Dostupnosť bývania mali zlepšiť tisícky nájomných bytov. Investori nedodali žiadne
Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania vznikla ešte v lete 2022 a investičné zmluvy s partnermi uzatvorila v januári 2023. Tí však v tomto modeli žiadne avizované byty stále neposkytli. Oficiálne z dôvodu, že čakajú na rozhodnutie Európskej komisie o tom, či štátna podpora bývania je v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže. Jej súčasťou má byť totiž znížená sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) 5 percent na nájomné byty.
Dlhodobým zámerom štátu je v tomto systéme podpory bývania, ktorý vyvolal aj viaceré pochybnosti o jeho reálnosti a spôsobe financovania, zabezpečiť minimálne 100-tisíc nájomných bytov.
Neexistuje konkrétny plán dodania nájomných bytov v najbližších rokoch
Spomínaná agentúra ani Ministerstvo dopravy SR, ktoré v nej od septembra prevzalo zakladateľskú pôsobnosť, na žiadosť Štandardu nateraz neposkytli konkrétne údaje o tom, koľko bude vlastne takýchto bytov v najbližších rokoch dodaných.
Spoločnosti Kooperativa poisťovňa, Vienna Insurance Group a rakúska WBG Wohnen und Bauen Gesellschaft mbH na základe zmlúv so štátnou agentúrou plánujú investovať prostredníctvom prenajímateľov v prvej fáze do výstavby, akvizície a prevádzky najmenej po päťsto bytov a v ďalších fázach do 4-tisíc, respektíve 5-tisíc bytov. Prvá z menovaných spoločností na otázky Štandardu aj o svojich plánoch s bytmi v najbližšom období neodpovedala. Zaujímali sme sa o aktuálnu situáciu v tejto oblasti, keďže sľuby o dostupnejšom bývaní sa zatiaľ nenaplnili.
Množstvo nezáväzných žiadostí a nefunkčná webstránka
„Po zmene predstavenstva začiatkom septembra pokračuje agentúra vo svojich činnostiach. Neustále komunikujeme s investičnými partnermi a tiež s Európskou komisiou,“ informovala nás PR a marketingová manažérka agentúry Jana Jurčišinová.
Momentálne je v systéme štátom podporovaného nájomného bývania evidovaných približne 19-tisíc nezáväzných žiadostí o byty. „V tomto čase dolaďujeme interné procesy a systém, kde bude prebiehať najmä výber bytov. Aj preto bolo potrebné na nejaký čas pozastaviť funkčnosť webstránky,“ priblížila pre Štandard Jana Jurčišinová. Hneď, ako to podľa nej bude možné, stránku najomnebyvanie.gov.sk znova sprístupnia aj na prejavenie nezáväzného záujmu o nájomné byty.
Ministerstvo dopravy sa k tejto problematike zatiaľ nevyjadrilo, keďže ju aktuálne práve rieši. „Akonáhle budeme môcť poskytnúť konkrétne odpovede, radi otázky zodpovieme,“ odvetili z odboru komunikácie.

Na nájomné bývanie si už posvietili kontrolóri, zistili neefektívne nakladanie s verejnými financiami
Na prípravu modelu štátom podporovaného nájomného bývania a činnosť agentúry išlo od roku 2021 do júla 2024 celkovo viac ako päť miliónov eur. Byty pritom nie sú stále realitou. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) na to upozornil na základe výsledku kontroly s tým, že sľuby o dostupnejšom bývaní na Slovensku sa zatiaľ nenaplnili a s výstavbou bytov sa stále nezačalo pre nejasnosti zvoleného modelu financovania.
Na vypracovanie modelu nájomného bývania úrad vtedajšieho podpredsedu vlády podľa kontrolórov využil poradenskú činnosť súkromnej spoločnosti za takmer 1,9 milióna eur.
„Spracovateľ v dokumentoch neupozornil na limitujúce riziko možnej nepovolenej štátnej pomoci, hlavne v prípade navrhovanej daňovej úľavy pri investoroch nájomných bytov a pri nezdaniteľnom príspevku na nájomné,“ priblížil zistenia predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Pripomienky súvisiace s nedodržaním európskych pravidiel mali ministerstvo financií a Protimonopolný úrad, napriek tomu poslanci predošlého parlamentu schválili návrh zákona ako poslanecký.
„Na činnosť agentúry boli vynakladané finančné zdroje, rástol počet zamestnancov a významne do jej hospodárenia vstúpili od septembra minulého roka aj výdaje súvisiace s prenájmom. Agentúra obstarala počas svojej existencie právne poradenstvo za vyše 270 000 eur napriek tomu, že mohla využiť právne služby Úradu vlády,“ poznamenal šéf kontrolného úradu. Agentúra podľa neho nevedela vo viacerých prípadoch preukázať, že jej boli poskytnuté právne služby v takom rozsahu, ako boli reálne fakturované.
V prípade nájomnej zmluvy zástupcovia agentúry podľa NKÚ podpísali zmluvu do roku 2032 za viac ako milión eur, pričom podmienky odstúpenia sú dohodnuté výrazne v neprospech agentúry. „Doterajšie nakladanie s verejnými financiami zo strany zodpovedných zamestnancov agentúry považujeme za neefektívne a v príkrom rozpore s pravidlami dobrého hospodára,“ doplnil Ľubomír Andrassy.

Neefektívne fungovanie potvrdil vládny audit
Kontrolou činnosti a hospodárením agentúry sa zaoberal v tomto roku aj vládny audit rezortu financií a jeho výsledky potvrdili, alebo aj rozšírili zoznam nedostatkov a problémov, ktoré zistila kontrola NKÚ. Činnosť agentúry od jej vzniku až po súčasnosť hodnotia vládni audítori obdobne ako národní kontrolóri, jej fungovanie bolo neefektívne a za dva roky sa nepodarilo nastaviť jej činnosti hospodárne.
Audit poukázal na možný konflikt záujmov verejného funkcionára v procese schvaľovania investičného partnera. Vnútorné a riadiace procesy boli nastavené tak, že vytvárajú riziko presadzovania vlastných záujmov nad verejnými a negatívne rozhodnutie bruselských úradov, týkajúce sa štátnej pomoci, môže mať ďalší dopad na verejné financie.
Bývalý vicepremiér zareagoval spôsobom, že sa vyhol odpovedi
S návrhom systému štátom podporovaného nájomného bývania prišlo pred voľbami v roku 2020 hnutie Sme rodina Borisa Kollára. Sľubovalo výstavbu 25-tisíc nájomných bytov ročne. Tento model nájomného bývania sa stal aj súčasťou programového vyhlásenia vlády s účasťou tohto hnutia v rokoch 2020 až 2023. V pôsobnosti ho mal vtedajší podpredseda vlády za Sme rodina Štefan Holý.
„Ako bývalého politika a pôvodcu myšlienky ma, samozrejme, teší, že projekt, ktorému som zasvätil veľkú časť môjho pôsobenia vo vládnej funkcii a ktorý presahuje jedno volebné obdobie, si osvojila aj súčasná vláda a podľa slov pána premiéra v ňom mieni pokračovať a rozvíjať ho,“ zareagoval pre Štandard Štefan Holý.
Vyhol sa odpovedi na našu otázku, prečo systém štátom podporovaného nájomného bývania stále nefunguje ani viac ako dva roky po schválení zákona, podmienok a vzniku agentúry.
„Som presvedčený, že ide o projekt s veľkým sociálnym rozmerom, ktorý má potenciál uľahčiť život mnohým ľuďom na Slovensku a zároveň priniesť tak potrebný impulz pre slovenské hospodárstvo. A to všetko bez záťaže pre verejné financie, čo je osobitne dôležité v čase konsolidácie,“ dodal bývalý vicepremiér. Veľmi drží palce všetkým, ktorí sa podľa neho podujali tento potrebný projekt uviesť do života.

Reálnosť nového modelu štátnej podpory bývania je stále otázna
Ministerstvo dopravy má rokovať s investičnými partnermi o návrhu dodatku zmlúv vzhľadom na možné zastavenie konania Európskej komisie. Po tom, ako tá vydá tzv. odporúčací list, má rezort zabezpečiť stiahnutie oznámenia o konaní v súvislosti so štátnou pomocou pre štátom podporované nájomné bývanie.
V prípade zníženia DPH na určité skupiny v rozsahu, ktorý európska smernica umožňuje, je tak na rozhodnutí členského štátu, či využije túto možnosť.
K téme sa pre Štandard vyjadrilo aj Ministerstvo financií SR, ktorého zakladateľská pôsobnosť k agentúre a členstvo v nej zanikli k 1. septembru. Odvtedy sú členmi agentúry popri ministerstve dopravy vybraní investiční partneri.
„Konanie o štátnej pomoci nebolo ešte ukončené. Stále sa čaká na vyjadrenie Európskej komisie, či tento model vôbec spĺňa pravidlá hospodárskej súťaže. Reálnosť modelu systému štátom podporovaného nájomného bývania z pohľadu európskych pravidiel je preto stále otázna,“ uviedol rezort financií.
Bývanie pre inú skupinu záujemcov
Štátny fond rozvoja bývania síce poskytuje určitú formu podpory nájomného bývania, jeho štatút a kompetencie ale neumožňujú podporu výstavby nájomného bývania v rozsahu, ako to plánujú investiční partneri. Štátom podporované nájomné bývanie je tiež určené pre inú skupinu záujemcov ako v prípade fondu.
„Toto riešenie bývania vypĺňa medzeru medzi sociálnymi bytmi, trhovým nájomným a kúpou bytu na hypotéku. Prioritne má tento systém podporiť ľudí, ktorí nedosiahnu svojím príjmom na hypotéku, alebo by im príliš zaťažila rodinný rozpočet, no majú príjem na to, aby si platili nájomné,“ poznamenala pre Štandard Jana Jurčišinová. Úlohou štátu je zabezpečiť legislatívou zastropovanie výšky nájmu, pričom tá by sa mala rokmi zvyšovať len o infláciu.

K výhodám štátom podporovaného nájomného bývania podľa agentúry patrí to, že nájomné je lacnejšie ako hypotéka na porovnateľný nový byt a počiatočná investícia je oveľa nižšia ako pri kúpe vlastného bytu. „Byty v systéme musia byť nové, maximálne môžu mať 5 rokov od kolaudácie. Nájomné zmluvy budú na dobu neurčitú. Garantovaná výška nájmu zvyšujúca sa každý rok len o infláciu,“ vymenovala Jana Jurčišinová. Podmienky ako získať, prípadne stratiť nájomné bývanie so štátnou podporou budú pritom predom jasne dané.