Po prvý raz explicitne potvrdzuje, že dôvodom na jadrovú odpoveď môže byť aj agresia voči Bielorusku; doteraz hovorilo len o spojencoch. Rusko zatiaľ nepredpokladalo použitie jadrových zbraní proti nejadrovej mocnosti a dávalo najavo, že s výnimkou existenčného ohrozenia štátu či konvenčného útoku na systémy jadrového odstrašenia nepoužije jadrové zbrane ako prvé.

Kontext zmeny ruskej jadrovej doktríny

Rusko znížilo svoj prah v reakcii na niekoľko tohtoročných udalostí na Ukrajine. Predovšetkým reaguje na úvahy o nasadení raketových systémov štátov NATO umiestnených na Ukrajine proti cieľom hlboko na ruskom území.

Moskva upozorňuje, že tieto systémy sú obsluhované personálom z krajín pôvodu a s podporou západných družíc. Išlo by teda o útoky nejadrovej Ukrajiny uskutočňované za asistencie jadrových veľmocí USA či Veľkej Británie.

Rusko tiež reaguje na ukrajinské dronové útoky proti ruským radarovým staniciam monitorujúcim dráhy balistických rakiet, ktoré by už za predchádzajúcich podmienok mohli byť vnímané ako dôvod na jadrovú odvetu, keďže smerovali k oslepeniu ruského jadrového odstrašenia.

A napokon, Moskva môže vziať tiež do úvahy množiace sa informácie, či už podložené alebo nie, o západných pokusoch rozšíriť bojové pole prostredníctvom záškodníckych operácií či operácií pod falošnou vlajkou aj o Bielorusko.

Ruské motívy objasňujú slová námestníka ministra zahraničných vecí Sergeja Rjabkova, ktorý v júni označil doterajšiu doktrínu za príliš všeobecnú a uviedol, že západné „ignorantstvo“ si vyžaduje, aby Rusko jasnejšie povedalo, čo by sa mohlo stať, ak by Západ ďalej eskaloval.

Západ má nižší prah ako Rusko a Čína je výnimka

Napriek tomu, že Rusko prah pre odpálenie jadrových rakiet znížilo, formálne zostáva vyššie než u západných veľmocí. Američania si formálne obmedzenia príliš nekladú. Na jednej strane zdôrazňujú, že jadrové zbrane použiť nechcú a majú ich ako zálohu pre extrémne situácie; na druhej strane za extrémnu situáciu odôvodňujúcu jadrovú odvetu považujú aj kybernetický útok na USA či útok na jedného z mnohých amerických vazalov.

Američania však majú takú konvenčnú prevahu vo všetkých oblastiach, že skôr ako ktokoľvek iný môžu prípadné hrozby odvracať bez použitia jadrových zbraní. Preto je pravdepodobné, že skutočný prah pre jadrový úder majú vo Washingtone pomerne vysoko.

Francúzsko je v inej pozícii. Otvorene hovorí, že jadrové rakety má na to, aby odstrašilo útok na francúzske životné záujmy zo strany akéhokoľvek štátu a v akejkoľvek podobe. Podobne to majú Briti. Pred dvadsiatimi rokmi napríklad vyhlasovali, že útok chemickými zbraňami na ich okupačné vojsko v Iraku by bol dôvodom na jadrový úder na Bagdad.

Z jadrovej päťky sa vymyká len Čína. Od chvíle, keď pred šesťdesiatimi rokmi získala jadrové zbrane, sa zaväzuje, že ich nikdy nepoužije ako prvá, ale iba pri odvete na jadrový útok.

Vývoj ruskej jadrovej doktríny

K záväzku neudrieť jadrom ako prví sa v osemdesiatych rokoch prihlásil ústami Leonida Brežneva aj Sovietsky zväz. Krajiny NATO ho nikdy neprijali. V osemdesiatych rokoch verili, že možnosťou taktického jadrového úderu odstrašujú sovietsku prevahu v konvenčných zbraniach v Európe.

Keď v deväťdesiatych rokoch po zrútení impéria Rusko túto prevahu stratilo, západné jadrové veľmoci nepovažovali za nutné akokoľvek sa obmedzovať a v roku 1999 odmietli nemecký návrh, aby sa NATO prihlásilo k princípu neudrieť ako prvý; Američania argumentovali znepokojením svojich menších vazalov, vrátane strednej Európy, oceňujúcich americký jadrový dáždnik.

Medzitým tento princíp opustilo aj Rusko, ktoré po predchádzajúcom zrútení všetkých sovietskych štruktúr videlo v jadrových zbraniach jedinú pretrvávajúcu záruku zvrchovanosti. No aj tak sa prihlásilo k rôznym obmedzujúcim podmienkam ich nasadenia. Niektoré z nich pred niekoľkými týždňami padli.

Jadrová hrozba vo svete vzrástla

Predstavitelia jadrovej päťky budú mať v New Yorku o čom rokovať. Konflikt medzi jadrovými veľmocami so zničujúcimi dôsledkami pre ľudstvo nehrozí len na Ukrajine. Mimoriadne nebezpečné sú prinajmenšom tri ďalšie krízy: medzi Iránom a Izraelom, medzi Čínou a Taiwanom a medzi Severnou a Južnou Kóreou.

Päťka sa obvykle stretáva v utajení na expertnej úrovni, následné mediálne výstupy len výnimočne obsahujú niečo iné než pár diplomatických fráz. Pozornosť, s akou sú tieto stretnutia sledované, zodpovedá miere medzinárodného napätia. Značnú medzinárodnú odozvu zožalo spoločné vyhlásenie najvyšších predstaviteľov päťky v januári 2022, kde sa okrem iného hovorí, že „jadrová vojna by nemala víťazov a nesmie k nej dôjsť“.

V roku 2010 by takéto vyhlásenie svojou banalitou nikoho nezaujalo, dnes by bolo natoľko prelomové, že by sa ho pravdepodobne ani nepodarilo dať dokopy. Ale to, že päťka sa vôbec stretáva, dáva aspoň trochu nádeje. Koniec jadrovej diplomacie by znamenal začiatok jadrovej vojny.