Zlato kupuje únikovú cestu. Preto sa nazýva aj peniazmi pre neveriacich

„Zlaté zliatky ani žiadna iná forma zlata automaticky neponúka ich držiteľom, že vždy dostanú pri predaji späť to, čo investovali. Dokonca to neplatí ani v nominálnom vyjadrení, nieto ešte v reálnom, teda po započítaní inflácie počas držby zlatého kovu v akejkoľvek podobe,“ píšu Hospodářske noviny.

Áno, istoty existujú iba v podobe sľubov politikov na predvolebných bilbordoch. V peniazoch je vždy dôležitá otázka relatívne k čomu. Českí sporitelia stratili od začiatku pandémie 37 percent svojich celoživotných úspor, ktoré mali v českých korunách. Slováci v eurách 33 percent. Nemuseli nič kúpiť, nič „riskovať“. Stačilo nič nerobiť: nechať svoje koruny či eurá v banke alebo pod matracom.

V roku 2020 som sa s dopisovaním mojej knihy Ako na zlato – peniaze pre neveriacich (vydali sme aj českú verziu - Jak na zlato) ponáhľal. Videl som, že centrálne banky nové peniaze už vytvorili. Bolo len otázkou času, kedy príde veľká inflácia. Podarilo sa, kniha vyšla vo februári roku 2021. Aj pred veľkou infláciou ma zlato ochránilo. Cena zlata za rovnaké obdobie narástla o 46 percent. Namiesto reálnej straty 37 percent v korunách a 33 percent v eurách mám v zlate za pandémiu reálny zisk okolo 10 percent.

„Rozhodne však neplatí, že si zlato udržuje svoju hodnotu vždy a za akýchkoľvek okolností. Je to investícia ako každá iná, dá sa na nej veľmi dobre zarobiť, ale aj prerobiť.“

Zlato nemá finančný výnos v podobe dividendy alebo nájmu. Nemá ho preto, že nie je alternatívou k akciám alebo investičnému bytu, ale k českej korune, euru alebo doláru. Sú to lepšie peniaze, ktoré poskytujú službu likvidity.

Kým napríklad Česká národná banka sľubuje, že bude držiteľom brať minimálne 2 percentá hodnoty ich peňazí ročne, v zlate sa robí inflácia omnoho ťažšie. Treba si vyhrnúť rukávy a prácne ťažiť.

Napríklad taký Helmut, ktorý pracuje v Európskej centrálnej banke na kvantitatívnom uvoľňovaní a po rannej káve vytvorí 120 miliárd eur, ešte stále nevie vyrobiť zlato. Alchymisti sa o to pokúšajú už stáročia.

Zlato je peňažné aktívum, ktoré si práve vďaka tejto neelastickej ponuke fungujúcej ako zámok na poklade drží v dlhých horizontoch kúpnu silu. Dnes si rovnako ako pred 100 rokmi za uncu zlata kúpite pohodlnú cestu cez Atlantik, ručne šitý oblek a basu dobrej whisky.

A keby ste si pred 100 rokmi namiesto zlatiek do biblie odložili štátne peniaze? Tak to ste mohli všetko prerobiť:

„Kto sa za posledných 100 rokov namiesto tezaurovania (odkladania úspor do zlatých mincí) spoliehal na stabilitu štátnych peňazí, ten banoval. Spoločenská dohoda spísaná v peniazoch sa na Slovensku prepisovala minimálne šesťkrát. V roku 1919 sa rozpadla rakúsko-uhorská koruna a nahradila ju koruna československá, od 1939 koruna slovenská, po druhej svetovej vojne sa vrátila koruna československá, v roku 1953 bola menová reforma, v roku 1993 sa opäť vrátila slovenská koruna, v roku 2009 ju nahradilo euro.“ píšem v Ako na zlato.

Áno, aj na zlate sa dá prerobiť. V krátkych horizontoch dominujú cene zlata emócie. Okrem sporenia je totiž aj poistkou voči zlým ekonomickým a politickým scenárom. Keď ide do tuhého, zvykne sa hýbať naopak ako rizikové aktíva v podobe akcií alebo nehnuteľností.

Poisťuje však nielen voči plytkému, cenovému riziku, ale aj voči tomu hlbokému. To je také, že sa burza alebo banka vôbec neotvorí. Alebo keď bude treba rýchlo odísť. Zlato kupuje únikovú cestu. Preto ho volám aj peniazmi pre neveriacich.

„Ani s jeho likviditou, teda okamžitým predajom, to nie je úplne jednoduché. Najmä v prípade, že sa chce človek dostať späť k svojim peniazom a najlepšie ešte niečo zarobiť. Pretože aj zlato, rovnako ako všetko ostatné, väčšina ľudí nakupuje cez prostredníkov, teda s prirážkou k cene na komoditnom trhu.“

Napriek moderným centrálnym bankám je zlato, tento „barbarský prežitok“, stále jedným z najobchodovanejších aktív na svete. Obyčajní ľudia ho v Lidli nevidia, takže podceňujú, koľko zlata držia bohatí a akú dôležitú funkciu zlato stále plní vo finančnom systéme.

Je to celosvetový brand, poznajú ho všade a tisícky rokov. Predáva sa ľahko. Práve preto zaň sa kupuje úniková cesta v časoch neistoty. Náklad vstupu a výstupu do zlata, teda spread medzi nákupom a predajom investičných mincí, je v prípade, že si človek porovná ponuky na trhu, približne 2,5 percenta. Rozpočítajte si to na roky či rovno dekády držania a zistíte, že je to rádovo nižší náklad, než dnes väčšina ľudí platí za držanie akcií.

Zlato je extrémne likvidné a zároveň nie je pod kontrolou žiadneho štátu. To je vzácna vlastnosť, vďaka ktorej ho nakupujú aj centrálne banky. Nielen tá česká. Dnes majú na jeho cenu vplyv najmä nákupy tej čínskej. Čína po skúsenostiach Ruska s dolárovými rezervami už vie, že americká mena sa v prípade potreby stane donucovacím prostriedkom.

Podobne ako cena poistky aj cena zlata kolíše podľa toho, koľko rizika sa akurát deje. Počas rozhorených požiarov je poistenie voči požiaru drahé. Klient, ktorý mi pár dní po napadnutí Ukrajiny Ruskom sklamane volal spred predajne investičných mincí vo Viedni, že stojí v rade a je vypredané, nech je ilustráciou toho, ako sa zlato nenakupuje. Predchádzať tomu, že človek kúpi príliš draho, sa dá pravidelnými nákupmi, ktoré priemerujú vstupnú cenu. Podobne ako to robíme v akciách.

V mojej práci som si všimol, že Česi a Slováci robia v zlate dve zásadné chyby. Jedni citlivo vnímajú všetky zaváhania dnešného finančného systému a do zlata vyplašene schovajú takmer všetky svoje úspory. Zlato sú však len peniaze, nie je to investícia. Držaním zlatých peňazí človek dlhodobo nezarába. Títo ľudia sa potom pripravujú o výnos.

Druhá častá chyba je, že človek nemá žiadne zlato. Títo ľudia veria, že všetko dobre dopadne, nič zlé sa u nás doma nikdy nestane a centrálne banky historicky rekordné dlhy nezničia ďalšou infláciou. Zlato by mal mať každý, nielen centrálne banky a bohatí ľudia. Otázka je len, koľko.