Kajúcnik ako vstupenka k beztrestnosti

Boli to práve prokurátori zrušeného Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorí okrem iného požadovali zachovanie tejto inštitúcie pre účinný a špecializovaný boj so zložitými korupčnými prípadmi. V mnohých mediálnych výstupoch rozsiahlo hovorili o tom, ako utrpí boj s korupciou a zločinci sa budú tešiť. V prípadoch masívnej korupcie však rušia obvinenia a zrazu spravodlivý trest nie je potrebný.

Prokurátor Ondrej Repa, pôsobiaci v minulosti na tejto prokuratúre, podmienečne zastavil Františkovi Imreczemu trestné stíhanie pre šesť korupčných skutkov a trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktoré sa týkajú kauzy Mýtnik. Urobil tak pre spoluprácu Imreczeho s orgánmi činnými v trestnom konaní, a v súčasnosti je voči bývalému riaditeľovi Finančnej správy vedené iba jedno trestné stíhanie.

Na snímke prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry Ondrej Repa Foto: Vladimír Miček/TASR

Prokurátor Repa odôvodnil zastavenie trestných stíhaní tým, že Imrecze pri korupčných schémach pôsobil iba ako sprostredkovateľ úplatku a nemal z nich žiadny prospech. Uveril teda tomu, že napriek mnohým už začatým trestným stíhaniam poukazujúcim na rozsiahlu korupčnú činnosť, túto vykonával Imrecze bezodplatne.

Imrecze otvoril prípad guvernéra NBS Petra Kažimíra

Okrem toho Imrecze aktívne oznámil trestnú činnosť týkajúcu sa Petra Kažimíra, v súčasnosti guvernéra Národnej banky Slovenska, a bez jeho výpovede by o tomto skutku nemali orgány činné v trestnom konaní žiadnu vedomosť.

Podľa prokurátora Repu by bez ním poskytnutých informácií preto vôbec nedošlo k vydaniu obviňujúceho uznesenia a následnému podaniu obžaloby voči Kažimírovi.

Peter Kažimír. Foto: Martin Baumann/TASR

V minulosti bol František Imrecze odsúdený za to, že zorganizoval korumpovanie exkolegov z finančnej správy vysokými čiastkami a prevzatie hotovosti vo výške 50-tisíc eur. Podľa jeho vlastných vyjadrení bol súčasťou systému kompenzácie miezd, ktorý bol len jedným z prejavov organizovaného a úzkeho prepojenia oligarchie s najvyššou štátnou mocou v danom období.

Za to bol odsúdený na peňažný trest vo výške 202-tisíc eur a trest odňatia slobody na tri roky s podmienečným odkladom na päť rokov.

Okrem toho údajne odovzdal úplatok vo výške 200-tisíc eur viceprezidentovi finančnej správy a bývalému generálnemu riaditeľovi sekcie daňovej a colnej správy Danielovi Čechovi, k čomu sa Čech priznal.

Korupčné aktivity, zahŕňajúce nielen finančné machinácie, ale aj systematické podplácanie kolegov s cieľom ovplyvniť ich činnosť v prospech určitých záujmových skupín, by za normálnych okolností vyústili do dlhoročného nepodmienečného trestu odňatia slobody pre páchateľa.

V prípade kajúcnika je však spravodlivosť skutočne slepá. Nielenže Imrecze nedostal žiaden nepodmienečný trest za svoju dlhoročnú masívnu korupčnú činnosť, ale dokonca mu sú zo strany prokuratúry rušené mnohé obvinenia.

Kajúcnik musí odkrývať závažnejšiu trestnú činnosť

Natíska sa tak nielen otázka, kam zmizol horlivý boj proti korupcii zo strany zanietených bojovníkov za spravodlivosť zo špeciálnej prokuratúry, ale aj ako môže verejnosť vnímať takéto výhody v kontexte spáchaných trestných činov.

Z pohľadu právnej teórie a trestnej politiky štátu je v prípade Imreczeho kľúčová otázka proporcionality trestu v porovnaní so závažnosťou jeho činov.

Dlhoročná rozsiahla korupcia na najvyšších miestach je vymenená za smiešne nízke až žiadne tresty. Odkaz pre iných páchateľov teda znie: beztrestnosť aj pri vysokej korupcii, hlavne ak budete svedčiť proti iným.

Na jednej strane je nepochybné, že jeho spolupráca kajúcnika priniesla nové zistenia do vyšetrovania ďalších osôb zapojených do korupčných schém. Na druhej strane však treba upozorniť, že finančný trest vo výške 200-tisíc eur nepokrýva ani zďaleka závažnosť skutkov, ktorých sa dopustil. A je potrebné zvážiť aj pomer trestnej činnosti kajúcnika k zločinom, ktoré pomáha rozkryť.

Imrecze sa priznáva k organizovaniu korupcie, čo je najzávažnejšie postavenie z hľadiska hierarchie zločinného konania, a k úplatkom v enormných výškach. Na druhej strane vypovedá o iných podozreniach z rozsiahlej korupcie významných osôb, no rozkrývaná trestná činnosť musí byť ďaleko vážnejšia ako kajúcnikova. Zo všetkých obvinení voči Imreczemu to tak momentálne nepôsobí.

Problematická vierohodnosť výpovedí

Udelená beztrestnosť kajúcnikovi zo strany orgánov činných v trestnom konaní nemá negatívny efekt iba z pohľadu verejnosti voči jeho zločinom. Oveľa závažnejšie právne dopady má potom vierohodnosť kajúcnika pri usvedčovaní iných.

Z rozhodnutia Ústavného súdu pod sp. zn. III. ÚS 758/2016 vyplýva, že v záujme vylúčenia potenciálneho nebezpečenstva účelových, nepravdivých výpovedí, ukladajú ustanovenia Trestného poriadku súdom povinnosť vykonať dôslednú prehliadku hodnovernosti a teda kvality takto podaných svedectiev, ktorých prípadné zanedbanie by mohlo signalizovať porušenie garancií spravodlivého procesu.

Z pohľadu judikatúry vnútroštátnych súdov, ale najmä Európskeho súdu pre ľudské práva, musia byť výpovede kajúcnikov prísne preverované. Takéto svedectvá je potrebné posudzovať s mimoriadnou opatrnosťou, pretože osoby, ktoré čelili obvineniam, majú často vlastný záujem na zmiernení trestu, čo môže ovplyvniť ich výpovede. Existuje riziko, že takéto svedectvá budú selektívne alebo účelové, čo môže mať negatívny vplyv na celkovú vierohodnosť vyšetrovania.

Ak sa preukáže, že kajúcnik má z poskytnutých informácií neprimerané výhody, ako napríklad beztrestnosť alebo nízke tresty, môže to spôsobiť až nepoužiteľnosť jeho svedectva voči iným. ESĽP v prípade Adamčo proti Slovenskej republike zdôraznil, že poskytnutie neprimeraných výhod za svedectvo kajúcnika môže mať negatívny vplyv na spravodlivosť celého konania.

Európsky súd pre ľudské práva v danej veci konštatoval porušenie práva na spravodlivý proces pre odsúdeného mafiána. Dôvodom bolo, že kajúcnik dostal výmenou za svedectvo proti Adamčovi beztrestnosť za vraždu. Takéto porušenie práva odsúdeného pritom zakladá dôvod na obnovu celého konania a možnosť zrušenia právoplatného trestu pre nadužívanie výpovede kajúcnika.

Ide teda o pomerne totožnú situáciu, v ktorej sa svedok motivovaný k účelovej výpovedi výmenou za vlastnú beztrestnosť snaží nad rámec zákonnosti usvedčovať iných.

Ak dosiahol František Imrecze podmienečné zastavenie siedmych trestných stíhaní výmenou za svoje svedectvá, ide o veľmi vážny zásah do spravodlivosti, ktorý môže mať dopad aj na iné trestné konania, v ktorých bude vystupovať ako svedok.

Podozrenia okolo prípravy svedkov

Nielen z hľadiska spravodlivého trestu pre neho, ale aj z hľadiska dôveryhodnosti a účelovosti jeho tvrdení voči iným. Súdy čaká problematické posudzovanie dôveryhodnosti výpovedí Imreczeho, pričom ak tieto nebudú podporené inými dôkazmi, ním usvedčované osoby zrejme obídu bez trestu.

Svedectvá Imreczeho sú však sporné aj z iného dôvodu. V súčasnosti sú stíhaní vyšetrovatelia NAKA za to, že údajne pripravovali kajúcnikov prostredníctvom takzvaných technických spisov na výpovede v iných konaniach. Imrecze je jeden z tých, ktorí boli vypočúvaní za zvláštnych okolností a v jeho neprospech svedčia aj zvukové nahrávky vyhotovené s príkazom súdu, na ktorých mení svoje výpovede v prospech vyšetrovateľov.

Táto skutočnosť spolu s náhlym zrušením až siedmych obvinení nepridáva na dôveryhodnosti osoby, u ktorej je potrebné zvýšenou mierou overovať skutočnosti, o ktorých vypovedá. Je teda otázne, či Imrecze dosiahol benefity kajúcnika tým, že skutočne popisoval udalosti, ktoré zažil, alebo ide z jeho strany o účelové svedectvo vytvorené v spolupráci s políciou, ako to vyplýva zo súčasného obvinenia čurillovcov.

Ján Čurilla. Foto: reprofoto Noviny.sk

Verejnosť tak uvidí Imreczeho nielen ako osobu páchajúcu rozsiahlu korupčnú činnosť, ktorá vyviazla bez adekvátneho potrestania, ale zároveň aj ako pochybného svedka, ktorý bol podľa obvinení čurillovcov dopredu spracovávaný na účelovú výpoveď.

Netreba zabúdať, že Imrecze bol spočiatku obvinený pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku a následne vyviazol iba s podmienkou.

V prípadoch korupcie je bežným javom, že táto činnosť sa deje iba medzi dvoma osobami za zatvorenými dverami. Postaviť tak odsúdenie páchateľa iba na výpovedi osoby, ktorá požíva masívne výhody kajúcnika, bude mimoriadne náročné, ak vôbec možné. Spravodlivosť tak utrpí znova, ak sa dané svedectvo ukáže ako nedostatočné.

Z tohto pohľadu je veľkorysé zvýhodňovanie kajúcnikov nebezpečné. Tento inštitút je potrebnou súčasťou boja proti zločinu, no nemal by predstavovať vstupenku do bezpečia pre páchateľov, ktorí svoj doterajší kriminálny život ospravedlnia niekoľkými, často ťažko preukázateľnými či podivuhodne získanými informáciami.

Z názvu „trestná činnosť“ vyplýva, že za jej páchanie musí nasledovať trest. Trest má mať nielen nápravnú, ale aj odstrašujúcu funkciu. Ťažko hovoriť o odstrašení od páchania korupcie, ak sa obvinený z obzvlášť závažného trestného činu pohodlne vyvlečie nielen z trestu, ale aj z viacerých trestných stíhaní.