Exministerka Dolinková si parlament nevybrala. Do diplomacie však nepôjde

Mohla si uplatniť poslanecký mandát, ktorý získala v parlamentných voľbách, lebo vlaňajším odchodom do vlády jej nezanikol.

O konci Dolinkovej (Hlas) na poste ministerky sa hovorilo mesiace, no najintenzívnejšie v posledných týždňoch, keď ju kritizovali premiér a šéf Smeru Robert Fico a predseda SNS Andrej Danko.

Samotná Dolinková rovnako prejavila kritické postoje v momente, keď ohlasovala svoju demisiu. Adresovala ich vládnemu splnomocnencovi na preverenie procesu manažovania pandémie COVID-19 Petrovi Kotlárovi (klub SNS), ale aj Ficovi.

Hovorila o očakávaní, že s Kotlárom budú hľadať spoločne cieľ, ako šetriť prešľapy v manažmente pandémie, výsledkom čoho bolo 20-tisíc zbytočných úmrtí, „ale jednoducho s nevedeckými faktami sa bojovať nedá“.

Tvrdila tiež, že zdravotníctvo alebo aj školstvo môžu prosperovať len vtedy, ak sú premiérskymi témami, a Slovensko má byť „modernou a prosperujúcou progresívnou krajinou“. Zdôraznila, že v jej prípade cítila, že zdravotníctvo premiérskou témou nie je a ani nebolo.

Dolinková našla verejnú podporu v materskej strane. Zastal sa jej líder strany Matúš Šutaj Eštok a aj minister školstva Tomáš Drucker (Hlas).

Pochybnosti o podpore

To, či Dolinková zostane len pri vyjadreniach, keď opúšťala ministerský post, sa teda v parlamente neukáže. Zrejme by bola kritickým poslaneckým hlasom.

Koalícia disponuje 79 hlasmi. Každé vybočenie vládneho poslanca pri hlasovaní môže koalícii spôsobiť problémy zvlášť vtedy, ak by chýbali v pléne parlamentu ďalší zákonodarcovia z vážnych dôvodov. Koalícia by mala mať vždy k dispozícii aspoň tesnú väčšinu 76 hlasov zo 150-členného parlamentu.

V každom prípade v Hlase sa už prejavili traja nespokojní poslanci, ktorí nepodporili odvolanie lídra Progresívneho Slovenska Michala Šimečku z postu podpredsedu parlamentu. Išlo o Samuela Migaľa, Romana Malatinca a Radomíra Šalitroša.

Iné miesto pre Dolinkovú

V prostredí Hlasu sa podľa našich informácií už pred demisiou hovorilo o tom, že by sa exministerka do parlamentu nevrátila a získala by inú funkciu v službách štátu.

Problém bol vraj aj v tom, že nájsť jej rýchlo inú pozíciu bolo náročné. Nie je však nič neobvyklé, ak sa minister po demisii vráti späť do poslaneckých lavíc. V minulosti to tak bolo aj v prípade ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (vtedy OĽaNO).

V médiách sa objavili informácie, že by mohla pôsobiť na diplomatickej pozícii v OSN. Predseda Hlasu Šutaj Eštok to však denníku Štandard nepotvrdil. „Poslaneckého mandátu sa vzdala včera [vo štvrtok 10. októbra, pozn. red.], ale v diplomacii nebude pôsobiť,“ ozrejmil šéf Hlasu. Podľa neho pomôže odovzdať agendu novému ministrovi Šaškovi.

Podľa našich informácií jedna z úvah je, že by bola súčasťou tímu poradcov prezidenta Petra Pellegriniho. Nie je to však zatiaľ isté. Nateraz by mala byť v pozícii radkyne svojmu nástupcovi ministrovi Šaškovi.

Poslanec Čellár zostane

V minuloročných voľbách Dolinková kandidovala ako podpredsedníčka Hlasu z piateho miesta. Napokon po zohľadnení prednostných hlasov do parlamentu prešla na desiatom mieste. Krúžkovalo ju niečo vyše 20-tisíc voličov.

Po vymenovaní za ministerku ju v parlamente nahradil Miroslav Čellár, ktorý je v súčasnosti predsedom ústavnoprávneho výboru parlamentu. Znamená to, že poslancom zostane ďalej a bude pokračovať aj na čele výboru. Čellár bol v minulosti poslaneckým asistentom Petra Pellegriniho.