Jadrová diplomacia ešte žije. A má urgentnú agendu
Predstavitelia jadrovej päťky budú mať v New Yorku o čom rokovať. Konflikt medzi jadrovými veľmocami so zničujúcimi dôsledkami pre ľudstvo nehrozí len na Ukrajine. Píše profesor Petr Drulák.
profimedia-0912070540
Ruský prezident Vladimir Putin predsedá zasadnutiu Bezpečnostnej rady v Moskve 25. septembra 2024, na ktorej vyzval na zmenu pravidiel používania ruského jadrového odstrašenia, čo by mohlo ovplyvniť prístup Moskvy k súčasnému konfliktu na Ukrajine: Zdroj: Alexander Kazakov / POOL / AFP / Profimedia
V októbri by sa v New Yorku mali stretnúť predstavitelia jadrovej päťky, pravdepodobne preto, aby rokovali o tom, ako znížiť riziko jadrového konfliktu medzi veľmocami. Tento málo známy formát združuje stálych členov Bezpečnostnej rady OSN: USA, Rusko, Čínu, Veľkú Britániu a Francúzsko. Ide o tradičné jadrové mocnosti, ktoré mali jadrové zbrane v roku 1966.
Zmluva o nešírení jadrových zbraní následne ich jadrový status potvrdila a ostatným jadrové zbrane odoprela. Štáty ako India, Pakistan, Izrael či Severná Kórea, ktoré ich získali neskôr, do tohto klubu nepatria.