Prispatý starosta? Vagač prišiel doteraz s jediným projektom, drahým a nefunkčným

Bratislavská komunálna politika je vo svojom polčase, azda je čas aj dobrý dôvod bilancovať. Starosta Starého Mesta Matej Vagač sa pokúsil o bilancovanie tiež.

Poskytol rozhovor denníku SME a nedopadlo to veľmi dobre. Už minulý rok mohli čitatelia SME pozorovať vtipný moment, keď sa Zuzana Kovačič Hanzelová (ZKH) opýtala primátora Matúša Valla, za čo by mohol pochváliť starostu Vagača. Ten zostal tak zaskočený, že si spomenul na aktuálne otvorenie školských ihrísk verejnosti a potom vytiahol historku o tom, ako počas teplého októbra dvihol telefón a zavolal starostovi Vagačovi, keď chcel o hodinu predĺžiť otváracie hodiny v Slubekovaj záhrade. Čiže relatívne bezvýznamný počin a priateľskú službičku.

Následne sa primátorom ponížený Vagač pochválil na sociálnych sieťach 17 projektmi, ktoré pripisoval úradu v čase svojho pôsobenia. Drvivá väčšina sa ukázala byť bežnou agendou a dopredu plánovanou údržbou, projektíkmi, kde hralo prím mesto a mestská časť na nich participovala, a, samozrejme, projektami rozbehnutými jeho predchodkyňou.

To, že nebol schopný spomenúť, že to nie sú jeho nápady, je drobný, ale dôležitý detail. Podobný dojem sa totiž snažil navodzovať aj v najnovšom rozhovore s redaktorom Marekom Moravčíkom pre SME. Ten však nemal problém upozorniť ho, že sú to projekty jeho predchodkyne Zuzany Aufrichtovej. Navyše od neho chcel, aby spomenul tri alebo aspoň dva vlastné projekty. Neuspel.

Po servilnej ZKH nekriticky nahrávajúcej primátorovi Vallovi úplne vo všetkom veľmi príjemná zmena.  

Konečný výsledok rozhovoru? Jediným originálnym nápadom Mateja Vagača bolo otvorenie školských dvorov škôl v správe Starého Mesta verejnosti. A vysadenie zopár stromov pred Slovenským národným múzeom v rámci plnenia sľubu o budovaní „množstva zelených a modrých ostrovčekov“. Inak sa rozhovor niesol v duchu, z ktorého musel poslucháč vyjsť s presvedčením, že úrad len doklepáva naštartované a finančne zastrešené projekty z predchádzajúceho obdobia. Inými slovami, že len svieti a kúri.

Redaktor však Vagača predsa len usmernil na jeho druhý „originálny“ projekt, neslávne slávny digitálny vstup do pešej zóny na Hviezdoslavovom námestí, oficiálne zastrešený Vagačovým politickým súputníkom z Teamu Vallo, nominovaného Progresívnym Slovenskom, vicestarostom Petrom Skalníkom. Tým sa však Vagač asi nechcel veľmi chváliť.

V praxi totiž dokázali vodiči za pár týždňov zlikvidovať všetky náhradné stĺpiky na sklade a stĺpik tam už vyše mesiaca nie je. Vagač hovorí, že jeden stĺpik mal po spustení prevádzky životnosť dve hodiny, maximálne pol dňa. Zazmluvnená firma teda minula desať náhradných stĺpikov za pár týždňov. A aj keby mala zrovna dostatok náhradných stĺpikov, systém bude pri najväčšej možnej efektivite oveľa viac nefungovať, ako fungovať.

Viete si predstaviť, že by takto fungovali bizniscentrá a komerčné garáže? Veď by zbankrotovali. Treba pripomenúť, že projekt mal stáť približne 185-tisíc eur a Staré Mesto kvôli nemu v rámci promovania vyhlásilo súťaž Hackathon, v ktorej finančne odmenila prvých troch víťazov súťaže tisícami eur.

Matej Vagač hovorí, že so Starým Mestom zaspáva aj vstáva a že jeho väčšie projekty budú potrebovať aj druhé volebné obdobie pre realizáciu. Redaktor sa ho mohol opýtať, aké projekty mal Vagač na mysli, keďže nebol schopný samostatne vysloviť ani jeden jediný.

Možno preto, lebo žiadne nie sú.

Hovorí sa, že kto nič nerobí, ten nič nepokazí. V prípade Mateja Vagača to po skúsenosti s kolosálnym nepodarkom vjazdu do pešej zóny môže byť pre mestskú časť paradoxne najschodnejšia cesta.