Lockdowny viedli k zrýchlenému dozrievaniu mozgov adolescentov, tvrdí štúdia

To, že sa o túto tému stará len časť ľudí, ktorých sa vládne opatrenia dotkli, a pritom sa to týkalo všetkých, by vlastne bolo úplne nepochopiteľné, nelogické, fenomenálnym spôsobom absurdné, pretože v záujme každého z nás je dozvedieť sa čo najviac o čase, keď zastavili svet. Stálo to za to? Vieme to? Všetci by sme mali chcieť rozobrať každé z tých opatrení až do poslednej skrutky.

Ešteže máme už od päťdesiatych rokov psychosociálne experimenty ohľadom vôle nevyčnievať, ako je Aschov test konformity. Pokusné osoby pri ňom mali určovať dĺžku čiar podľa vzoru, čo je primeranou intelektuálnou výzvou pre štvorročné deti, pre dospelých nie. Lenže dospelí v teste prepadli.

Nechali sa totiž popliesť nastrčenými figurantmi, ktorí zámerne robili chyby. Testované osoby (ktoré sa domnievali, že úloha je iba vizuálna) síce, samozrejme, správne videli, že čiara A je veľmi krátka na to, aby zodpovedala predlohe – lenže falošných figurantov bolo viac a správali sa tak sebaisto, keď tvrdili, že to, čo predsa pred sebou vidia na vlastné jasné oči, sa účastníkom experimentu iba zdá.

„Tendencia ku konformite je v našej spoločnosti silná a je to znepokojujúce,“ komentoval výsledky svojich pokusov Solomon Asch. „Vyvoláva otázky po spôsoboch nášho vzdelávania a po hodnotách, ktorými sa riadime.“ Nezáujem o poctivé preskúmanie covidovej krízy ukazuje, že sme sa za sedemdesiat rokov smerom od konformity a stádovitosti k odvahe a nezávislosti až tak veľmi nepohli.

V septembri k spomínaným štúdiám pribudla nová z oblasti čoraz populárnejšej neurovedy. O čo teda ide v štúdii publikovanej na webe PNAS, čo je jeden zo svetovo najcitovanejších vedeckých časopisov, žurnál americkej Akadémie vied?

Výskumníci v nej zdokumentovali, že lockdowny počas covidu viedli k „neobvykle zrýchlenému dozrievaniu mozgu u adolescentov“, čo, bohužiaľ, neznamená, že by násťroční, ktorí strávili rok a pol v domácom väzení, nejako zázračne rýchlo dospeli. Naopak, akosi predčasne im zostarol mozog. Je to mimochodom druhá štúdia, ktorú som k tomu čítala, prvá bola publikovaná na inom mieste už niekedy pred dvoma rokmi a došla k rovnakým výsledkom.

Brutálna sociálna izolácia spôsobila fyzické štrukturálne zmeny v dozrievajúcich mozgoch, konkrétne došlo napríklad k výraznému stenčeniu mozgovej kôry. Poškodený mozog potom uľahčil rozvoj neuropsychiatrických porúch a porúch správania. Dievčatá si to pritom odniesli výrazne viac ako mladíci.

Lockdowny ich mozgy „zostarli“ o 4,2 roka, zatiaľ čo mozgy dospievajúcich chlapcov „len“ o rok a pol. Postihnuté oblasti mozgu „covidových dievčat“ pritom zahŕňajú práve tie, kde bývajú ženy prirodzene silnejšie a je to pre ne výhodné. Ide o rozpoznávanie a spracovávanie tváre a jej výrazov, čo umožňuje vhodné interakcie v rôznych sociálnych prostrediach. Dievčatám sa tiež „zmrzačila“ schopnosť spracovania sociálnych a emocionálnych zážitkov, rovnako ako schopnosť empatie a súcitu.

Ďalšie zasiahnuté oblasti hrajú úlohu v porozumení jazyka. Autori tiež hovoria o vyššej miere somatických ťažkostí, úzkosti a depresie. Dievčatá sú všeobecne náchylnejšie k rôznym sociálnym infekciám (poruchy príjmu potravy, transsexualita). Autori štúdie na záver odporúčajú, aby sme dávali pozor na tých, ktorí dospievali počas covidu.

Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.