Ministerstvo 10. októbra informovalo, že prakticky rovnakú výzvu, až na navýšenie dotácie na 87 400 eur pre novovznikajúci hospic, spustilo aj v októbri.
Takisto v marci v roku 2023 bola vypísaná výzva Posilnenie dlhodobej zdravotnej starostlivosti, známa aj pod názvom eurofondového programu REACT-EU. Peniaze poskytované Európskou úniou pokrývali mzdové náklady na zamestnancov. Podľa tejto výzvy mohol byť príspevok poskytovaný do konca roku 2023 a na obdobie ďalšieho kalendárneho roka, mala byť vyhlásená nová výzva.
Pred zavedením týchto príspevkov sa počet mobilných hospicov pohyboval okolo dvadsiatich. Primárka Oddelenia paliatívnej medicíny na Národnom onkologickom ústave Andrea Škripeková pre Štandard uviedla, že zámer vlády bol naplnený. „V roku 2023 je na Slovensku 45 mobilných hospicov,“ priblížila Škripeková.
Peniaze z Európskej únie sú
Počet zariadení je však ohrozený. Podľa neformálnych rozhovorov zamestnancov hospicov s úradníkmi rezortu zdravotníctva má ministerstvo vyplácať príspevky na personál mobilných hospicov až do roku 2027.
„Ústne bolo prisľúbené, že od apríla roku 2024 bude ten projekt pokračovať,“ povedal Augustín Vlček, riaditeľ Mobilného hospicu sv. Lujzy.
O príspevok v programe REACT na rok 2024 sa však k dnešnému dňu stále nedá žiadať. Rezort zdravotníctva 24. septembra informoval, že peniaze určené na výzvu prišli na účet ministerstva až v ten deň. Bez tohto príspevku si mobilné hospice nevedia predstaviť, ako budú ďalej fungovať.
Rezort zdravotníctva sme oslovili s otázkou, prečo vypísanie výzvy tak mešká. Na otázku sme nedostali odpoveď, ministerstvo však pre Štandard uviedlo, že pripravuje vypísanie výzvy na úhradu časti mzdových nákladov pracovníkov v hospicoch a mobilných hospicoch. "Jej vyhlásenie predpokladáme na prelome rokov 2024/2025," napísal rezort v odpovedi.
Na problémy mobilných hospicov upozorňovala aj poslankyňa parlamentu za Kresťanskú úniu Anna Záborská. Tá na našu otázku, čo môže byť za takým neskorým vypísaním výzvy, uviedla, že rezort mohol neskoro poslať žiadosť k správcovi eurofondu.
„Či sú peniaze, záleží aj od toho, kedy ich ministerstvo z EÚ žiadalo. Dá sa položiť hypotetická otázka, či tie peniaze neprišli až v septembri preto, že ministerstvo o ne neskoro požiadalo,“ povedala Záborská.
O pacientov sa starajú vo voľnom čase
Zamestnanci hospicov sa boja či svoje zariadenia nebudú musieť zavrieť. Pokračovanie výzvy REACT bolo pre nich životne dôležité, pretože systém starostlivosti o nevyliečiteľne chorých je nedostatočne financovaný. Zdravotné poisťovne hradia iba menšiu časť z rozpočtu zariadení, asi vo výške 20 percent, uviedol Vlček.
Hospice musia preto šetriť, kde sa dá, až sú nútené prepúšťať. „Zdravotné sestry nemajú adekvátne platy, ja to robím popri mojej ambulancii, ani plat nemám. Kolega má tiež menší plat, ako by mal mať,“ uviedla lekárka v Hospici sv. Lujzy Emília Vlčková.
V Mobilnom hospici Božieho milosrdenstva v Martine mali po dobu vyplácania príspevku REACT lekárku zamestnanú na plný úväzok. Avšak od začiatku roku 2024 jej museli obmedziť úväzok na 40 percent, lekárka si musela nájsť aj inú prácu.
Situácia sa týka aj zdravotných sestier. „Náš hospic nemá peniaze na plat zdravotnej sestry. Takže sme štyri sestry, pri tom každá má svoju rodinu a normálne sa živí prácou v nemocnici na 12-hodinové služby. A vo voľnom čase sa staráme o nevyliečiteľných pacientov na úkor našej vlastnej rodiny, pretože vieme, že tá služba je potrebná,“ poznamenala Mária Majdová predsedníčka občianskeho združenia prevádzkujúceho hospic v Martine.
Zariadenia sú nútené o finančné prostriedky nevyhnutné na fungovanie žiadať sponzorov. Nie všetky mobilné hospice sú v tom však úspešné a fundraising takisto zaberá zdravotníckym pracovníkom čas, ktorý môžu venovať liečeniu pacientov, uviedol Vlček z hospicu sv. Lujzy. Zariadenia nemôžu za zdravotnícke úkony, ktoré vykonávajú, účtovať poplatky.
Náklady na domácu starostlivosť sú pritom pre poisťovne aj rezort zdravotníctva oveľa nižšie, ako keby onkologický pacient ležal v nemocnici alebo v zariadení určenom pre nevyliečiteľne chorých ležiacich pacientov.
Pre nedostatočné financovanie môže takisto dôjsť k absurdnej situácii, keď budú mobilné hospice musieť vracať vybavenie, ktoré dostali z Plánu obnovy. Vo výzve na vybavenie z Plánu obnovy sa zaviazali, že ich zariadenie bude fungovať aspoň päť rokov. Ak túto podmienku nedodržia, vybavenie budú musia vrátiť.
Majdová dodala, že v Martine a jeho okolí iba ich zariadenie prevádzkuje mobilný hospic a stále majú nových záujemcov, ktorým nestíhajú pomôcť.
Rodina pacienta: Neviem, čo by sme robili bez hospicu
Skúsenosti s takýmto zariadením pre Štandard opísala nevesta onkologického pacienta, ktorý si prial zomrieť doma.
„Mobilný hospic sme prvýkrát kontaktovali, keď svokrovi povedali lekári, že už mu viac nevedia pomôcť. Nechcel byť hospitalizovaný, opýtal sa mňa a manžela, či môže zostať doma s čím sme, samozrejme, súhlasili,“ uviedla Diana Hudáková.
Pacienta navštevovali zamestnanci hospicu v priemere raz za dva dni. „Neviem si predstaviť, že by sme nemali takúto možnosť a pomoc,“ dodala Diana.
Dĺžka starostlivosti o onkologického pacienta v domácom prostredí je rôzna. „Je to veľmi individuálne. Závisí od toho, v akom štádiu ochorenia sa ku nám pacient dostane. Mali sme pacienta, ktorého sme mali pár hodín, najdlhšie sme mali pacienta tri mesiace,“ uviedla Majdová.
Stachura: Väščina mobilných hospicov nerobí to, čo má
Poslanec KDH Peter Stachura, ktorý bol v minulom volebnom období štátnym tajomníkom rezortu zdravotníctva, kritizuje meškanie výzvy REACT, avšak poukazuje na nesprávne nastavenie systému mobilných hospicov.
„Dnes to môžete robiť aj tak, že budete držať zomierajúceho pacienta za ruku a hladkať ju, ale to nie je mobilný hospic,“ povedal Stachura.
Podľa poslanca musí byť lekárska starostlivosť v mobilnom hospici určená iba pre tie najťažšie prípady. Viaceré hospice plnia iba úlohy opatrovateľských služieb, myslí si Stachura. Preto im prišiel aj vhod príspevok na nákup áut, dodal.
„Niekto si myslí, že každý umierajúci pacient potrebuje špeciálnu paliatívnu starostlivosť. Z veľkej časti nepotrebuje, 90 percent týchto ľudí dokáže zomierať bez nej,“ uviedol poslanec.
V týchto prípadoch je potrebné len to, aby všeobecný lekár vysvetlil situáciu rodine chorého. Zároveň má takýto lekár predpísať pacientovi liek proti bolesti, keď trpí niektorým symptómom. Všeobecní lekári sa to boja robiť a pravidelne nevykonávajú základnú paliatívnu starostlivosť, priblížil Stachura.
Detské hospice
Ťažko chorým dospelým a ich príbuzným pomáhajú hospice, na ktoré ich nasmeruje a odporučí ošetrujúci lekár. Chorým deťom sa na Slovensku dlhé roky nikto nevenoval, avšak v súčasnosti už existujú štyri detské hospice - v Nitre, v Banskej Bystrici, v Košiciach a detský hospic Plamienok, ktorý je v Bratislave.
Nevyliečiteľne choré deti môžu tak byť liečené v domácnosti so svojou rodinou a odbornou starostlivosťou, uvádza na svojej stránke nezisková organizácia Plamienok, ktorú zakladala a dlhoročne vedie doktorka Mária Jasenková. Plamienok je ako nezisková organizácia u nás priekopníkom rozvoja detskej domácej paliatívnej/hospicovej starostlivosti a smútkového poradenstva a terapie pre deti a ich rodiny.
