iné subjekty, sú minimálne. Všetky sú pomerne výrazne medializované, a ako sa ukázalo aj v minulosti, len zriedkavo sú prísne postihované. Gro stíhaní však stále tvoria podľa sudcu Šamka smiešne prípady úplatkov v podobe klobás, ktoré končia trestným rozkazom.

Európska komisia a iné orgány napriek týmto skutočnostiam vytvárajú dojem, že enormná korupcia je na každom rohu a dá sa efektívne stíhať len na základe rôznych špecializovaných nariadení a úprav.

Dvojaký meter Európskej Komisie a vyšetrovanie Ursuly von der Leyenovej

Komisia pritom ukazuje dvojaký meter, keď sa na jednej strane obáva korupcie na Slovensku a chce proti nej bojovať prostredníctvom rôznych špeciálnych legislatívnych zásahov, no na druhej strane v prípade podozrenia z doslova monštruóznej korupcie vo vlastných radoch sa tvári, že sa nič nedeje.

Staronová predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová bola zvolená na tento post aj potom, ako voči nej začal vyšetrovanie Úrad európskeho verejného žalobcu.

Najvyšší európski prokurátori podľa hovorcu prokuratúry v Liège vyšetrujú podozrenia z trestných činov v súvislosti s rokovaniami o vakcíne proti COVID-19 medzi predsedníčkou Ursulou von der Leyenovou a generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom.

Von der Leyenová je podozrivá zo zasahovania do verejných funkcií, ničenia SMS správ, korupcie a konfliktu záujmov. Vyšetrovanie pôvodne otvorili belgické justičné orgány v meste Liège začiatkom roku 2023 po trestnom oznámení, ktoré podal lobista Frédéric Baldan. Denník The New York Times uviedol, že Von der Leyenová si vymieňala správy so šéfom farmaceutickej firmy počas prípravy obrovského kontraktu z mája 2021.

EÚ si od Pfizeru objednala stovky miliónov vakcín, a dvojica si podľa NYT telefonovala a vymieňala správy asi mesiac, pričom táto „osobná diplomacia“ zohrala v dohode veľkú úlohu. Aféra získala názov „Pfizergate“ a vakcíny údajne mali hodnotu vyše 20 miliárd eur.

Server Politico s odvolaním sa na vlastnú analýzu napísal, že krajiny Únie vyhodili najmenej 215 miliónov dávok vakcín proti COVID-19, čo daňových poplatníkov stálo zhruba štyri miliardy eur. Mnoho z týchto vakcín bolo zakúpených na vrchole pandémie v roku 2021, práve keď EÚ uzavrela svoj najväčší jednorazový kontrakt na nákup 1,1 miliardy dávok od spoločností Pfizer/BioNTech.

Napriek týmto podozreniam z masívnej korupcie a ovplyvňovania nákupu vakcín za miliardy bola Von der Leyenová nielen opätovne zvolená za predsedníčku Komisie, ale Komisia odmietla potvrdiť existenciu textových správ alebo prezradiť ich obsah.

S odmietaním vyšetrovania podozrení z korupcie vo vlastných radoch, a naopak zvolením podozrivej osoby do svojho čela, Komisia žiada od iných prísne štandardy v boji proti korupcii. Nerozumie pritom vnútroštátnemu boju proti korupcii alebo ignoruje minimálne výsledky špecializovaných orgánov, ktorých zrušenie následne kritizuje ako oslabenie boja s korupciou.

Je na mieste sa pýtať, čo sa vlastne sleduje zavádzaním rôznych pravidiel či inštitúcií pre členské štáty zo strany európskych orgánov, ak masívne podozrenia zo závažných zločinov na ich pôde zostávajú prehliadané a zamlčiavané, ako keby na nich nezáležalo. Buď v skutočnosti nejde o boj s korupciou, alebo ten sa týka iba krajín a nie európskych úradníkov.

Ironické pritom je, že podozrenia predsedníčky Komisie sa týkajú obrovského plytvania verejných prostriedkov na dohodnutý nákup, a tá istá Komisia hovorí o potrebe ochrany európskych zdrojov zavádzaním stále nových pravidiel. A daná ochrana bude adekvátna iba vtedy, ak budú uplatňované pravidlá navrhnuté tými istými osobami, ktoré vo svojich radoch nevidia pochybné miliardové nákupy.