Vojna požiera životnú úroveň Izraelčanov. A oživuje spomienky na sedemdesiate roky

Hoci Izrael už istý čas nie je tou krehkou ekonomikou, akou bol pred piatimi dekádami, momentálna situácia v krajine vzbudzuje obavy z vývoja, aký nasledoval po jomkipurskej vojne. Od druhej polovice sedemdesiatych rokov postihla židovský štát kombinácia vysokej inflácie, relatívne pomalého hospodárskeho rastu a vysokej nezamestnanosti. A kríza sa preniesla aj do zvyšku sveta.

Hrozba stagflácie sa v Izraeli a vo svete skloňuje aj dnes. Prvé prognózy o tom, ako vojna na Blízkom východe ovplyvní lokálnu aj globálnu ekonomiku, záviseli od toho, do akých rozmerov sa nafúkne. Po eskalácii, ktorú v septembri predviedol Izrael v Libanone, sa dá konštatovať, že vývoj smeruje k horšiemu zo scenárov.

Vojna v Gaze brzdí ekonomiku už teraz

Súčasné údaje o raste izraelskej produkcie nie sú najhoršie. Skresľuje to však fakt, že tamojší HDP sa po teroristickom útoku Hamasu a následnej vojne v Pásme Gazy v posledných mesiacoch lanského roku hlboko prepadol. Hoci začiatkom tohto roka prišlo oživenie, keďže ľudia i firmy si na prebiehajúci konflikt zvykli, ekonomika sa nedostala na úroveň spred 7. októbra.

Aj keď sa hospodárstvo neocitlo v technickej recesii, keď produkcia z kvartála na kvartál dvakrát po sebe klesá, hrubý domáci produkt bol v druhom štvrťroku zhruba o 1,5 percenta menší než v rovnakom období vlani. Podobné číslo platí aj pre začiatok roka.

Zatiaľ čo technologický sektor, ktorý má v Izraeli veľmi silné postavenie, vojna až tak nezasiahla, o iných odvetviach sa to povedať nedá.

Veľmi silno utrpel napríklad turizmus, ktorý sa prepadol o viac ako 75 percent. Tvrdo boli zasiahnuté aj sektory ako stavebníctvo či poľnohospodárstvo, ktoré sa vo veľkej miere spoliehali na palestínskych pracovníkov. Tým Izrael po 7. októbri zrušil pracovné povolenia, čo sa dotklo desaťtisícov ľudí.

Rovnako utrpeli firmy na severe Izraela, odkiaľ museli obyvateľov evakuovať pre útoky Hizballáhu. A nemalú daň si vyberá aj povolanie vojakov v zálohe do aktívnej služby, ktorí potom chýbajú v jednotlivých odvetviach.

Životná úroveň klesne druhý rok po sebe

Vzhľadom na to, že vojenská operácia v Gaze stále prebieha a konflikt s Hizballáhom a Iránom eskaluje, izraelskú ekonomiku v blízkej budúcnosti zrejme nečaká žiadna výraznejšia vzpruha. Medziročne by síce mala v roku 2024 podrásť, no najmä v dôsledku toho, že sa ku koncu lanského roka prepadla. Teda len štatisticky.

Prognózy svetových inštitúcií o raste na úrovni takmer dvoch percent z prvej polovice tohto roka sa dnes zdajú príliš optimistické. Samotné izraelské ministerstvo financií nedávno zrazilo svoju predpoveď rastu na 1,1 percenta.

Okrem samotnej produkcie ekonomiky klesá aj životná úroveň Izraelčanov. Keďže počet obyvateľov v krajine rastie rýchlejšie ako produkcia, HDP na hlavu sa už v roku 2023 nepatrne znížil.

Odhady pritom hovoria, že rast populácie Izraela sa aj v tomto roku bude blížiť k dvom percentám, čo by pri jednopercentnej expanzii hospodárstva znamenalo, že pokles životnej úrovne bude ešte výraznejší než vlani. Už koncom septembra žilo v Izraeli o 1,2 percenta viac ľudí než začiatkom roka.

Prognózy nie sú ružové

Vývoj v budúcnosti bude závisieť najmä od geopolitickej situácie. Ak vojenská operácia v Libanone prepukne do otvorenej vojny s Hizballáhom a izraelská infraštruktúra bude masívne ostreľovaná, hrubý domáci produkt môže v roku 2024 klesnúť od dvoch do desiatich percent, a to v závislosti od veľkosti škôd. Think tank Telavivskej univerzity pritom pri tomto odhade rátal s tým, že intenzívna vojna severne od židovského štátu by trvala len jeden mesiac.

V prípade takéhoto scenára by po ukončení konfliktu mohlo prísť v nasledujúcom roku výraznejšie oživenie, a to aj vďaka vysokým investíciám do opráv a rekonštrukcií zničenej infraštruktúry.

Ak napätie nebude viac eskalovať a krajina nebude ničená libanonskými či iránskymi raketami, rast v roku 2025 bude zrejme miernejší. Hoci niekoľko mesiacov staré prognózy Medzinárodného menového fondu, OECD i izraelského ministerstva financií hovoria o raste na úrovni okolo piatich percent, novšie odhady ratingovej agentúry S&P či inštitútu pre štúdie národnej bezpečnosti sú podstatne zdržanlivejšie.

Cenová hladina rastie rýchlejšie, než sa čakalo

Následky vojny sa odrážajú aj na miestnych cenách. Tie vlaňajší útok Hamasu až tak neovplyvnil, inflácia sa v Izraeli každým mesiacom znižovala už od prelomu rokov 2022 a 2023. Nekončiaci konflikt v Pásme Gazy a problémy na severe však infláciu od marca tohto roka opäť zrýchľujú. V auguste bola cenová hladina medziročne vyššia o 3,6 percenta.

V posledných mesiacoch sa pod to podpísal napríklad prudký nárast cien leteniek, keďže priveľa letov sa musí rušiť pre hrozby raketových útokov Iránu alebo Hizballáhu. Pre množstvo vysťahovaných obyvateľov zo severu Izraela zároveň rastú ceny nájomného. Potraviny zase dražejú, keďže zber úrody ovplyvňuje ostreľovanie raketami, ako aj nedostatok pracovných síl v agrosektore.

Čo sa týka nezamestnanosti, tá je zatiaľ pomerne nízka, v auguste bola na úrovni 2,6 percenta. Metrika je však sčasti skreslená tým, že počet nezamestnaných sa delí množstvom ľudí, ktorí sú schopní a ochotní pracovať. Z toho však vypadávajú napríklad záložníci a tí, ktorí boli evakuovaní.

Vojna je drahá záležitosť. Dlh má prudko rásť

V rámci debaty o stave izraelského hospodárstva treba zdôrazniť aj to, že vláda od začiatku vojny míňa kvantá peňazí, pričom väčšina ide priamo do zbrojenia, no časť výdavkov podporuje aj civilný sektor.

Tohtoročný deficit bude oproti lanskému drasticky vyšší. Vláda počíta s číslom 6,6 percenta, odhady ratingových agentúr sa však šplhajú až k deviatim percentám.

Schodok rozpočtu za posledných dvanásť mesiacov sa k augustu tohto roka pohyboval na úrovni 8,3 percenta HDP, teda vysoko nad rozpočtovým cieľom na rok 2024.

Iba samotné výdavky na vedenie vojny v Pásme Gazy dosiahli približne 25 miliárd dolárov, čo predstavuje necelých päť percent izraelského HDP. Tamojšia centrálna banka pritom odhadla, že v prípade pokračovania konfliktu počas nasledujúceho roka by sa suma vyšplhala na 67 miliárd dolárov. A to v nej nie sú zarátané náklady na operáciu v Libanone, keďže ide o odhad z konca mája.

Think tank Telavivskej univerzity predpokladá, že ak by sa v Libanone mesiac naplno bojovalo, deficit rozpočtu by sa mohol dostať až na úroveň 15 percent HDP, čo by v kombinácii so zmenšením ekonomiky znamenalo katastrofálny nárast dlhu. Ten by stúpol z úrovne okolo 62 percent HDP v roku 2023 na závratných viac ako 80 percent.

Dodajme, že naposledy prekročil izraelský dlh hranicu 80 percent počas druhej intifády začiatkom tohto milénia. A trvalo jeden a pol dekády, kým ho vláda skresala pod 60 percent.

Aj bez rozpútania horúcej vojny s libanonským Hizballáhom sa očakáva, že izraelský dlh po tomto roku stúpne na zhruba 70 percent HDP.

Pozor na schopnosť splácať!

Rastúci dlh zároveň navodzuje dôležitú otázku – či si môže izraelská vláda horúci konflikt s arabským svetom vôbec dovoliť. Trhy totiž vývoj v krajine pozorne sledujú. Výsledkom je znižovanie úverového ratingu všetkými hlavnými agentúrami, ktoré zároveň ponechali židovskému štátu negatívny výhľad. Agentúra Moody´s dokonca po tom, ako koncom septembra znížila rating o dva stupne z A2 na Baa1, varovala Izrael pred vypadnutím z investičného pásma medzi krajiny s druhoradými dlhopismi.

Nazeraniu agentúr na financie Izraela a schopnosť splácať vytváraný dlh zodpovedá aj riziková prirážka, ktorú investori požadujú za to, že Izraelu poskytnú svoje financie v porovnaní s nákupom amerických dlhopisov. Tá sa už viac ako rok zvyšuje.

Zatiaľ čo pred rokom si Izrael požičiaval pri úrokovej sadzbe 3,8 percenta, začiatkom tejto jesene je pre vládu nová pôžička o percentuálny bod drahšia. To do budúcna znamená výrazný nárast úrokových platieb a ďalšiu záťaž pre štátny rozpočet.

Pozitívom je, že izraelská vláda si problém uvedomuje. Na rok 2025 sa už objavili isté konsolidačné plány. Bude sa musieť škrtať alebo viac zdaňovať. V čase vojny to bude ľudí bolieť dvojnásobne.

Téma týždňa