Sanitka do 15 minút? Reforma záchraniek má neisté právomoci, počet posádok a ich miesto

Reforma nadväzuje na plán obnovy. V ňom sme sa zaviazali, že zmeníme sieť záchraniek tak, aby boli pre 90 percent obyvateľstva dostupné do štvrť hodiny. Na porovnanie, aktuálne sa sanitka dostane v tomto časovom limite k 75 percentám populácie Slovenska.

Okrem toho sa v pláne obnovy píše, že mnohé sídla majú nevyhovujúce podmienky, vrátane tých hygienických.

Dostali sme 32 miliónov eur, aby sme niektoré súčasné stanice premiestnili a dostavali. Stihnúť to máme do júna budúceho roku. Ešte pritom ani nevieme, kde by mali stáť.

Koalícia chce preto rovnako ako pri reforme nemocníc aspoň schváliť zákon, podľa ktorého by teoreticky boli sanitky pri pacientoch do štvrť hodiny. Hoci nevie, odkiaľ budú vyrážať a aké bude ich personálne zloženie.

Výpočty robí opäť Žilinská univerzita

Z predbežnej analýzy plánu obnovy vyplynulo, že potrebujeme osemdesiat záchraniek postaviť nanovo a pri dvadsiatich zrekonštruovať existujúce priestory.

Novú sieť záchraniek stanovuje výpočtami Žilinská univerzita. Tá robila aj novú sieť nemocníc. Pri výpočtoch vtedy počítala s ideálnymi dopravnými podmienkami, takže v realite dojazdové časy do nemocníc nesedia. Univerzita sa vtedy bránila, že časy sú len orientačné a ministerstvo zas tvrdilo, že sieť nemocníc by sa musela meniť aj niekoľkokrát ročne, keby chceli brať do úvahy faktory ako počasie či prechodnosť križovatiek a opravy ciest.

Univerzita tentoraz pre Štandard uviedla, že pre Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR vypracovala dvanásť variantov siete pozemných staníc záchrannej zdravotnej služby. Varianty sa líšia počtom posádok rôznych typov a objemom medziklinických transportov.

Ministerstvo totiž nevie, aký typ posádok a v akom počte chce vytvoriť.

Cieľ, ktorý sme sa zadali v pláne obnovy, je nereálny. „Podľa našich výpočtov nie je možné s obmedzenými zdrojmi a pri stúpajúcom objeme výjazdov dosiahnuť 90 percent obyvateľstva do 15 minút. Nezaoberali sme sa teoretickými úvahami, ako by sa muselo zmeniť zaťaženie systému alebo objem zdrojov, aby tento cieľ bolo možné splniť,“ konštatuje univerzita.

Keďže nie je známa sieť nemocníc, Žilinská univerzita pracovala so súčasnou sieťou nemocníc. „Keď bude známa optimálna sieť nemocníc, môžeme vyhodnotiť jej vplyv na kvalitu ZZS,“ uzatvára univerzita.

K zákonu prišlo v medzirezortnom pripomienkovom konaní 248 pripomienok, z toho 56 zásadných. Ministerstvo dopravy SR uviedlo, že s novelou nesúhlasí ako s celkom, lebo ho nikto neprizval k jej príprave. Zdôrazňuje, že sa ho nikto nepýtal na rozvoj cestnej infraštruktúry v najbližších šiestich rokoch, a teda je ohrozené splnenie cieľa zlepšenia dostupnosti Záchrannej zdravotnej služby (ZZS).

Ilustračný záber. Foto: Pavel Neubauer/TASR

V praxi tým dopravný rezort naráža na fakt, že ani väčší počet či odlišný druh sanitiek neprejde rýchlejšie po regionálnych cestách. Najmä ak bude musieť dochádzať ďalej.

„Napríklad v Partizánskom zavreli gynekologické a chirurgické oddelenie, takže sanitka musí ísť o hodinu dlhšie do trenčianskej nemocnice. Ale kým sa vráti, potrvá to aspoň dve hodiny a na ten čas z regiónu kompletne vypadne. Kým na miesto prípadu príde iná sanitka, natiahne sa jej dojazdový čas. Umiestniť dnes do nemocnice deti pod tri roky je extrémny problém,“ uvádza podpredsedníčka Základnej odborovej organizácie ZZS v Bratislave Zuzana Pukancová.

Michal Weinciller zo Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov vidí vec inak. „Pre záchrannú službu je dôležité, či má nemocnica urgentný príjem so základnými zobrazovacími metódami, a či má oddelenia, ktoré dokážu akútneho pacienta doliečiť či akútne operovať. Myslím si, že tento hrubý rámec je už jasný. Vieme, že napríklad v Poprade nezrušia oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny alebo chirurgiu. Na ostatné zmeny je možné operatívne reagovať,“ tvrdí. 

Rezort sa rozhodol situáciu riešiť tak, že zriadi nový typ posádok s lekárom, posilní kompetencie záchranárov a vytvorí nový typ nezdravotníckeho pracovníka s kurzom.

Záchranár-špecialista

Novela obsahuje návrh, aby vznikla ŠRZP – takzvaná špecializovaná rýchla zdravotná pomoc – v ktorej bude slúžiť záchranár a záchranár-špecialista (so špecializáciou starostlivosť o kriticky chorých).

Takýchto špecialistov máme na Slovensku okolo sto, okrem vysokej školy absolvujú ešte dvojročné externé špecializačné štúdium. Po novom majú získať niektoré kompetencie lekárov.

Proti tomu sa búria lekári zo Spoločnosti urgentnej medicíny a aj časť záchranárov. Čo im prekáža? „Osemdesiat percent posilnených kompetencií,“ hovorí Matej Polák z Asociácie záchrannej zdravotnej služby (AZZS), ktorá zastupuje troch zo štrnástich poskytovateľov Záchrannej zdravotnej služby.

Argumentujú tým, že záchranári nemajú študijné a ani osobné skúsenosti s výkonmi, pri ktorých treba napríklad pacientovi priamo v teréne otvárať hrudník, podávať lieky na srdcovú arytmiu či zaintubovať ho. „Štúdium je jedna vec, druhá vec je prax a práve tá je potrebná. Môžem sa naučiť, ako sa intubuje, ale v civilizovaných štátoch existujú minimálne počty vykonania tohto zákroku, aby ste ho mohli robiť samostatne. Dokonca lekár stráca spôsobilosť, aby tieto zákroky robil, ak ich nemá určitý počet ročne,“ hovorí Polák. 

„Keď som išla na prvú atestáciu, mala som spravených tridsaťtisíc invazívnych výkonov. Nesprávne podanie liekov na poruchy rytmu srdca môže pacientovi zastaviť srdce,“ zdôrazňuje Pukancová s dôvetkom, že v teréne záchranárovi-špecialistovi nepríde nikto pomôcť.

Podľa Poláka by sa mali takéto výkony robiť iba v nemocnici na jednotke intenzívnej starostlivosti, kde je široký tím lekárov pripravených resuscitovať pacienta. „Do tohto sa nepúšťali ani posádky Rýchlej lekárskej pomoci (RLP), ak bol pacient dosť stabilný, lebo sanitky majú obmedzený prísun liekov, priestoru aj voľných rúk,“ vysvetľuje.

Michal Weinciller súhlasí, že na mieste je diskusia o tom, aby záchranári-špecialisti výkony pravidelne precvičovali. „Ale nemôžeme spochybňovať štúdium, ktoré schválilo ministerstvo školstva, ministerstvo zdravotníctva, na ktoré majú univerzity akreditáciu, vedú o ňom evidenciu a vydávajú diplom. So spoločnosťou urgentnej medicíny na túto tému diskutujeme,“ hovorí.

Člen prezídia Asociácie poskytovateľov prednemocničnej zdravotnej starostlivosti Ernest Caban zas urgentným lekárom vyčíta, že v novovytvorenej posádke rendez-vous, ktorú tvorí záchranár a lekár, môže slúžiť akýkoľvek lekár – pokojne aj oftalmológ – ale tam im neexistencia špecializácie neprekáža.

Logo Rýchlej zdravotnej pomoci (RZP) na rukáve pracovníka dopravnej zdravotnej služby. Foto: Radovan Stoklasa/TASR

Odborníci upozorňujú, že stanovené kompetencie záchranára-špecialistu nie sú len možnosťou, ale aj povinnosťou. Ak bude pacient daný výkon potrebovať, ale zdravotník mu ho neposkytne, môžu ho trestne stíhať za to, že mu nepomohol.

Určité posilnenie kompetencií záchranárov v tejto novele považujú aj kritici za prípustné. Napríklad podávanie liečby podľa písomnej ordinácie lekára vrátane krvnej transfúzie pri sekundárnom transporte, alebo aby záchranár vykonával veliteľa zásahu pri hromadných nešťastiach.

Menej lekárov v záchrankách

Gro zmien tkvie v tom, že v záchrankách bude pracovať menej lekárov – dnes sa nachádzajú v štvrtine posádok. Po novom časť posádok rýchlej lekárskej pomoci (RLP) zrušíme úplne.

ZMOS sa toho obáva, lebo do platnosti má vstúpiť reforma nemocníc a najmä v tých komunitných zanikne časť oddelení, takže tam ubudne lekárov. ZMOS preto žiada opačný prístup – aby v každom okresnom meste, kde zanikla všeobecná nemocnica, bola minimálne jedna posádka rýchlej lekárskej pomoci.

Stavy RLP by mohli dobre naplniť anestéziológovia, internisti a chirurgovia zo zaniknutých nemocníc, ale ale ako sme už písali – tam s nimi nová reforma neráta.

Ďalšou zmenou je, že lekárske posádky nebudú fungovať v noci. „Pacient dostane to isté, dvanásť hodín práce lekára sa ušetrí do fondu pracovného času v denných hodinách a ďalších posádkach. Je to efektívne, tento model funguje v Českej republike a chvália si ho,“ poznamenáva Weinciller.

Ilustračný obrázok. Foto: Facebook/ Záchranná služba Košice

Podľa Pukancovej však lekári nesúhlasia s dvanásťhodinovými zmenami, lebo niektorí pracujú vo viacerých staniciach, časovo preto nestíhajú a ani sa im neoplatí presúvať sa niekam sto kilometrov len pre poldennú zmenu. „Môže sa stať to, čo na trenčianskej kardiológii. Že vyhodia jedného človeka a odíde polovica zdravotníkov zo stanice,“ reaguje lekárka na plány rušiť časť RLP.

Rendez-vous

Kritici navyše upozorňujú, že práve v noci nefungujú ambulancie a aj pohotovosti sú otvorené len do desiatej večer. Ťažké úrazy, infarkty či mozgové príhody nastávajú aj v noci, ale podľa operačného strediska ich zvládnu vyriešiť záchranári.

Podľa zástancov novely stačí pokryť nočný dopyt po lekároch takzvaným systémom rendez-vous (RV), ktorý u nás funguje od augusta. Ide o osobné auto, v ktorom je lekár.

Keďže v obyčajnom automobile by nedokázal transportovať pacienta, zakaždým si k sebe privolá Rýchlu zdravotnícku pomoc (RZP), ktorá pacienta transportuje do nemocnice a lekár je hneď voľný na ďalší zásah. „Rendez-vous ambulancia šetrí lekárom čas, keď je najviac kritických výjazdov, teda cez deň,“ tvrdí rezort.

Asociácia záchrannej zdravotnej služby upozorňuje, že keď v Česku prechádzali na tento systém, každú zrušenú RLP nahradili jednou posádkou RV v osobnom aute a jednou novou RZP v klasickej sanitke, aby neklesol celkový počet sanitiek, ktoré dokážu pacienta odviezť.

Či sa tak stane aj na Slovensku, sme sa nedopátrali. Rezort ani nevie, koľko RLP chce transformovať na rendez-vous.

Ministerstvo na svojej webstránke uviedlo, že aktuálne máme dokopy 321 posádok a tento počet bude aj zachovaný.

Ak by to znamenalo, že počet sa ani nezvýši a ostane 321, reforma môže byť neúspešná. Časť z tohto počtu totiž zaberú osobné automobily s lekárom (RV), ktoré nedokážu previezť pacienta.

Ak sa zatvoria nemocnice, dojazd do tých vo vyššej úrovni bude ešte dlhší. Ak teda bude menej posádok schopných odviezť pacienta a budú musieť prejsť dlhšie vzdialenosti do nemocníc, len ťažko dokážeme zlepšiť dojazdový čas k pacientom.

„Rendez-vous systém umožní lepšie využitie lekárov pri kritických prípadoch, pričom ostatné menej akútne výjazdy bude zabezpečovať posádka záchranárov. Tento prístup nezníži dostupnosť pre pacientov,“ tvrdí hlavný lekár operačného strediska Jozef Karaš.

Asistent prepravy

Vzniknúť má aj ambulancia špecializovanej prepravy, v ktorej bude slúžiť nezdravotník-šofér a nový asistent prepravy. Ich náplňou budú najmä prevozy medzi nemocnicami.

„V prípadoch, kde napríklad pacient potrebuje počas prepravy kyslík, alebo má poruchu močového katétra – čo je bežný typ výjazdu pre ZZS – tak tam nemá čo záchranár hľadať. Presne pre takéto typy prepráv je ambulancia špecializovanej prepravy určená,“ vysvetľuje potrebu vzniku novej posádky riaditeľ Agel Merea Ernest Caban.

Rezort priznáva, že ambulancia špecializovanej prepravy bude vykonávať prevozy z nemocnice do nemocnice. To doposiaľ robila dopravná zdravotná služba, ktorá je platená od počtu prevozov. Záchranná zdravotná služba však dostáva mesačné paušálne platby bez ohľadu na počet výjazdov. Ministerstvo neodpovedalo, či budú posádky asistentov prepravy platené paušálne, alebo „odhryznú“ z koláča, ktorý je určený na ZZS.

Asistenti prepravy majú absolvovať 180-hodinový kurz. Ten ešte nemá schválené učebné osnovy. Ministerstvo neodpovedalo na naše otázky, kde sa budú títo nezdravotnícki pracovníci vzdelávať a dokedy chce kurz akreditovať.

Taktiež nevie, koľko takýchto posádok chce zriadiť.

Ak po reforme budeme mať stále 321 posádok, ale časť z nich ministerstvo pretransformuje na RV a časť na ambulancie asistentov prepravy, opäť to okliešti posádky záchranárov.

Vyškrtáme profesionálnych zdravotníkov, ktorí vedeli vybaviť ľahký aj ťažký výjazd a nahradíme ich posádkou, ktorá nevie odviezť pacienta alebo vie vybaviť len ľahký výjazd.

Ilustračný obrázok. Foto: Facebook/Záchranná služba Košice

Podľa Poláka treba asistentov prepravy využiť inak. V každej RZP sedia aktuálne podľa zákona dvaja záchranári – jeden drží volant a druhý sa počas prevozu venuje pacientovi. „Keby z asistentov prepravy spravili vodičov sanitiek, ako prvý za to hlasujem. Záchranári by konečne robili to, čo majú a nemuseli by šoférovať,“ navrhuje Polák s dôvetkom, že by sa tak uvoľnilo približne 1 200 záchranárov, lebo na každej z tristo posádok sa striedajú zhruba štyria.

Nešlo by o úplnú novinku – laickí šoféri s kurzom prvej pomoci dnes už fungujú na RLP aj na RZP-S, ktoré slúžia na sekundárne prevozy medzi nemocnicami. „Popritom by sa mohli vzdelávať, aby z nich raz boli záchranári. Budú mať prax a budú okamžite použiteľní do ostrého výjazdu,“ uzatvára Polák.

Komisia, v ktorej je veľa expracovníkov Agelu

Projektovým manažérom reformy záchraniek je Gaston Ivanov – pred rokom pôsobil v spoločnosti Agel Merea, ktorá je najväčším poskytovateľom dopravnej zdravotnej služby.

Ivanov je aj súčasťou ministerskej Komisie pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktorá o reforme rozhodovala. Tá pred medzirezortným pripomienkovým konaním zasadala iba 26. júna a 16. septembra. Najskôr mala neverejné zloženie, ale po kritike pripravovaných zmien rezort zverejnil aj zápisnice.

Z nich vyplýva, že Komisiu tvoria aj ďalší ľudia blízki Agelu, ktorých do funkcie nominovala exministerka Zuzana Dolinková.

Ide napríklad o Slavomíra Grušku, ktorého dosadila za riaditeľa Záchrannej zdravotnej služby Bratislava a ktorý bol členom predstavenstva v Agel Merea spolu s Michalom Pišojom a Ernestom Cabanom.

Aj Caban sa dostal do Komisie – ako člen prezídia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky – zároveň je generálny riaditeľ Agel Merea.

Figuruje tam aj meno Jozefa Karaša, ktorý pracoval ako medicínsky riaditeľ v Agel Merea a aktuálne pôsobí v operačnom stredisku.

Jozef Karaš. Foto: Facebook/Agel Merea

Okrem toho tvoria Komisiu ľudia z rezortu – štátny tajomník Michal Štofko, generálny riaditeľ sekcie zdravia Peter Čvapek, hlavný odborník ministerstva pre zdravotnícke záchranárstvo Marián Hudák a Katarína Gazdová – referentka Odboru zdravotnej starostlivosti. Všetci zmenu podporili.

Za hlasoval aj hlavný lekár Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR Jozef Karaš.

Hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre urgentnú medicínu Marcel Brenner sa na hlasovaní nezúčastnil, ale nešlo o jeho principiálne odmietnutie reformy. Pripúšťa však, že niektoré kompetencie záchranárov-špecialistov nemajú jeho súhlas, zaoberali sa nimi aj na pondeľňajšom stretnutí s Karašom. „Pomenovali sme niekoľko kompetencií aj oblastí, ktoré by bolo nevyhnutne potrebné zosúladiť s platnou legislatívou aj so správnou medicínskou praxou,“ uviedol Brenner pre Štandard, do podrobností nechcel zachádzať.

V oboch prípadoch sa zdržali iba Ivan Majling za Slovenskú spoločnosť urgentnej medicíny a medicíny katastrof (SSUMaMK) a Matej Polák za Asociáciu záchrannej zdravotnej služby (AZZS).

Chuť Agelu vzrastá

Firma Agel na Slovensku pôsobí od roku 2006 a neustále rastie. Prevádzkuje 16 nemocníc, dve polikliniky, šesť špecializovaných zdravotníckych zariadení, 14 lekární, pracovnú zdravotnú službu aj sieť laboratórií.

Je tiež najväčším poskytovateľom dopravnej zdravotnej služby na Slovensku – Agel Merea. Keďže touto novelou sa pod záchranky vsunie nový prvok – ambulancie špecializovanej prepravy -, ktoré budú robiť v podstate to, čo robila doposiaľ dopravná zdravotná služba, Agel by o túto službu mohol mať záujem.

Čas mu hrá v prospech – licencie na poskytovanie tejto zdravotnej starostlivosti sa budú rozdávať budúci rok.

Zatiaľ nevedno, či sa bude uchádzať o tento typ ambulancie. „Stanovisko budeme vedieť zaujať až po ukončení celého legislatívneho procesu a jasnej právnej definície. Zároveň panuje veľa nejasností o smerovaní celého sektora v kontexte konsolidačného balíčka, štátneho rozpočtu pre 2025 a podobne,“ reaguje pre Štandard riaditeľ Agel Merea Caban.

Dvaja najväčší štátni poskytovatelia ZZS Bratislava a ZZS Košice neodpovedali na otázku, či sa budú o takéto licencie uchádzať.

V nemocničnom prostredí je Agel nastavený rásť. Najnovšie má na základe verejnej výzvy záujem prevádzkovať Nemocnicu s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach, NsP Považská Bystrica a NsP Myjava.