Mačky, psy, ale aj zajace a slimáky. Tieto druhy zvierat sú nevyhnutnou súčasťou Najvyššieho správneho súdu. Dôvodom má byť posilnenie psychohygieny a znižovanie stresov u sudcov, ktorí zrejme potrebujú podporu zvierat na výkon jedného z najdôležitejších povolaní, a to rovno na najvyššom stupni správneho súdu.

Prítomnosť zvierat na pracovisku umožňuje dodatok č. 4 ku kolektívnej zmluve uzatvorenej dňa 30. septembra 2022 medzi Kanceláriou Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a Základnou organizáciou Odborového zväzu justície v Slovenskej republike.

Dodatok obsahuje bod č. 7, podľa ktorého „s cieľom budovania priateľskej atmosféry na pracovisku, znižovania stresu a posilnenia psychohygieny umožní zamestnávateľ zamestnancovi a sudcovi mať na pracovisku spoločenské zviera. Zamestnanec a sudca po dohode so zamestnávateľom a za nim určených podmienok môže mať na pracovisku zamestnávateľom dovolený druh spoločenského zvieraťa.“

Starostlivosť o zvieratá za dane občanov

Kolektívna zmluva teda po novom v rámci uvoľňovania stresu sudcov robí z Najvyššieho správneho súdu okrem priestorov posudzovania spravodlivosti aj malú zoologickú záhradu. O znižovaní vážnosti a dôstojnosti inštitúcie ako takej, alebo o výbere konkrétneho druhu zvieraťa by bolo možno polemizovať v samostatnom texte. Zmluva totiž nešpecifikuje, kto a podľa čoho zvieratá vyberá.

Zvieratá totiž vyžadujú pravidelnú starostlivosť v podobe kŕmenia a pratania výkalov, ale aj bežnej prevádzky pri čistení miestností od neporiadku, ktoré prirodzene urobia, pričom je potrebné zohľadniť aj typické pachy takýchto zvierat. To všetko platia daňoví poplatníci, aby sudcovia mohli pracovať v priateľskej atmosfére a bez stresu.

Oveľa dôležitejšia otázka je, ako vôbec môžu vykonávať funkciu sudcu Najvyššieho správneho súdu osoby, ktoré pre svoju psychohygienu potrebujú zviera ako terapeutickú pomôcku. Toto povolanie totiž okrem prísnych vedomostných kritérií vyžaduje aj vysokú mieru odolnosti voči stresu a vonkajším vplyvom. Splnenie týchto požiadaviek tvorí nielen základ nezávislého a nestranného rozhodovania, ale aj prístupu k sudcovskej funkcii.

Ako možno potom nazerať na rozhodovanie sudcov, ktorí pre svoje ďalšie pôsobenie na pracovisku vyžadujú terapeutické zvieratá. Čo môže občan spoliehajúci sa na profesionalitu sudcov očakávať, ak sa práve v jeho veci konajúci sudca nedostane ku svojmu zvieraťu, prípadne sa zvieraťu niečo stane. Bude jeho rozhodovanie nezávislé a nestranné, očistené od vonkajších vplyvov, alebo pod ťarchou stresu rozhodne inak, ako by mal?

Benefity, aké iní sudcovia nepoznajú

Sudkyňa správneho súdu v Bratislave Dana Jelínková Dudzíková potvrdila prítomnosť zvierat v priestoroch súdu a upozorňuje, že nejde o jediný benefit pre sudcov. V minulosti sa totiž riešilo vybavenie súdu v podobe tulivakov, golfového trenažéru či miestnosti na masáže.

Dana Jelínková Dudziková. Foto: FB

Sudkyňa Jelínková Dudzíková podobné benefity spolu s kolegami odsudzuje a dištancuje sa od nich, pretože to považuje za absolútnu zhýralosť, ktorá nesúvisí s výkonom súdnictva. Budova súdu podľa jej názoru nie je miesto na hľadanie priateľov, ale na prácu.

Tému zvierat na pracovisku chcela sudkyňa riešiť na pôde Súdnej Rady už minulý rok, no jej vtedajší predseda Ján Mazák to nedovolil. Sudkyňa Jelínková Dudzíková upozorňuje, že podľa jej názoru je prítomnosť zvierať nielen v rozpore s etickými, ale aj s hygienickými pravidlami a problém môže priniesť aj nedostatočná ochrana bezpečnosti pri práci.

K téme zvierat na pracovisku zaujal stanovisko Najvyšší správny súd, v ktorom odmietol konštatovania Rady, a označil ich ako vymyslené obvinenia. V stanovisku sa hovorí o transparentnom hospodárení na pôde súdu, no nijakým spôsobom sa nedotýkajú otázky výrazných benefitov či toho, prečo vlastne sudcovia potrebujú k výkonu svojej funkcie zvieratá.

Nie všetci sudcovia prešli psychotestami

V prípade odolnosti psychiky sudcov na Najvyššom správnom súde dáva sudkyňa Jelínková Dudzíková do pozornosti aj dôležitú skutočnosť. Tento súd vznikol ako dieťa bývalej ministersky spravodlivosti Márie Kolíkovej, pričom aj spôsob dosadzovania sudcov bol jej nápad. Obsadzovanie tohto súdu prebiehalo tak, že sudcovia nemuseli prejsť klasickým výberovým konaním, ktoré obsahuje aj psychotesty zamerané práve na schopnosť odolávať stresu.

Na snímke bývalá ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková (SaS) počas 100. rokovania vlády SR. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Psychologicko-diagnostické vyšetrenie je inak neoddeliteľnou súčasťou výberového konania, ktorého cieľom je vylúčiť osoby nespôsobilé k výkonu funkcie sudcu. Testovanie sa zameriava na vylúčenie osôb s kognitívnymi, osobnostnými a motivačnými charakteristikami, ktoré sa nepovažujú za žiadúce a zhodné s požiadavkami, ktoré sú na výkon funkcie sudcu kladené.

Skutočnosť, že psychotestami musí uchádzač výberového konania na funkciu sudcu podstúpiť, potvrdzuje, že na osobnosti sudcu záleží. Sudca by teda mal mať určité charakteristické vlastnosti a črty, ktoré sa stotožňujú s tým, čo od sudcu verejnosť z pohľadu charakteru očakáva a požaduje.

Sudcovia Najvyššieho správneho súdu psychotestami neprešli, pretože v tom čase im stačilo iba presvedčiť vtedajšiu Súdnu Radu, v ktorej sedeli politickí nominanti. Je potrebné zdôrazniť, že takto sa na Najvyšší správny súd dostali okrem iných aj kariérny sudcovia, ktorí už pôsobili v praxi.

Sudca musí byť maximálne psychicky odolný

Dôsledky u nepreverených osôb sa prejavujú dnes, v podobe bizarných požiadaviek sudcov a zamestnancov súdu, vyžadujúcich mimoriadne prostriedky na zvládanie stresu. Psychická odolnosť je pritom kľúčovým predpokladom pre úspešný výkon sudcovskej funkcie.

Jednou z najväčších výziev, ktorým sudcovia čelia, je schopnosť zvládať stres. Súdne procesy môžu byť veľmi zložité, často zahŕňajú náročné prípady, ktoré vyžadujú rýchle a presné rozhodnutia. Ďalšou dôležitou vlastnosťou sudcov je emocionálna stabilita.

Pri rozhodovaní o životoch a osudoch ľudí je nevyhnutné, aby sudcovia zachovávali chladnú hlavu a nenechali sa ovplyvniť vlastnými emóciami. Musia byť schopní objektívne posúdiť situáciu a rozhodnúť sa na základe faktov a zákona, nie na základe osobných pocitov či nálad.

Sudcovia sa musia vedieť vyrovnať s tlakom zo strany verejnosti, médií či právnikov, a preto na tejto pozícii nemôžu pôsobiť jedinci, ktorí potrebujú na zvládanie stresu zvieratá či iné pomôcky v práci. Často sú postavení pred situácie, kde musia riešiť zložité konflikty medzi zúčastnenými stranami. Pre sudcov je dôležité, aby mali schopnosť rýchlo analyzovať situáciu, posúdiť fakty a dospieť k spravodlivému rozhodnutiu, ktoré je v súlade so zákonom.

Schopnosť udržiavať si pozornosť aj počas dlhých a náročných pojednávaní a spracovávať obrovské množstvo informácií bez toho, aby sa robili chyby rovnako patrí do výbavy sudcu, a táto vlastnosť sa nevyhnutne podpisuje aj pod psychické zdravie. Sebadisciplína je tak dôležitá nielen z hľadiska odbornosti rozhodovania, ale aj v kontexte etického správania.

Ilustračná snímka. Foto: astrid208 / DPphoto / Profimedia

Etický kódex vyžaduje odolnosť voči tlakom

V Slovenskej republike sa totiž téma psychickej odolnosti sudcov často spája s etickým kódexom a zásadami správania sudcov, ktoré stanovuje Súdna rada SR svojimi rozhodnutiami. Zásady sudcovskej etiky priamo vyžadujú, aby sudca netoleroval ani nepodliehal nijakým vonkajším ani vnútorným tlakom, obavám z kritiky, hrozbám, priamym či nepriamym snahám ovplyvňovať jeho prácu bez ohľadu na ich zdroj, motívy alebo príčiny.

Dôležitý je aj bod, podľa ktorého sudca nesmie vyžadovať ani prijímať žiadne dary, ani výhody a výsady, nech už majú akúkoľvek podobu a sú ponúkané jemu, najmä v snahe ovplyvniť tak rozhodnutie sudcu. Terapeutické zvieratá nemožno považovať za nič iné ako za výhodu, ktorá má ovplyvňovať psychologické rozpoloženie sudcu, a teda aj jeho rozhodovanie.

Náročnosť práce sudcu patrí medzi najvyššie spomedzi všetkých povolaní, a to aj v kontexte následkov jeho rozhodnutí, keď autoritatívne rozhoduje o právach iných. Sudcovská spôsobilosť vykonávať túto funkciu, vrátane tej mentálnej, musí byť na najvyššej úrovni, a to počas celého obdobia výkonu funkcie sudcu.

Sudca, ktorý mentálne túto prácu nezvláda a potrebuje zvieratá na upokojenie, na súd nepatrí. Chýba mu totiž základná výbava pre výkon tohto povolania. Veľmi trefne pomenovala otázku dôstojnosti a vážnosti súdu, na ktorom pobehujú zvieratá, sudkyňa Jelínková Dudzíková. Sudca v talári, ktorému na jednom ramene sedí papagáj a na druhom mačka, tam jednoducho nemá čo hľadať.