Splnená úloha v Baku
Nebyť oživenia po hodine hry, bol by zápas v Baku hodný len rýchleho zabudnutia. Únava z piatkového súboja so Švédskom dostala mužstvo do kŕča, v akom bolo naposledy v prvom polčase marcovej prípravnej skúšky v Nórsku. Vtedy však nehralo v najsilnejšom zložení.
Fyzická ťažoba zadupala hernú tvár tímu a spôsobila, že sme takmer všetko robili neskoro. Neexistoval účinný pressing, pohyb pri útočení: pri držaní lopty sme hrali so zatiahnutou ručnou brzdou, na istotu, bez myšlienky, letargicky, s množstvom prihrávok dozadu.
Hra duchov v prvom polčase
Tréner Calzona urobil jedinú zmenu oproti zápasu so Švédskom. Bola vynútená po kartovom treste Denisa Vavra. Do tímu sa po 11 mesiacoch vrátil Ľubomír Šatka. Azerbajdžanci vymenili troch hráčov a zostali pri rozostavení 3 – 4 – 3 v ofenzíve a 5 – 4 – 1 pri hre bez lopty.
Pri malátnom výkone našich pôsobili v prvom polčase živšie, agilnejšie. Nemali síce veľkú prevahu, ale nezamestnávali sme ich takmer žiadnym útočením. Hrali sme po finálnu tretinu ihriska. Výnimkou boli len dve akcie.
Z prvej padol gól. Dávid Hancko vhodil loptu za obranu na Lukáša Haraslína a po spätnej prihrávke poslal prudkú loptu pred bránu. Stopér Rahil Mamadov si ju vrazil do siete inštinktívnym, ale inak celkom nezmyselným zákrokom, keďže David Strelec bol obsadený. Druhá akcia priniesla po šikovnej prihrávke Dudu šancu pre voľného Haraslína, ktorý ľavačkou zle vystrelil. Do 60. minúty to bol náš jediný strelecký pokus!

Súper tiež veľa nevymyslel, lenže dvoma centrami z ľavej strany našiel okná v našej obrane. Tural Bajramov pri prvom od Nurijeva zlyhal: v čistej možnosti napálil volej z bezprostrednej blízkosti do Mareka Rodáka. Pri druhej si po hrubej chybe v našej rozohrávke, ktorú spôsobila veľmi ťažká a zlá prihrávka Šatku na Lobotku, nabehol do voľného priestoru v šestnástke a zužitkoval presný center Šejdajeva.
Ak tréner Calzona skloňoval po zápase so Švédskom nevyhnutnosť eliminácie zopakovania slabšieho výkonu z prvého polčasu, presný opak bol pravdou. Hrali sme ešte horšie. Nevydaril sa nám ani nástup do druhého polčasu: striedajúci Machmudov mal ihneď obrovskú šancu po narážačke s útočníkom Emrelim, našťastie lobom cez Rodáka nezakončoval, ale hľadal ešte voľného Bajramova a to posktylo priestor na kľúčový zákrok Škriniarovi. Nepochodil ani Bajramov, keď ho znovu našiel center Šejdajeva. Mali sme šťastie, že hlavička preletela tesne nad brvno, pretože Rodák sa pri presúvaní pošmykol a zakončenie len bezmocne sledoval.
Až po hodine hry sa začal odvíjať ofenzívny výkon nášho tímu s odlišnou prevádzkovou teplotou. Opäť takmer všetko ťahala ľavá strana s Hanckom a Haraslínom podporovaná miestami Bénesom. Aj Duda s Lobotkom ako keby vedome odkláňali smer akcií k nim.
Pravá strana s Pekaríkom a Suslovom bola smerom dopredu anonymná. Strelcove tri nádejné pozície v krátkom časovom slede ešte gól nepriniesli, ale zdvihnutá zástava ofenzívy predsa len zaviala.

Obrat v presilovke
Ak sme dostali v prvom polčase darček v podobe vlastného gólu, v druhom prišiel ďalší v podobe presilovej hry. Útočník Mahir Emreli, ktorému dal Santos prednosť pred Dadašovom, hral od 45. minúty so žltou kartou. Dostal ju za protesty, ktoré boli po vymyslenom faule na Lobotku oprávnené. Necelých dvadsať minút pred koncom celkom zbytočne podkopol Haraslína vo chvíli, keď už nehrozil rýchlejší prechod našich pred bránu. Nórsky rozhodca Saggi bez váhania vytiahol druhú žltú kartu.
Na gól sme sa v početnej výhode veľa nenadreli. Už po piatich minútach sa pri obliehaní šestnástky dostal k lopte Haraslín, Azerbajdžanci akoby ignorovali jeho poznávacie znamenie, typickú „obaľovačku“ pravačkou, dopriali mu čas na vytvorenie si priestoru aj na náprah a doplatili na to. Haraslín trafil ukážkovo do ľavého horného rohu, o niekoľko centimetrov presnejšie ako pri mečbalovej šanci proti Švédom.
Vďaka gólovej paráde sme presilovku zvládli, domácich sme v nej takmer nepustili k lopte a skórovali sme aj po prestriedaní. Hancko parádnou prihrávkou vonkajším priehlavkom uvoľnil Ľubomíra Tuptu, ktorý unikol stopérovi Mamadovovi a skvelo asistoval na tretí gól Dávidovi Ďurišovi. Nehrali sme excelentne, ale úlohu vyhrať v Baku sme splnili.
Pozitívom októbrových zápasov sú štyri body získané za mimoriadne ťažkých okolností. Jednak remíza v zápase, v ktorom sme dlho za Švédskom vo všetkom zaostávali, a tri body v Azerbajdžane napriek tomu, ako sme s ťažkým nohami bez náznaku ľahkosti a prejavenia inidividuálnej kvality prešustrovali vyše polovicu zápasu. Aj v tom je znak sebavedomia a kolektívnej sily.

Hancko, Lobotka a Haraslín
Zrejmé je však aj to, že šírka kvality pre národný tím sa nezveľaďuje. Sme odkázaní na osvedčené tváre. Akurát Strelec už počas európskeho šampionátu vyhral konkurz na post stredného útočníka. Momentálne na ňom nemá konkurenciu. Máme alternatívu v bráne, Rodák je podľa očakávania plnohodnotnou náhradou za Dúbravku.
Výraznejšie problémy nenastali ani na stopérskych pozíciách, stále však hľadáme výraznejšiu alternatívu za Pekaríka na pravej strane obrany. Suslov nemal vydarené októbrové zápasy, určite má na viac. Menej citeľný bol v porovnaní s ME a septembrovými vystúpeniami Duda. Bénes hral v Lige národov v základe už trikrát, je však iným typom stredopoliara ako skúsenejší, priebojnejší a razantnejší Kucka.

Ťahúňmi jesene zostávajú Hancko, Lobotka a Haraslín. Preto je zranenie Stana Lobotku veľkou nepríjemnosťou. V záverečnej desaťminútovke si natiahol zadný stehenný sval a podľa predbežných informácií by mal byť mimo hry dva týždne. Jeho absencia pri finále skupiny vo Švédsku, o mesiac a jeden deň, by mohla mať pre našu hru nedozierne následky. Na výsledok podrobnejších utorkových vyšetrení budeme čakať s veľkým napätím. Zrejme s väčším ako neapolský tréner Conte…