Vojna je veľmi drahá záležitosť. Prakticky neexistuje žiadna výnimka. Vojna stojí Izrael a jeho hlavného spojenca USA nemalé peniaze. Navyše táto vojna prichádza vo veľmi nevhodnom momente.
Izrael sa práve spamätáva ekonomicky z krízy okolo covidu, zatiaľ čo Amerika už financuje nákladnú operáciu na Ukrajine. Namiesto konsolidácie verejných financií prichádza obdobie ešte väčších ekonomických výdavkov. Táto situácia je dlhodobo neudržateľná. To je hlavný dôvod, prečo Izrael tlačí na pílu.
Než sa pozrieme na konkrétne čísla, je potrebné si uvedomiť jednu vec, možno tú najdôležitejšiu, ktorá ovplyvňuje všetko ostatné: Izrael je technologická, ekonomická a vojenská veľmoc, ktorá sa síce početne nemôže rovnať okolitým arabským štátom, ale vždy sa snažila ich predbehnúť práve v účinnosti svojich prostriedkov.
Izrael má veľkú tvorivosť pri hľadaní riešení problémov, a to z technickej, ako aj kreatívnej stránky. Upierať Izraelu túto zásadnú schopnosť by bolo veľmi krátkozraké. To však hovoríme len o prostriedkoch.
Hlavný problém Izraela je nejednota v otázke strategického cieľa. Neexistuje jednotná vízia, ako konflikt vyriešiť a ako ho ukončiť. Prehraná vojna Izraela v Libanone v roku 2006 znamenala vzostup Hizballáhu. Ešte nevieme, ako a kedy sa skončí konflikt v Gaze, ale jedno je isté: počet radikálne zmýšľajúcich Palestínčanov rastie. Nie je vôbec jasné, aký je hlavný plán Izraela na vyriešenie celej situácie. Zatiaľ sa konflikt iba prelieva do ďalších regiónov.
Táto geopolitická neistota cieľa a konkrétneho zámeru štátu Izrael sa premieta aj do ekonomickej roviny. Vyhladiť teroristické organizácie, ako je Hamas a Hizballáh, nie je uskutočniteľné v nejakej rozumnej rovine.
Pôvodne sa predpokladalo, že izraelská odveta v Gaze bude trvať niekoľko týždňov, maximálne niekoľko mesiacov. Dnes však Hamas stále nie je porazený a konflikt sa, naopak, rozhorel aj v ďalších oblastiach (v Jemene, Libanone a Iráne). Nič nenasvedčuje tomu, že bude čoskoro ukončený.
Dlhotrvajúci konflikt bude predovšetkým nápor na izraelskú štátnu pokladnicu. Nikoho neprekvapí, že panuje veľké napätie medzi ministrom financií Bezalelom Smotričom, ktorý vidí riešenie v radikálnej vojne, a guvernérom izraelskej centrálnej banky Amirom Jaronom, ktorý musí hasiť problémy v izraelskej ekonomike. Do istej miery sa mu to darí, pretože inflácia zostáva relatívne nízka – okolo 3,6 percenta. Izraelskej centrálnej banke sa navyše podarilo počas roka zvýšiť zahraničné devízy, čo je dôležité, aby si šekel udržal stabilný kurz.
Aktuálna izraelská administratíva odhaduje, že vojna od 7. októbra 2023 bude stáť Izrael vyše 67,6 miliardy amerických dolárov. Tento odhad ešte neberie do úvahy rozsah operácií v Libanone a prípadnú odvetu v Iráne. Rast výdavkov na vojnu tak dopadá predovšetkým na schodok štátneho rozpočtu.
Minister financií Smotrič počítal so schodkom na rok 2024 na úrovni 6,6 percenta k HDP. Už teraz sa však odhaduje, že deficit v roku 2024 zamieri k úrovni 8,3 percenta. Tento účet nemusí byť konečný. Hlavným problémom je, že neistota vo veci rozšírenia konfliktov marí prácu ekonómov a vládnych úradníkov, ktorí sa snažia odhadnúť ekonomickú situáciu v roku 2025.
Rok 2025 mal byť rokom konsolidácie verejných financií, teda rokom, keď sa izraelská vláda pokúsi vrátiť schodok verejného rozpočtu pod päť percent a v nasledujúcom roku k normálnym hodnotám. Tento výhľad sa však už dnes považuje za nerealistický.
Ratingové agentúry v akcii
Zhoršenie deficitu štátneho rozpočtu má vždy rovnaký dôsledok: ratingové agentúry znížia hodnotenie danej krajiny. Štáty s upadajúcou ekonomikou sa dostávajú do nepríjemnej špirály, pretože znížené hodnotenie automaticky zvyšuje výnosy na štátnych dlhopisoch. Je logické, že pri pôžičke si väčšie riziko vyžaduje vyššiu rizikovú prémiu, keď sa štátu znižujú ekonomické vyhliadky. Vyššie náklady na obsluhu štátneho dlhu potom komplikujú cestu k vyrovnanému rozpočtu. Dostať sa do pazúrov ratingových agentúr nie je príjemná záležitosť, a to sa teraz deje Izraelu.
Prvá mu znížila hodnotenie agentúra Fitch. Dňa 12. augusta sa rozhodla znížiť rating Izraela z A+ na A s negatívnym výhľadom. Negatívny výhľad znamená, že pri ďalšom prehodnocovaní situácie sa rating krajiny pravdepodobne zníži. To Izraelu hrozí, pretože Fitch počíta s ukončením všetkých operácií až v roku 2025.
Hlavným problémom je vysoké zadlženie Izraela, ktoré by malo v roku 2024 dosiahnuť opäť úroveň 70 percent HDP. To síce ešte nie je katastrofálne zadlženie a bezprostredný krach nehrozí, ale medián štátneho dlhu pre štáty z kategórie A je 50 percent.
Agentúra Moody's znížila hodnotenie Izraela 27. septembra, v deň, keď Izrael oznámil zabitie šéfa Hizballáhu, z A2 na Baa1. Historicky išlo o výnimočné zníženie ratingu o dva stupne. Izrael sa tak ocitol iba dva stupne nad hodnotením Ba1, ktoré sa považuje za špekulatívne pásmo. Na predstavu – nedávno agentúra Moody's zvýšila hodnotenie Kazachstanu práve na rovnakú úroveň, akú má teraz Izrael.
Hlavným dôvodom bolo zhoršenie vyhliadok na rast HDP v budúcom roku. Moody's počíta s rastom 0,5 percenta HDP, zatiaľ čo v predchádzajúcej správe z leta 2024 ešte počítala s rastom 1,5 percenta. Samotná izraelská vláda v oficiálnych prognózach hovorí o raste štyri percentá.
Hlavné problémy izraelskej ekonomiky
Okrem rastu vojnových výdavkov sa často citujú ďalšie dva problémy. Prvým je nedostatok pracovnej sily, najmä v poľnohospodárstve a stavebníctve. V izraelskej ekonomike chýba viac ako 300-tisíc rezervistov povolaných do vojenských zložiek a tiež 100-tisíc Palestínčanov zo Západného brehu Jordánu, ktorí mali pracovné povolenie, ale od 7. októbra 2023 nemôžu Západný breh opustiť.
Izrael sa snaží najať robotníkov z oblastí ako Srí Lanka a ďalšie ázijské rozvojové krajiny, ale zatiaľ bez veľkého úspechu. Výpadok pracovných síl tak značne komplikuje ekonomickú situáciu.
Druhým problémom sú izraelské high-tech spoločnosti, ktoré sa podieľajú na izraelskom HDP približne pätinou. Vzhľadom na bezpečnostnú situáciu však tieto firmy zvažujú odchod z krajiny, čo v prípade technologických firiem nie je až taký problém.
Zamestnanci týchto spoločností majú požiadavky na životný štýl, ktorý zodpovedá skôr Kalifornii než drsnej realite vojnového štátu. Navyše medzi týmito ľuďmi žijúcimi v okolí Tel Avivu nie sú premiér Benjamin Netanjahu a náboženskí radikáli populárni. V Tel Avive získali najviac hlasov liberálni centristi z Ješ atid, ktorí vidia riešenie v zriadení dvoch štátov. Pokiaľ bude konflikt pokračovať, existuje veľké riziko odlivu technologických firiem z Izraela.
Ekonomická katastrofa pre Palestínčanov
Ak má vojna pre Izraelčanov ekonomické dôsledky, pre Palestínčanov je to ekonomická katastrofa. Dva hlavné zdroje príjmov sú de facto na nule. Turizmus prakticky neexistuje a Palestínčania nemôžu pracovať v Izraeli.
HDP Gazy sa medziročne prepadlo o 81 percenta a nezamestnanosť tam teraz dosahuje 79 percent. Na Západnom brehu Jordánu nie je situácia oveľa lepšia. Odhaduje sa, že HDP Západného brehu klesne tento rok o 19 percent.
Aký bude účet pre USA?
Zdroj: dizajnérsky tím Témy týždňa
Na záver uveďme ešte jedno dôležité číslo. Vojna a nestabilita nemajú vplyv len na izraelskú ekonomiku a ich rozpočet. Izrael by sa bez ekonomickej a vojenskej pomoci USA nezaobišiel.
Podľa štúdie Watsonovho inštitútu americká vláda od 7. októbra 2023 do 30. septembra 2024 vynaložila na pomoc Izraelu 17,9 miliardy dolárov. Ide o najvyššiu pomoc od roku 1959, keď USA začali finančne podporovať štát Izrael. Veľká časť tejto pomoci (okolo 5,7 miliardy dolárov) ide na rakety na protivzdušnú ochranu. Izraelský systém protivzdušnej obrany je veľmi nákladný. Irán a Hizballáh to dobre vedia a často posielajú lacné rakety, ktoré však aktivujú veľmi drahý systém protivzdušnej obrany. Jeho používanie má potom ekonomický dosah predovšetkým na amerických daňových poplatníkov.
Spojené štáty vynakladajú na armádu vyše 866 miliárd dolárov ročne. Rozpočet však nie je neobmedzený a je otázkou, či si USA môžu dovoliť financovať dva strednodobo dlhé konflikty, pretože aj vo vojne ide predovšetkým o peniaze.
Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na podpora@standard.sk.
Začať diskutovať
Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.
Všetky komentáre 0
Zaregistrujte sa
Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.
