Šaško musí získať stámilióny, klepnúť po prstoch poisťovniam a upokojiť zdravotníkov

Slovensko má od štvrtka nového ministra zdravotníctva, skúseného ekonóma z Hlasu Kamila Šaška.

Opozícia už načrtla, že problémom môže byť jeho nedostatok skúseností. Šaško predtým v zdravotníctve nepracoval, nie je známa jeho vízia s týmto rezortom.

Minister si za svoju prioritu určil, „aby sa o pacienta mal kto starať a aby bolo zdravotníctvo službou pre ľudí, nie biznisom pre vyvolených“.

Aby to zabezpečil, musí sa popasovať s viacerými témami, ktoré sa jeho predchodkyni Zuzane Dolinkovej (Hlas) nepodarilo dotiahnuť do úspešného konca. Pripomeňme tie najhlavnejšie.

Dohoda so zdravotníkmi

Jednou z prvých nástrah je vyrokovanie zmieru so zdravotníkmi. Lekári, zdravotné sestry či záchranári sa búria proti spomaleniu valorizácie ich platov, ktoré vláda zahrnula do konsolidačného balíčka a koalícia všetkými hlasmi podporila.

So zástupcami zdravotníkov sa v utorok stretol aj prezident Peter Pellegrini. Jeho vyjadrenia vnímajú nádejne, lebo naznačil, že ak vláda nezačne so zdravotníkmi rokovať, zákon o konsolidácii v niektorej jeho časti vráti do parlamentu.

„Vyzývam vládu a žiadam ju, aby sa snažila o kompromis, aby ho v najbližších dňoch verejnosti oznámila. V prípade, že sa tak nestane a v prípade, že napätie v spoločnosti bude pretrvávať, ba bude narastať, budem nútený toto zobrať do úvahy pri definitívnom rozhodnutí o tom, či zákon v nejakej časti do parlamentu vrátim,“ podčiarkol prezident.

Z vlády sa zatiaľ s Lekárskym odborovým združením stretol len minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS). Urobil tak namiesto šéfa SNS Andreja Danka, ktorý o stretnutie požiadal, ale pracovné záležitosti mu nedovolili zúčastniť sa na ňom. Taraba sa zaujímal o dovysvetlenie úsporných opatrení, ktoré odborári prezentovali na tlačovej konferencii.

Úlohou Šaška bude zopakovať Tarabov krok, vypočuť si zdravotníkov a vyrokovať zmier. K tomu sa hneď po vymenovaní do funkcie prihlásil. „Považujem za kľúčové, aby som zabezpečil, aby zdravotníci ostali v systéme, preto okamžite v úzkej komunikácii so všetkými relevantnými hráčmi komôr a asociácií vstúpim do rokovaní tak, aby sme našli kompromis medzi legitímnymi požiadavkami zdravotníkov na jednej strane a potrebou ozdravenia verejných financií, pod ktorú sa dvojnásobne podpisujem,“ vyhlásil Šaško.

Zdravotníci avizujú, že ak prezident podpíše zákon v súčasnom znení, vypovedajú nadčasy - v prípade lekárov dôjde aj k hromadným výpovediam. To položí nemocnice, pacienti sa nedostanú k liečbe.

Peniaze a úsporné opatrenia

V zdravotníctve chýbajú peniaze. Asociácia zdravotných poisťovní hovorí, že potrebuje aspoň 305 miliónov eur, aby dokázala za hospitalizácie a ošetrenia zaplatiť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

Okrem toho potrebujeme oddlžiť štátne nemocnice. Tie mali k 31. decembru 2023 dlh vo výške takmer 1,14 miliardy eur. Z toho záväzky po lehote splatnosti boli vo výške takmer 736 miliónov eur. Nevyhnutné je však zaplatiť dlh 120 miliónov eur voči asociácii SK+MED, ktorá na Slovensko preto podala žalobu na európskom súde.

V ďalšom rade treba zabezpečiť, aby zdravotné poisťovne preplácali nemocniciam zákroky cez DRG. Európsky súd dal Slovensku podmienku, že musí zabezpečiť, aby sa nemocnice nezadlžovali. Inak nám hrozí ďalšia státisícová pokuta a penále desaťtisíce eur denne, kým nedôjde k náprave. Práve tento úhradový mechanizmus zabezpečí, aby poisťovne platili za výkony dostatočne a všetkým nemocniciam rovnako.

Chýbajúce stovky miliónov eur si bude musieť Šaško vypýtať od správcu štátnej kasy - strany Smer. Premiér už dávnejšie uviedol, že do rezortu zdravotníctva nepôjdu ďalšie zdroje, pokým minister nepredstaví opatrenia, ako chce efektívne míňať peniaze. Balík zmien pripravila aj exministerka Zuzana Dolinková, ale vláda sa ním nezaoberala, v kuloároch sa v tom čas už dlhé týždne hovorilo o jej demisii.

Čo by mal takýto balík obsahovať, načrtol v nedávnom rozhovore pre Štandard aj šéf zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer). V mnohých bodoch sa prelína s odporúčaniami analytikov Útvaru hodnoty za peniaze a Inštitútu zdravotných analýz.

Tí v dokumente Revízia výdavkov na zdravotníctvo aktualizácia zo septembra 2022 našli najväčšie úspory v objednávaní liekov, ich efektívnejšom užívaní, nerobení zbytočných CT a MR vyšetrení a znížení ich ceny či v odstránení duplicitných laboratórnych vyšetrení.

Nový šéf rezortu zatiaľ avizoval, že chce monitorovať a odstraňovať všetky diery, cez ktoré v zdravotníctve unikajú zdroje. Ako sám uviedol, najviac mu „červená kontrolka bliká“ pri zdravotných poisťovniach. Avizoval, že sa spoločne s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) pozorne pozrú na spôsoby, akými poisťovne spravujú peniaze občanov.

Cenník výkonov

V ďalšom rade čaká na ministra spustenie nového cenníka výkonov, podľa ktorého poisťovne preplácajú ambulanciám zákroky a vyšetrenia. Keďže dnes im platia primálo, najmä ambulancie špecialistov prechádzajú buď na priame platby od pacientov, alebo ordinácie zatvárajú. Nové nevznikajú dostatočne rýchlo.

Ambulantní poskytovatelia síce podpísali koncom septembra nové zmluvy s poisťovňami, ale tie platia len do konca apríla. Súkromní lekári sa stále sťažujú, že nedostávajú zaplatené dosť na to, aby mali aj zisk.

Mnohí si to kompenzujú na nekontrolovaných poplatkoch. Šaško by sa mal preto pričiniť o spustenie nového cenníka a vo vyhláške určiť, za čo si lekári môžu pýtať doplatok a aká bude jeho výška.

Reforma záchraniek

Okrem toho sa bude musieť vyrovnať s nesúhlasom pri novele zákona o záchrannej zdravotnej službe, ktorú ministerstvo zdravotníctva predložilo do skráteného medzirezortného pripomienkového konania.

Asociácia záchrannej zdravotnej služby (AZZS) upozorňuje, že viaceré navrhované opatrenia sú hazardom pre pacienta. Klesne napríklad počet záchraniek s prítomnosťou lekára. O kritických pacientov sa bude namiesto toho starať takzvaný záchranár špecialista. Ten podľa AZZS získa kompetencie, ktoré v realite nemôže vykonávať často ani čerstvo vyštudovaný lekár či sestra s 20-ročnou praxou na oddelení anestéziológie.

A u pacientov, ktorí nie sú v akútnom ohrození života a doposiaľ sa o nich starali vysokoškolsky vzdelaní záchranári, bude po novom len takzvaný asistent prepravy. Na tento titul stačí mesačný kurz.

Zároveň má vzniknúť nová tiesňová linka 116 117 pre menej urgentné prípady. Práve k nim by chodil asistent prepravy.

Plán odľahčiť tiesňovú linku 155 sa však môže skončiť neúspešne. Aj podľa štatistík z vyspelých štátov dokáže operačné stredisko určiť po telefóne závažnosť prípadu správne približne len v polovici prípadov. Otázne je, či si občania dokážu zapamätať tretie tiesňové číslo a v strese ešte aj správne vyhodnotiť, na ktoré z nich volať. Kým ich zas na operačnom stredisku prepoja, sekundy plynú.

Záchranári považujú za absurdné, že novela by mala byť účinná od 1. januára 2025, pričom stále nie je známe rozmiestnenie staníc záchraniek. Ide o reformu, ktorá má platiť od polovice budúceho roka a na ktorú Slovensko dostalo peniaze z plánu obnovy.

Záchranári vyzvali vedenie ministerstva zdravotníctva, aby novelu stiahlo a vrátilo ju naspäť na pôdu rezortu.

Národná nemocnica

V neposlednom rade je tu dlh voči Bratislavčanom. Vláda už naplnila časť programového vyhlásenia - určila, že národná koncová nemocnica nebude stáť na Rázsochách, ale v Ružinove.

Problém je, že nemá k dispozícii žiadnu realizačnú dokumentáciu nemocnice a tá sa tam za súčasných podmienok ani nezmestí. Treba zbúrať zimný štadión Vladimíra Dzurillu a počkať, či sa podarí vyvlastniť pozemky na výstavbu nového. Minister musí na zbúranie a výstavbu športoviska získať aj peniaze.

Zatiaľ vláda nevyčlenila ani peniaze na samotnú nemocnicu. Pôvodne sme ju mali stavať z plánu obnovy, ale pre pomalé prípravy od toho úradnícka vláda Ľudovíta Ódora upustila a peniaze presmerovala radšej na stavbu novej nemocnice v Banskej Bystrici.

Podľa neverejných informácií vláda zvažuje stavať národnú nemocnicu cez PPP projekt. To znamená, že ju niekto postaví, tridsať rokov sa o ňu bude starať a namiesto pôvodných štyristo miliónov to bude stáť násobne viac, akurát v splátkach rozložených na tridsať rokov.

Štátna poisťovňa

Nevyriešená ostáva aj otázka všeobecnej zdravotnej poisťovne. Tá je aktuálne bez generálneho riaditeľa, odkedy v auguste Dolinková odvolala z tohto postu Michala Ďuriša. Treba teda nájsť nové vedenie a vyriešiť jej neľahkú ekonomickú situáciu.

Podľa prognóz skončí inštitúcia tento rok v strate 95 miliónov eur. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) v auguste nariadil poisťovni predloženie ozdravného plánu, ale tá podala voči rozhodnutiu opravný prostriedok. Posudzovať ho bude druhostupňový orgán ÚDZS.

(tasr, est)