Vnútorný nepriateľ Izraela: demografia

V krajine v súčasnosti žije 9,9 milióna ľudí, pričom historické dáta ukazujú, že izraelská populácia má tendenciu rásť. Zatiaľ čo v roku 2009 žilo v Izraeli 7,5 milióna obyvateľov, v roku 2020 to už bolo 8,8 milióna a v súčasnosti takmer desať miliónov.

Tamojšia demografická kríza však nespočíva v počte, ale v zložení izraelského osadenstva. Z koláča izraelskej populácie si totiž veľkú časť ukrajujú Arabi a čoraz väčšiu porciu aj ultraortodoxní židia, pričom obe skupiny spája to, že spravidla odmietajú slúžiť v armáde, respektíve v prípade ultraortodoxných (takzvaných charedim) hovoríme o minimálnom záujme o akúkoľvek ekonomicky prospešnú aktivitu.

Čiernoklobučníci totiž veria, že ich najdôležitejšou úlohou je recitovanie posvätnej knihy Tóry, čo má navyše aj chrániť izraelský ľud pred hrozbami. Keďže v minulosti boli charedim relatívne malou skupinou izraelskej populácie, dostali výnimku z povinnej vojenskej služby a nikto to nepovažoval za veľký problém. To však už dnes neplatí.

Židov, ktorí nechcú bojovať ani pracovať, pribúda

Najstarší dátum, ku ktorému existujú dostatočne spoľahlivé údaje, je rok 1979, keď ultraortodoxná komunita predstavovala približne 212-tisíc osôb, čo bolo 5,6 percenta celkovej populácie Izraela.

V roku 2009 tvorili ultraortodoxní židia už desatinu populácie (750-tisíc), no v priebehu 13 rokov sa ich počet zvýšil takmer dvojnásobne na 1,28 milióna a pomer medzi bojujúcimi a nebojujúcimi židmi sa zmenil z 10 ku 70 na 14 ku 65.

Prognózy navyše predpovedajú, že židia v čiernych klobúkoch budú v Izraeli dominovať čoraz viac, a spolu s 21 percentami arabskej populácie tak už dnes tvoria viac ako tretinu obyvateľov krajiny, pričom v dohľadnom čase môžu zaujať pozíciu blížiacu sa k polovici populácie. Takej polovici, ktorá si pravdepodobne veľmi cení suverenitu vlastnej krajiny, ale nie je ochotná za ňu bojovať.

Faktom je, že charedim židia majú viac detí – zatiaľ čo oni vychovajú v priemere okolo šesť detí, pôrodnosť ostatných židovských žien sú iba dve alebo tri deti. V židovských školách už dnes tvoria deti ultraortodoxných až pätinu z celkového počtu žiakov.

Odhady preto uvádzajú, že do roku 2030 vzrastie pomer ultraortodoxných v izraelskej populácii na 16 percent a v roku 2033 bude mať táto miestna subkultúra dva milióny ľudí.

Zdroj: dizajnérsky tím Témy týždňa podľa https://en.idi.org.il/haredi/2023/?chapter=52002

Štúdium náboženstva namiesto práce

Ultraortodoxní židia sa striktne držia tradičných náboženských praktík a hodnotových systémov, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu. Mnoho z nich sa sústreďuje na štúdium posvätných textov, ako sú Tóra a Talmud. Títo židia často žijú v uzavretých komunitách, kde dodržiavajú prísne náboženské normy a tradície. Ich kultúru charakterizuje silný zmysel pre komunitu a kolektívnu identitu.

Mnohé ultraortodoxné komunity sa dokonca vyhýbajú moderným technológiám, ako internet a mobilné telefóny, aby ochránili svoje deti pred vplyvmi vonkajšieho sveta.

Ich zarytý tradicionalizmus sa im však v reálnom svete veľmi nevypláca. Podľa posledných dostupných údajov z roku 2021 bola miera chudoby medzi ultraortodoxnými 34 percent, čo je viac ako dvojnásobok oproti ostatným židom. Dôvod je, zdá sa, veľmi prostý: čiernoklobučníci často vôbec nepracujú. V roku 2022 bola miera nezamestnanosti medzi mužmi z charedim komunity 46,5 percenta, čo je trojnásobok v porovnaní s nezamestnanosťou naprieč celou populáciou.

Zdroj: dizajnérsky tím Témy týždňa podľa https://en.idi.org.il/media/22766/annual-statistical-report-on-ultra-orthodox-haredi-society-in-israel-2023-executive-summary.pdf

Koniec výnimky z vojenčiny vyvolal protesty

Izraelský najvyšší súd v júni tohto roka rozhodol, že neexistuje žiadny právny základ na ospravedlňovanie ultraortodoxných z povinnej vojenskej služby. V priebehu jedného mesiaca sa však v náborových centrách prišlo prihlásiť len 70 charedim mužov z celkového počtu tritisíc, ktorý žiadala armáda.

V jeden deň sa dokonca stalo, že do centra sa prišlo prihlásiť sedem mužov, zatiaľ čo sto ich ultraortodoxných kolegov protestovalo proti brannej povinnosti vonku pred budovou.

Nie sú pritom jediní s výhradami proti vláde premiéra Netanjahua. Odhaduje sa, že za uplynulý rok bolo v Izraeli viac ako 1 200 protestov, pričom na najväčší z nich prišlo až 750-tisíc demonštrantov, ktorí od svojej vlády požadovali zastavenie bojov a pristúpenie na dohodu o prepustení rukojemníkov v Gaze.

Prieskumy verejnej mienky taktiež ukazujú, ako hlboko siaha rozhorčenie domácich obyvateľov voči súčasnej vláde Izraela. Drvivá väčšina Židov, ale aj Arabov tvrdí, že sú sklamaní, nahnevaní alebo frustrovaní. Ide konkrétne o 92 percent opýtaných Arabov a 78 percent Židov.

Zdroj: dizajnérsky tím Témy týždňa podľa https://en.idi.org.il/articles/55520