Vysokorýchlostná železnica má spojiť krajiny V4. Slovensko môže obísť

Možnosti realizácie domácej časti medzinárodného projektu, ako aj to, kadiaľ a akou rýchlosťou by vlaky premávali, ukáže národná štúdia uskutočniteľnosti vysokorýchlostnej trate (VRT) pre úseky na Slovensku. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) zadali jej vypracovanie už koncom roka 2022 s lehotou dodania do dvoch rokov.

Štandard sa pozrel na aktuálny stav prípravy štúdie a možnú trasu vysokorýchlostnej trate cez Slovensko. Do úvahy pripadajú najmä úseky od slovensko-maďarského hraničného priechodu Rusovce – Rajka cez Petržalku a ďalej z Bratislavy smerom na Kúty k hranici s Českom. Pre jednotlivé úseky sú orientačne navrhované rýchlosti medzi 160 až 300 kilometrami za hodinu.

V Stupave by mala vzniknúť nová železničná stanica predbežne s názvom Bratislava – západ. Riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej sa pre náš denník vyjadril, že vysokorýchlostná trať cez Slovensko nepôjde.

Výsledky štúdie budú čoskoro

„Štúdia realizovateľnosti na VRT V4 je v procese spracovania etáp č. 5 a 6. Po odovzdaní, pripomienkovom konaní a finálnom schválení štúdie riadiacim výborom bude publikačná časť zverejnená na webstránke ŽSR ako štúdie doteraz,“ odpovedala na naše otázky o projekte hovorkyňa ŽSR Vladimíra Bahýlová.

K príprave štúdie sa zatiaľ nechcela bližšie vyjadriť z dôvodu, že ešte nie je ukončená, pričom akékoľvek stanovisko by bolo zatiaľ predčasné. „Finálne ukončenia štúdie a jej schválenie riadiacim výborom predpokladáme koncom novembra,“ dodala hovorkyňa železníc.

Združenie VRT prepojenia krajín V4 na čele s českou spoločnosťou NDCON má štúdiu dodať za 680-tisíc eur bez dane z pridanej hodnoty. Pôvodne odhadované náklady na tieto služby vo verejnom obstarávaní boli dvojnásobne vyššie. Členmi združenia sú aj firmy Valbek SK a Reming Consult.

Ilustračná snímka. Foto: zssk.sk.

Trať na Záhorí zmodernizujú na dvesto kilometrov

O zámere vysokorýchlostnej trate na Slovensku napriek pripravovanej štúdii má dopravný odborník pochybnosti. Ondrej Matej hovorí, že vysokorýchlostnej trate s rýchlosťou nad 250 kilometrov za hodinu sa Slovensko vzdalo.

„Bavíme sa o napojení na takúto trať v Brne, kde cestujúci prestúpi na takýto vlak,“ uviedol pre Štandard expert. Podľa neho ide o to, ako a kadiaľ sa na trať do Brna napojíme. „Rieši sa uzol Bratislava, kadiaľ sa budú viesť takéto vlaky cez Bratislavu, ktoré sa následne napoja na modernizovanú trať na 200 kilometrov za hodinu medzi Bratislavou a Brnom,“ priblížil Ondrej Matej.

Na túto rýchlosť je totiž aktuálne čiastočne modernizovaná železničná trať na Záhorí. Zatiaľ ide o úseky medzi Devínskou Novou Vsou a Malackami, Kútmi a hranicou s Českom.

Plánovaná nová stanica v Stupave by podľa experta mala byť len prestupnou pre niektoré diaľkové vlaky z východu Slovenska na vlaky do Brna a pre medzinárodné vlaky na trase Budapešť – Praha, ktoré v súčasnosti zastavujú na Hlavnej stanici v Bratislave. Ondrej Matej pochybuje o tom, že Stupava bude hlavnou stanicou pre všetky tieto vlaky. „Osobne si myslím, že sa tak nikdy nestane, lebo to nebude mať kto a z čoho zaplatiť,“ upozornil.

Ondrej Matej. Foto: Pavol Zachar/TASR.

Medzinárodné vlaky by presmerovali

Faktom ostáva, že štúdia podrobne rieši novú vysokorýchlostnú trať, respektíve modernizovanú trať práve od hraníc s Maďarskom do Bratislavy a všetky projektom priamo ovplyvnené úseky existujúcej železničnej infraštruktúry.

Posudzuje aj vybudovanie novej trate v úseku Bratislava – Sekule ako paralelného vysokorýchlostného alebo nákladného koridoru k existujúcej železničnej trati, ako aj v úseku Sekule – Kúty – hranica Slovenska a Česka pre plynulé napojenie na pripravovanú sieť vysokorýchlostných tratí u susedov. Zároveň ju porovnáva s modernizovanou traťou na Záhorí. Jedným z výsledkov štúdie bude aj analýza nákladov a výnosov projektu.

V prípade presmerovania medzinárodných vlakov na linke Praha – Budapešť na novú trať mala štúdia posúdiť nové možnosti využitia súčasnej železničnej siete. Najmä na posilnenie železničnej dopravy na trati Štúrovo – Nové Zámky – Bratislava, ktorá by bola najviac ovplyvnená presmerovaním medzinárodnej osobnej dopravy.

Potrebné bolo tiež riešiť vplyv na prevádzku a efektivitu novej trate, ak by neboli modernizované uzol Bratislava, trate Štúrovo – Nové Zámky – Bratislava a Komárno – Dunajská Streda – Bratislava.

Ilustračná snímka. Foto: zssk.sk.

S návrhom vysokorýchlostnej trate prišlo Maďarsko

Výstavbu vysokorýchlostnej trate Budapešť – Bratislava – Praha – Varšava podporila maďarská vláda už v roku 2018. Ministri krajín V4 podľa železníc následne v tom istom roku podpísali vyhlásenie o zámere spolupracovať na tomto projekte.

Na základe odporučenia Európskej komisie sa o rok neskôr dohodli na financovaní vysokorýchlostnej železničnej siete v strednej Európe, pričom Maďarsko, Slovensko, Česko a Poľsko sa zaviazali zabezpečiť národné štúdie uskutočniteľnosti.

Rámcová štúdia uskutočniteľnosti VRT Budapešť – Varšava na zadanie Maďarska v rokoch 2019 a 2020 zhodnotila potenciál a alternatívne trasy pre vybudovanie vysokorýchlostnej železnice medzi hlavnými mestami Maďarska a Poľska s napojením významných aglomerácií na Slovensku a v Česku.

K téme sa plánujeme vrátiť po ukončení prípravy a zverejnení výsledkov národnej štúdie ŽSR o vysokorýchlostnej trati prepájajúcej krajiny V4.