Na hrádzi proti AI novinkám stoja európski byrokrati

Európska únia predstavila ako prvá na svete zákon, ktorý reguluje využívanie umelej inteligencie na jej území a jej obyvateľmi – Akt o umelej inteligencii. Ten nadobudol účinnosť prvého augusta tohto roku, no uplatňovať sa má začať až o dva roky, teda od augusta roku 2026.

Nedávny výskum spoločnosti McKinsey ukazuje, že osem z desiatich európskych spoločností nerozumie povinnostiam zavedeným zákonom EÚ o umelej inteligencii a 70 percent ich považuje za zložité.

Tento zmätok využila napríklad Meta. Spoločnosť, ktorá vlastní sociálne siete Facebook, Instagram, Threads a WhatsApp, rozhodla, že v EÚ nebude dostupná posledná verzia jej veľkého jazykového modelu Llama, pričom podľa oficiálnych vyjadrení je dôvodom nepredvídateľná povaha európskeho regulačného prostredia.

Tento krok pritom nie je ojedinelý. Spoločnosť Apple napríklad už pred štyrmi mesiacmi oznámila, že európskym zákazníkom neumožní využívať AI funkcie svojho najnovšieho modelu iPhone 16. Takmer s istotou však môžeme povedať, že problémom veľkých hráčov nie je to, že by reguláciám nerozumeli. Motivácia technologických gigantov brzdiť inovácie v EÚ môže mať v konečnom dôsledku skôr strategický charakter.

Spoločnosti Marka Zuckerberga, ktorá do vývoja veľkých jazykových modelov tento rok investuje desiatky miliárd dolárov, totiž v Európe zatrhli trénovanie umelej inteligencie na dátach európskych používateľov jej sociálnych sietí. Rozhodnutie však vychádza zo všeobecného nariadenia o ochrane osobných údajov (GDPR) z roku 2016. Je preto zvláštne povedať, že by tento krok Meta nevedela predvídať.

Tŕňom v oku spoločnosti Apple je zas európsky zákon o digitálnych trhoch (DMA), ktorý spoločnosti nariaďuje, aby sprístupnila programátorské rozhranie (API) svojej najnovšej inovácie tretím stranám, ktoré by na ich základe mohli vyvíjať ďalšie aplikácie a ponúkať ich napríklad na App Store. Ide pritom o pomerne bežný krok regulátora na ochranu férovosti hospodárskej súťaže.

Konglomeráty robia ramená

Technologickí giganti svojimi krokmi Európskej únii pripomínajú, že aj oni majú v rukách pomerne silnú kartu. V otvorenom liste, ktorý koordinovala spoločnosť Meta, vedúci pracovníci z viac ako dvoch desiatok spoločností Úniu upozornili, že umelá inteligencia má potenciál zvýšiť produktivitu a rozšíriť ekonomiku. Tvrdia, že Európa si v prípade, že neustúpi ich požiadavkám, môže z koláča ukrojiť menší kúsok.

Čo sa však týka samotného Aktu o umelej inteligencii, vieme, že ešte pred začatím jeho uplatňovania sa spoločnosti ako Google, Microsoft, OpenAI či Amazon dobrovoľne zaviazali, že budú podľa neho usmerňovať svoje aktivity, a podpísali takzvaný pakt o umelej inteligencii.

Regulácie EÚ teda nie sú pre firmy, ktoré ponúkajú produkty poháňané umelou inteligenciou, existenčným problémom. Svedčí o tom správanie Microsoftu, Googlu, ale aj Elona Muska, ktorému Únia taktiež zakázala trénovať jeho chatbota Grok na údajoch európskych používateľov jeho sociálnej siete X. Musk v septembri oznámil, že nariadeniu Únie vyhovie.

Následky európskych regulácií napriek tomu pravdepodobne pocítime v tom, že inovácie v oblasti umelej inteligencie prídu do EÚ s niekoľkomesačným oneskorením. Na to sme si však už tak trochu zvykli.

Deje sa to čiastočne aj preto, lebo v Európe nemáme vlastnú sociálnu sieť, ktorá by sa mohla porovnávať s americkým Facebookom či čínskym TikTokom, a nemáme ani taký silný vyhľadávací nástroj, ako je americký Google. Veľké zahraničné spoločnosti teda najskôr zavádzajú inovácie na domácom trhu a až neskôr ich adaptujú na európske podmienky.

Inak to nie je ani v prípade nástrojov umelej inteligencie. Potom ako Google v marci 2023 predstavil svojho chatbota Bard v USA, v Európe pre nedostatok informácií o tom, či spĺňa zákon o GDPR, zdržali jeho príchod. Európania však k nemu získali prístup už júli toho istého roku.

Nakoniec si teda technologickí giganti cestu do Únie nájdu, a to preto, že je to z finančného hľadiska prémiový a rozsiahly trh. Netreba podceňovať fakt, že v Európe žije 450 miliónov relatívne bohatých spotrebiteľov.

Európa je pre firmy lukratívna

Nerealizácia technológie umelej inteligencie by však mohla byť stratégiou spoločností na vyvíjanie tlaku na EÚ „s cieľom dosiahnuť zmeny v politike a regulácii“, myslí si odborník Európskej rady pre zahraničné vzťahy Giorgos Verdi.

„Potrebujeme zistiť, na koľko sa rozhodnú stiahnuť svoje produkty z Európy, a dovolím si tvrdiť, že to nemusí trvať dlho, pretože Európa a jej jednotný trh zostáva pre tieto technologické spoločnosti veľmi lukratívnym trhom,“ komentoval súčasný bojkot európskych regulácií zo strany technologických gigantov Verdi.

Na druhej strane, veľkým odporcom Aktu o umelej inteligencii je francúzska spoločnosť Mistral AI, ktorá je v porovnaní so zaoceánskymi konglomerátmi najväčším európskym favoritom v oblasti vývoja veľkých jazykových modelov, a Únia má evidentný záujem na tom, aby v inováciách uspela.

Jej generálny riaditeľ Arthur Mensch konštatoval, že napriek tomu, že v princípe nevidí v reguláciách umelej inteligencie problém, dohľad by sa podľa neho mal vykonávať nad tvorcami aplikácií, nie nad vývojom softvéru, ktorý ich poháňa.