Lockdowny viedli k neobvykle zrýchlenému dozrievaniu mozgov adolescentov, tvrdí štúdia

To, že sa o túto tému stará len časť ľudí, ktorých sa vládne opatrenia dotkli, a pritom sa to týkalo všetkých, by vlastne bolo úplne nepochopiteľné, nelogické, fenomenálnym spôsobom absurdné, pretože v záujme každého z nás je dozvedieť sa čo najviac o čase, keď zastavili svet. Stálo to za to? Vieme to? Všetci by sme mali chcieť rozobrať každé z tých opatrení až do poslednej skrutky.

Ešteže máme už od päťdesiatych rokov psychosociálne experimenty ohľadom vôle nevyčnievať, ako je Aschov test konformity. Pokusné osoby pri ňom mali určovať dĺžku čiar podľa vzoru, čo je primeranou intelektuálnou výzvou pre štvorročné deti, pre dospelých nie. Lenže dospelí v teste prepadli.

Nechali sa totiž popliesť nastrčenými figurantmi, ktorí zámerne robili chyby. Testované osoby (ktoré sa domnievali, že úloha je iba vizuálna) síce, samozrejme, správne videli, že čiara A je veľmi krátka na to, aby zodpovedala predlohe – lenže falošných figurantov bolo viac a správali sa tak sebaisto, keď tvrdili, že to, čo predsa pred sebou vidia na vlastné jasné oči, sa účastníkom experimentu iba zdá.

„Tendencia ku konformite je v našej spoločnosti silná a je to znepokojujúce,“ komentoval výsledky svojich pokusov Solomon Asch. „Vyvoláva otázky po spôsoboch nášho vzdelávania a po hodnotách, ktorými sa riadime.“ Nezáujem o poctivé preskúmanie covidovej krízy ukazuje, že sme sa za sedemdesiat rokov smerom od konformity a stádovitosti k odvahe a nezávislosti až tak veľmi nepohli.

V septembri k spomínaným štúdiám pribudla nová z oblasti čoraz populárnejšej neurovedy. O čo teda ide v štúdii publikovanej na webe PNAS, čo je jeden zo svetovo najcitovanejších vedeckých časopisov, žurnál americkej Akadémie vied?