Koniec bájnej osmičky

Vrchol zažil 11. júla 2010. V Johannesburgu bola studená nedeľa, teplota azda päť-šesť stupňov nad nulou. Vuvuzely zneli ohlušujúco a monotónne na obrovskom 85-tisícovom Soccer City Stadium už vyše dve hodiny.

Fanúšikovia z celého sveta, odetí v hrubých zimných kabátoch, šáloch, čiapkach, fúkali nielen do nich, ale aj do dlaní. Bolo po jedenástej večer, do konca predĺženia finále majstrovstiev sveta zostávali štyri minúty.

Holanďania, oslabení o vylúčeného Heitingu, odolávali v bezgólovej partii nekonečnej územnej prevahe Španielska v snahe dostať zápas do rozstrelu. Dva roky s nikým neprehrali. Oba tímy túžili po prvom titule majstra sveta. Boli k nemu rovnako blízko.

„Iniesta môjho života“

Vtedy prišla chvíľa muža s chlapčensky vyzerajúcou postavou. Pri každom silnom momente potrebujete dotyk génia, niečo nevšedné, výnimočné. Andres Iniesta bol futbalistom s takouto výbavou.

Nosil so sebou čarovný kufrík nápadov, technických riešení, v ktorých jednoduchosti a skvelom prevedení sa trblietala futbalová krása. Mal ich v nohách a v hlave, ktorej futbalový intelekt patrí k nedostižným.

Vo finále prebral na súperovej polovici, tesne za stredovou čiarou, loptu od Jesusa Navasa, okolo ktorého sa ako svorka vlkov hnala štvorica Holanďanov. Bol chrbtom polootočený k bráne, kútikom pravého oka registroval nabiehajúceho Fabregasa a z ľavej strany atakujúceho van Bommela.

Fabregasovi prihral do pohybu, ideálne, presne, len na šesť či sedem metrov, ale pätičkou. Ak by volil konzervatívne riešenie, prihral by na istotu, späť. Teraz však cítil, že obrana súpera je len trošku rozvrátená. Nebyť tejto pätičky, o štrnásť sekúnd neskôr by nestrelil životný gól. Fabregas, Navas, Fernando Torres a znovu Fabregas pokračovali v akcii, na konci ktorej si Iniesta nestrážený na pravej strane útoku spracoval loptu na hrudi a po odraze od zeme ju napálil cez pravú ruku Maartena Stekelenburga do siete.

Andres Iniesta (vpravo) strieľa gól počas finálového zápasu majstrovstiev sveta vo futbale medzi Holandskom a Španielskom. Foto: ČTK/AP/Luca Bruno

Šprintoval k ľavej rohovej zástavke, kde ho zasypala lavína radosti spoluhráčov. Ešte predtým si vyzliekol dres, pod ktorým mal biele tielko s nápisom: „Dani Jarque, navždy s nami“. Jeho veľký kamarát, futbalista Espaňolu, zomrel jedenásť mesiacov predtým ako 26-ročný na zástavu srdca. Neskôr Iniesta priznal, že práve v sezóne 2009/10, po Jarqueho úmrtí a po sérii svalových zranení, bojoval s depresiami.

José Antonio Camacho, legendárny hráč i tréner španielskej reprezentácie, vykríkol po Iniestovej zlatej strele na komentátorskom stanovišti španielskej štátnej televízie TVE: „Iniesta de mi vida!“ Iniesta môjho života.

„Ten víťazný gól sme dali všetci. Bez mágie ostatných by nebol možný,“ povedal Iniesta na rozlúčkovej tlačovej konferencii. Dodnes je to najslávnejší gól bohatej histórie španielskeho futbalu. Vďaka nemu na dresoch La Roja žiari hviezda za titul majstra sveta.

Produkt La Masia a muž Barcelony

Na futbalový vrchol vykročil z ulíc Fuentealbilly, malého dvojtisícového mestečka pri Albacete. Mal trinásť rokov, keď si ho vyhliadla Barcelona a vzala ho do akadémie La Masia. Žiaril na všetkých možných detských a žiackych turnajoch. Vždy vynikal, prevyšoval staršie ročníky. Mal prirodzený talent.  

V roku 1996 si ho Barcelončania všimli na najvýznamnejšom detskom turnaji. Volal sa Brunete. Hralo sa siedmi proti siedmim, na menšom ihrisku. Iniesta, hrajúci za výber kastílskeho regiónu, kraľoval tým, čo ho zdobilo aj neskôr: eleganciou, presnosťou, koncentráciou, bojovnosťou. Lopta bola ako súčasť jeho tela. Len málokedy nastala chvíľa, že ju neskrotil a nedostal pod kontrolu.

Začiatky v La Masii mal ťažké. Neznášal odlúčenie od domova, od rodičov a starého otca, ktorý dovtedy sledoval každý vnukov futbalový krok. Noci počas prvých týždňov v novom prostredí preplakal, ale postupne si zvykol na nový režim, v ktorom boli len škola, lopta a ihrisko.

A na tréningových plochách počúval hernú mantru klubu: preber, prihraj, ponúkni sa, preber, prihraj, ponúkni sa. A stále dookola.

„La Masia ma poznačila. Bola hybnou silou môjho života. Chcel som sa stať hráčom prvej ligy. Podarilo sa mi to vďaka úsiliu a odriekaniu, dvom nevyhnutným hodnotám, ktoré som si v živote cenil najviac,“ spomenul v rozlúčkovom príhovore.

Hráči Barcelony Lionel Messi (vľavo) a Andres Iniesta (vpravo) oslavujú trofej Ligy majstrov. Foto: ETTORE FERRARI/EPA/Profimedia

Za Barcelonu debutoval ako 17-ročný. Nebyť svalových problémov, ktoré ho kvárili počas celej kariéry, určite by odohral za Barcu viac ako beztak úctyhodných 674 zápasov. Takmer sa mu zrútil svet, keď ho tréner Frank Rijkaard nechal na lavičke pri finále Ligy majstrov 2006 s Arsenalom. Po zmene strán už nebolo iného východiska, ako celkom nevyliečeného Iniestu poslať na trávnik. S Henrikom Larssonom a Julianom Bellettim priniesli do nepriaznivo sa vyvíjajúceho zápasu zmenu. Mali prsty v oboch góloch, ktorými Barca otočila v parížskom lejaku na 2:1.

O tri roky neskôr sa situácia takmer zopakovala. Mal natiahnutý zadný stehenný sval, ale túžil hrať. S Guardiolom vedeli, že snaha o prudší nákop môže mať veľmi zlé následky. Napriek tomu podstúpili riziko. A bol to Iniesta, kto vyviezol loptu do prvej gólovej akcie pre Samuela Eto´a, bol to on, kto so Xavim, Messim a ďalšími utýral vo víťaznej rímskej noci zálohu Manchestru United krátkymi prihrávkami a šikovnými kombináciami.

S Guardiolom dobyl treble, znásobený dokonca všetkými šiestimi trofejami, ktoré sa v roku 2009 dalo získať a ktoré Barca uchmatla. Nebyť Iniestovho životného gólu v drese Barcelony, mala by o polovicu trofejí menej. V semifinálovej odvete Ligy majstrov na londýnskom Stamford Bridge proti Chelsea stáli pri Barcelone všetci svätí.

Po domácej bezgólovej remíze prehrávala 0:1, ale skóre mohlo byť debaklové. Pomohol aj nórsky rozhodca Ovrebo, ktorý prehliadol azda tri pokutové kopy pre domácich. Tým to neprekážalo až do 91. minúty. Barcelona už hrala bez vylúčeného Abidala, nemala jedinú strelu na bránu, lenže po Messiho prihrávke Iniesta v šestnástkovom oblúku z krátkeho náprahu trafil ľavý horný roh a Petr Čech sa naťahoval márne. Iniestov gól pomohol blaugranas k historickému roku.

Výnimočný iluzionista

Guardiola poskladal na Nou Campe jeden z najsilnejších tímov všetkých čias. „Nesmierne nás bavilo poznanie, že sa ľudia tešia na naše zápasy a že zabávame fanúšikov,“ povedal Iniesta. Treble dosiahol ešte raz: v sezóne 2014/15 s trénerom Luisom Enriquem, ktorý bol v roku 2002 ako spoluhráč pri tom, keď Iniesta prvýkrát trénoval a hral za A-mužstvo.

So Xavim Hernandezom a Lionelom Messim vytvorili „svätú trojicu“ Barcelony. Spoločne boli na prvých troch miestach ankety o Zlatú loptu 2010. Prekvapilo, že v hlasovaní Messiho uprednostnili pred hráčmi, ktorí priviedli Španielsko k titulu majstra sveta. Iniesta sa však nehneval: „To, že sme stáli všetci traja na pódiu, pre mňa znamenalo viac ako zisk Zlatej lopty. Nezáležalo na tom, komu pripadla!“

V drese Španielska bol ústrednou postavou zisku trojkoruny: okrem titulu majstra sveta aj dvoch titulov majstra Európy. Iniestova generácia je jedinou, ktorá obhájila Pohár Henriho Delaunaya. Na ME 2012 ho vyhlásili za najlepšieho hráča.

Andres Iniesta. Foto: Zuma Press/Profimedia

Bol ako iluzionista. Ponúkal jedno kúzlo za druhým. Prepájal hru všetkými smermi. So Xavim neboli len majstrami kreativity. Keď nemali loptu, s buldodžou vervou naháňali súperov. „Iniesta pomohol pochopiť myšlienku španielskeho futbalu,“ povedal Luis Garcia, bývalý hráč Liverpoolu. Bola to éra, v ktorej šikovnosť a schopnosť baviť, tvoriť, útočiť a miestami až monopolizovať loptu opätovne prevýšila snahu ničiť, efektívne brániť, prebíjať sa. Malí a šikovní hráči vyšli z tieňa, pretože našli nástroje, ako okabátiť a prevýšiť fyzicky zdatnejších.

Iniesta sa chystá na trénerskú dráhu. „Som na to dostatočne tvrdohlavý,“ priznal. Určite sa nebude brániť výzve, ak ho futbalová cesta znovu privedie na Nou Camp. Xavi to už skúsil. „Iniesta je kľúčovou osobnosťou pre pochopenie úspechov a hodnôt nášho klubu. Preto je minulosťou, súčasnosťou i budúcnosťou Barcy,“ vyhlásil Joan Laporta, prezident FC Barcelona.

Na klubovej a reprezentačnej úrovni získal 38 trofejí. Dosť na viac futbalových životov. Iniesta nezostal naplnený len úspešnými výsledkami. Jeho odkaz nájdeme v originálnej verzii prevratnej hry, ktorou pomohol Barcelone a Španielsku zmeniť myslenie vo futbale.