Cesta za rodinnou firmou NATUR BOYS nás zaviedla do známej obce pri Prešove – Záhradného. Úzkou príjazdovou cestičkou sme sa dostali do dvora, v ktorom sa otvorili staré drevenice obklopené vegetačným rajom. Pri jednej z nich nás už s úsmevom čakal Juraj Kovaľ a pozýval nás dovnútra.

Viacgeneračnú rodinnú firmu založil pred vyše dvadsiatimi rokmi Jurajov otec. Spočiatku sa upriamovala na reštaurovanie starožitností. Postupne sa dostali ku kreatívnym interiérom a obnovám starších vidieckych domčekov a starých dreveníc.

V súčasnosti sa zameriavajú na prírodné stavby a kreatívne interiéry. Hlavný prúd, ktorému sa venujú, sú drevostavby z prefabrikovaných drevených panelov so slamenou izolačnou výplňou.

Posun vo vnímaní

Keď začínali, zdravé stavby zneli pre mnohých mierne exoticky. Juraj však tvrdí, že za posledné roky nastal veľký pokrok v osvete týkajúcej sa prírodného staviteľstva a ekologického bývania.

„Povedomie výrazne vzrástlo. Momentálne je po ňom veľký dopyt. Ľudia chcú bývať v zdravom prostredí, v materiáloch lokálnych a prírodných. Dnes to, čo robíme, čiže spojenie súčasného dizajnu s prírodnými poctivými materiálmi, sa už stáva normou,“ povedal s radosťou.

Svoju prvú drevostavbu izolovanú slamou vyrobil už pred desiatimi rokmi. „Bol to môj vlastný rodinný dom. Mám teda priamu skúsenosť s takouto stavbou aj bývaním v nej,“ vraví študovaný archeológ a architekt.   

Spomína, ako ju staval natláčaním balíkov slamy do stojacej drevenej konštrukcie. Tento systém bol však podľa neho nepresný a nedokonalý.

„Premýšľal som, ako proces vylepšiť. Inšpiroval som sa konceptom výroby hotových stenových dielov z dreva a slamy, ktoré sa v tom čase na Slovensko dovážali zo zahraničia, čo mi pripadalo neekologické. Začal som uvažovať nad vlastným vývojom a výrobou. Postupne sa z toho vyprofiloval komplexný stavebný systém, pri ktorom my u nás v hale vieme drevostavbu v krátkom čase vyrobiť, zaizolovať slamou a omietnuť hlinenými omietkami. Tak je pripravená na montáž,“ vysvetľuje.

Panel izolovaný slamou

Panely, ktoré vyrábajú, pozostávajú z dreveného nosného skeletu, v ktorom je hydraulickým lisom natlačená slama na objemovú hustotu optimálnu pre izolačné parametre.

„Slama je potom strojovo orezávaná, aby bol povrch panelu rovný a vhodný na omietanie. Systém drevo/slama je kompatibilný s hlinenými omietkami v interiéri a priedušnými vápennými omietkami alebo drevenou odvetrávanou fasádou v exteriéri,“ vysvetľuje Juraj. Typizovaná šírka panelu je jeden meter a hrúbka 40 centimetrov.

Slama je izoláciou a firma ju zbiera výhradne od lokálnych hospodárov. „Je to najekologickejší izolačný materiál. Rastie na poliach, na jeho výrobu nie je potrebná žiadna fabrika a má teda minimálnu možnú vstavanú energiu. Keďže sme súčasťou prírodnej etickej filozofie, naše vstupné materiály musia byť lokálne a ekologické. Snažíme sa brať rezivo aj slamu od miestnych,“ dodáva staviteľ.

Zdravá stavba

Prírodná stavba má podľa jeho slov viacero výhod. Medzi inými aj presnosť, rýchlosť prípravy a možnosť výstavby počas celého roka. Hrubá stavba domu je pripravená za jeden až dva mesiace, montuje sa niekoľko dní. Juraj skladanie panelov s úsmevom nazýva legom pre dospelých.

„Odpadá to, čo je pri klasických budovách nevýhodou, a to je stavebná vlhkosť. Ľudia už túžia po zdravšom bývaní, sú vzdelaní a štandard toho, čo chcú pre svoju rodinu, je výrazne vyšší ako v minulosti. Mnoho rodín zápasí s tým, že už nechcú bežný dom presýtený stavebnou chémiou či environmentálne náročnú budovu, v ktorej majú problémy s vlhkosťou a plesňami. To všetko v našich stavbách nehrozí,“ hovorí s istotou.

Zdôrazňuje však, že nemá zmysel postaviť len kvalitný, zdravý objekt a dať doň plastové podlahy, drevotrieskový nábytok a syntetické poťahové látky.

„Dôležité je nestratiť fokus a dotiahnuť to do finále aj so zdravým interiérom. Vytvárame tak prírode blízke prostredie, kam sa ľudia unavení z práce radi vrátia zregenerovať,“ dodáva s presvedčením.

Obavy z prírodnej stavby vyvracia

NATUR BOYS sú často súčasťou festivalov alebo workshopov zameraných na ekológiu. Ľudia, ktorí sa o prírodnom bývaní chcú dozvedieť viac, sa často pýtajú aj na nevýhody takéhoto domu. Najčastejšie sa informujú o hlodavcoch, horľavosti a stabilite budovy.

„Sú to legitímne otázky, na ktoré odpovedám. Hlodavce tieto stavby neohrozujú. V správne zlisovanej slame si nevedia urobiť chodbičky. Čo sa týka horľavosti, rovnako úroveň stlačenosti slamy spôsobí, že v nej oheň nedokáže horieť kvôli nedostatku kyslíka. A keď ide o stabilitu, napríklad minuloročné zemetrasenie na východe Slovenska staticky poškodilo mnohé murované budovy tak, že sú neužívateľné. Pri drevostavbách je toto riziko oveľa nižšie,“ argumentuje Juraj.

Cena zdravej stavby je porovnateľná s cenou klasickej

Výstavba domu je pre mnohých ľudí najväčšou investíciou v živote. Podnikateľ vraví, že prefabrikované drevené budovy vedia v súčasnosti postaviť za cenu porovnateľnú s murovanými.

„V súčasnosti sú náklady na hrubú stavbu z našich prírodných panelov relatívne menšou položkou v rámci finálnej ceny za bývanie. Čoraz výraznejšie sa do nej premieta technologická vybavenosť ako tepelné čerpadlo, rekuperácia, fotovoltaika či náročnosť prevedenia interiéru,“ vysvetľuje.

Zdravé bývanie z dreva, slamy a hliny nevníma ako návrat do minulosti. Skôr ako návrat k zdravému rozumu a ako napĺňanie súčasných potrieb po bývaní.

„Minulosť sa dá použiť ako inšpirácia, ale som skeptický voči jej idealizovaniu, pretože štandard bývania často nedosahoval tie parametre, ktoré dnes potrebujeme. Život kedysi bol ťažký a málokto by si ho chcel teraz vyskúšať, vrátane toho, čo museli naši predkovia absolvovať, aby si postavili vlastný dom a uživili sa,“ myslí si triezvo mladý stavbár.

Žije permakultúrou, zaujíma sa o environmentálne riešenia

Zaujímavý je aj spôsob života podnikateľa. To, čo robí, robí z presvedčenia. V zdravej stavbe s interiérom z prírodných materiálov sám žije. Aj celodrevený priestor jeho terasy s množstvom rastlín a minimalistickým vybavením deklaruje to, čo uznáva. Pred domom sa paradoxne rozprestiera rozľahlá záhrada plná vlastnej úrody.

„U mňa nenájdete sterilný trávnik ani umelohmotný bazén. Sú tam zeleninové záhony. Manželka je vášnivá záhradkárka, prišla z mesta na vidiek aj kvôli tomu, aby si časť potravy vedela dopestovať sama. Aby sme mali kontrolu nad tým, čo jeme. Pretože okrem kvality našich domovov, v ktorých trávime 70 percent času, je ešte dôležtejšie to, čo konzumujeme.“

Juraj zdôrazňuje, že popri pestovaní je potrebné riešiť aj kvalitu pôdy. Myslí si, že súčasné spracovávanie zeme ťažkými strojmi je dlhodobo neudržateľné.

[link url =https://standard.sk/522444/na-toto-si-dajte-pri-kupe-nehnutelnosti-pozor-odporuca-makler]

Ďalšou veľkou výzvou je podľa neho aj manažment vody v krajine. Dlhodobé masívne odvodňovanie územia spolu s človekom urýchlenými klimatickými zmenami spôsobuje na jednej strane nedostatok vody v našich studniach a na druhej strane častejšie záplavy, ktoré odnášajú obrovské objemy ornice.

„Jeden centimeter pôdy sa v štandardných podmienkach tvorí vyše sto rokov a v týchto nárazových dažďoch prichádzame o desiatky centimetrov zeme. Je potrebné radikálne zmeniť spôsob, akým ovplyvňujeme prirodzený pohyb vody v krajine,“ upozorňuje.  

Myslí rodinne a eticky

Rodinná firma z východu Slovenska nevyrába domy na dosiahnutie kvantitatívnych cieľov. Najpodstatnejším parametrom a motiváciou pre ňu nie je ziskovosť, ale etické podnikanie.

Ako vysvetľuje, v bežných interiéroch je človek často v kontakte s plastovými podlahami, s nábytkom, ktorý má syntetickú fóliu, je vyrobený z materiálov, ktoré sú aglomerátom lepidla a pilín. Okná sú z plastu, omietkové zmesi majú v sebe chemické aditíva, ktoré sú prchavé. V exteriéri často bežní stavbári používajú izolačné materiály, ktoré aj pri výstavbe neblaho vplývajú na robotníkov.

[link url =https://standard.sk/738688/zacali-sa-pripravy-na-stavbu-nemocnice-v-presove-jedno-meno-vzbudzuje-pochybnosti]

„Existuje téma, o ktorej sa málo rozpráva a tou je práve etika podnikania a kvalita personálneho prostredia pre stavbárov a remeselníkov. Je veľký rozdiel, či človek pracuje celý život obklopený ropnými produktami alebo drevom a hlinou,“ myslí si s tým, že práve vďaka svojej výrobe dokážu tráviť menej času na stavenisku a viac doma s rodinou.  

Etické podnikanie má podľa Juraja silný potenciál byť transformačným nástrojom pre krajinu.

„Práca založená na zmysluplnosti predmetu podnikania a miestnych materiáloch vie vytvoriť synergický efekt, keď sa navzájom podporujú lokálni dodávatelia služieb a produktov. Či už ide o projektantov, remeselníkov, poľnohospodárov, drevospracovateľov a nakoniec koncového zákazníka,“ hodnotí na záver.