Každou odpracovanou hodinou zvyšuje človek hodnotu svojho kapitálu

Mnoho ľudí to začalo skúšať prvýkrát aj s akciami alebo inými cennými papiermi. Čo je to ETF-ko, už vie prekvapivo veľa Slovákov. Inflácia rozbehnutá centrálnou bankou tak bola jednou z najúčinnejších kampaní finančnej gramotnosti. Čo sa týka strát na úsporách zároveň aj najdrahšou.

V toľkom investičnom nadšení rád klientom pripomínam, že okrem ETF-iek treba investovať aj do seba. Znie to ako klišé, ale najmä mladý človek, ktorému sa podarí zvýšiť svoj mesačných príjem čo i len o sto eur, zarobí za život vďaka tomu ďaleko viac, než na verejných akciových trhoch. Akciové trhy sú dobré na uchovávanie a zveľaďovanie zarobeného bohatstva. Na jeho zarobenie je podnikanie alebo práca.

Ale ako investovať do seba? Nejde len o štandardné formálne vzdelávanie v školách, môžu to byť rôzne kurzy, samoštúdium alebo neplatené pracovné pobyty na miestach, kde má človek potenciál veľa sa naučiť.

Investíciou „do seba“ je však aj samotná práca. Ňou človek nielen zarába, ale zároveň aj investuje do zvyšovania svojej budúcej produkčnej schopnosti. Každou odpracovanou hodinou zvyšuje hodnotu svojho ľudského kapitálu. Dokazuje to aj nedávna štúdia, ktorá odhaduje, že 18 až 30 minút z každej odpracovanej hodiny nie je práca, ale investícia do budúcich vyšších príjmov:

Jej autori tvrdia, že už na základe údajov National Longitudinal Study of Youth z roku 1979 dokumentujú veľké rozdiely v počte odpracovaných hodín počas života a tvrdia, že tieto rozdiely sú dôležitým zdrojom nerovnosti v celoživotných príjmoch.

„Z nášho kalibrovaného modelu vyplýva, že takmer 20 percent rozptylu v celoživotných príjmoch sa vysvetľuje rozdielmi v počte odpracovaných hodín počas života. (…) Vyšší počet za život odpracovaných hodín prispieva k celoživotným príjmom prostredníctvom dvoch kanálov: priameho kanála (viac hodín strávených vo výrobe pri danej produktivite) a kanálom ľudského kapitálu (viac hodín strávených investovaním do ľudského kapitálu, čo zvyšuje budúcu produktivitu). Od tretiny do polovice vplyvu odpracovaných hodín na celoživotné príjmy možno pripísať kanálu ľudského kapitálu,“ píše sa v štúdii.

Z tohto modelu teda vyplýva, že politiky, ktoré obmedzujú dĺžku pracovného času, majú významný vplyv na strednú hodnotu aj rozptyl celoživotných zárobkov ľudí.

Zdroj: ZPDZ