Zvíťazili sme nad Azerbajdžanom 3:1. Napriek nepozerateľnému prvému polčasu, ktorý bol nejasnou správou o tom, čo sme vlastne chceli hrať.
Nebyť oživenia po hodine hry, bol by zápas v Baku hodný len rýchleho zabudnutia. Únava z piatkového súboja so Švédskom dostala mužstvo do kŕča, v akom bolo naposledy v prvom polčase marcovej prípravnej skúšky v Nórsku. Vtedy však nehralo v najsilnejšom zložení.
Fyzická ťažoba zadupala hernú tvár tímu a spôsobila, že sme takmer všetko robili neskoro. Neexistoval účinný pressing, pohyb pri útočení: pri držaní lopty sme hrali so zatiahnutou ručnou brzdou, na istotu, bez myšlienky, letargicky, s množstvom prihrávok dozadu.