Je to desivé. Ako korupcia a politické boje eskalujú ukrajinskú energetickú krízu

Uviedli, že niekoľko najvyšších predstaviteľov zapojených do opravy siete alebo jej ochrany pred ruskými útokmi bolo prepustených alebo donútených odstúpiť bez zjavného dôvodu a že dôležité politické rozhodnutia boli odložené pre politické kalkulácie. Vzhľadom na značné finančné prostriedky vyčlenené na posilnenie energetickej siete vyjadrili aj obavy, že niektoré projekty by mohli byť náchylné na korupciu, ktorá je na Ukrajine rozšíreným problémom.

"Je to desivé," povedala opozičná poslankyňa Inna Sovsunová, ktorá je členkou parlamentného výboru pre energetiku. "Pretože medzitým je energetická situácia čoraz nestabilnejšia."

V správe Medzinárodnej energetickej agentúry sa uvádza, že deficit elektrickej energie na Ukrajine by túto zimu mohol dosiahnuť až šesť gigawattov, čo je približne jedna tretina energie potrebnej v čase špičky.

Kudryckyj v rozhovore uviedol, že hlavným sporným bodom s ministerstvom energetiky bola stratégia zabezpečenia dodávok energie. Povedal, že obhajoval výstavbu desiatok malých, súkromne prevádzkovaných elektrární po celej krajine, aby bol systém menej zraniteľný voči ruským útokom – tento prístup podporuje väčšina energetických expertov a medzinárodných partnerov.

Kudryckyj však povedal, že jeho návrhy sú v rozpore s postojom ministra energetiky Galuščenka, ktorý uprednostňuje väčšiu centralizáciu v rámci štátnych spoločností. Kým ukrajinská vláda prijala plán decentralizácie siete, teda v polovici júla, odborníci a diplomati tvrdili, že na výrazné posilnenie dodávok energie pred zimou je už neskoro.

V písomných odpovediach Galuščenko poprel, že by tlačil na prepustenie Kudryckého, a uviedol, že nemá vplyv na dozornú radu spoločnosti Ukrenergo. Odmietol tiež tvrdenia, že vnútorné boje narušili ukrajinskú energetickú politiku, a uviedol, že plánované opravy v elektrárňach boli "dokončené načas" a že ukrajinská energetická sieť vstupuje do zimy "s najvyššou možnou úrovňou pripravenosti".

Podľa dvoch účastníkov, ktorí hovorili pod podmienkou anonymity, pretože neboli oprávnení zverejniť podrobnosti, však veľvyslanci Spojených štátov a Európskej únie na Ukrajine minulý mesiac počas obeda v Kyjeve povedali Galuščenkovi, že bol pri rozvoji decentralizovaných výrobných kapacít energie príliš pomalý.

Keď sa minulý mesiac rozšírila správa o blížiacom sa prepustení Kudryckého, veľvyslankyňa EÚ Katarína Mathernová tiež napísala ukrajinskému premiérovi Denysovi Šmyhalovi, aby ho varovala, že takýto krok "by mohol ohroziť našu spoločnú schopnosť podporovať Ukrenergo a ďalšie prioritné opatrenia životne dôležitej energetickej bezpečnosti Ukrajiny".

Podľa Kudryckého stál tento spor Ukrajinu drahocenný čas pri príprave na zimu. Riešením je podľa neho "odložiť bokom akékoľvek politické preferencie alebo túžbu vytvárať ambiciózne plány či čokoľvek iné a riadiť sa jedným jednoduchým pravidlom: počúvať inžinierov".

Podľa viacerých zákonodarcov, expertov na energetiku a západných diplomatov v Kyjeve bol Kudryckyj jedným z viacerých predstaviteľov energetického sektora, ktorí v poslednom čase padli vzhľadom na politické spory.

V máji bol Oleksandr Kubrakov odvolaný z funkcie ministra infraštruktúry z dôvodov, ktoré neboli nikdy objasnené. Nasledujúci mesiac, Mustafa Nayyem, šéf agentúry pre rekonštrukciu, odstúpil s odvolaním sa na byrokratické prieťahy pri schvaľovaní projektov a platbách dodávateľom.

Títo dvaja muži dohliadali na plány v hodnote niekoľkých miliónov dolárov na vybudovanie krytov okolo ukrajinských rozvodní, ktoré ich mali chrániť pred ruskými útokmi vrátane úderov šrapnelu, dronov a rakiet.

V júnovom rozhovore po svojej rezignácii však Nayyem uviedol, že vláda neuvoľnila značnú časť finančných prostriedkov určených pre agentúru na zaplatenie dodávateľom, čo spôsobilo, že výstavba krytov na viacerých rozvodniach sa oneskorila alebo zastavila.

Maksym Škil, zakladateľ ukrajinskej spoločnosti Autostrada, ktorá sa podieľala na výstavbe krytov, uviedol, že jeho spoločnosť zastavila práce vzhľadom na to, že mu vláda dlhuje viac ako 200 miliónov dolárov za nezaplatené práce.

Vláda nedávno uviedla, že 85 percent protišrapnelových a protidronových krytov bolo dokončených, ale aj toto čiastočné pokrytie je niekoľko mesiacov po pôvodnom marcovom termíne stanovenom v dokumente agentúry pre rekonštrukciu, ktorý získal denník New York Times.

Nayyem povedal, že list, ktorý tento rok poslal premiérovi Šmyhalovi, aby sa pokúsil vyriešiť problémy s financovaním, zostal bez odpovede. "Dôvodom sú politické otázky, osobné vzťahy," povedal.

V politických kruhoch v Kyjeve boli Kubrakov a Nayyem považovaní za ľudí, ktorí sa stotožňujú so Spojenými štátmi v otázke priorít výdavkov na pomoc pri obnove, čo dráždilo niektorých vládnych predstaviteľov, ktorým sa nepáčilo to, čo považovali za dotieravý americký dohľad. Obaja tiež vystupovali proti korupcii, dokonca nahlasovali zákonodarcov dozorným orgánom pre podozrenie z pokusu o úplatkárstvo, čo podľa protikorupčných aktivistov niektorých úradníkov znepokojovalo.

Kancelária Šmyhala na žiadosť o komentár nereagovala.

Ukrajina sa zamerala na ochranu rozvodní, pretože Rusko sa na ne zameralo počas prvej zimy vojny. Odborníci na energetiku však tvrdia, že vďaka tomuto prístupu môže byť krajina zaskočená zmenou ruskej taktiky.

Na jar tohto roku začalo Rusko priamo útočiť na elektrárne a dopad bol zničujúci: Ukrajina podľa OSN prišla od marca do júla o deväť gigawattov výrobnej kapacity – čo je oveľa viac, ako by bolo možné obnoviť pred zimou.

Oleksij Michajlenko, bývalý poradca pre energetiku na britskom veľvyslanectve v Kyjeve, povedal, že od začiatku vojny bolo jasné, že Rusko môže zasiahnuť elektrárne. "Zdá sa však, že vláda nepoužila žiadne aktívne opatrenia na zabezpečenie dodávok energie," povedal.

Kudryckyj uviedol, že už začiatkom roka 2023 sa vyslovil za decentralizáciu dodávok elektrickej energie, podporu vstupu súkromných spoločností na energetický trh, ktoré by budovali a prevádzkovali malé elektrárne po celej krajine.

Povedal však, že Galuščenko a ďalší vládni predstavitelia namiesto toho presadzovali rozsiahle centralizované projekty. Galuščenko presadzoval najmä plány v hodnote niekoľkých miliárd dolárov na vybudovanie štyroch nových jadrových reaktorov prostredníctvom ukrajinskej štátnej jadrovej spoločnosti Energoatom, v ktorej kedysi pracoval.

Tento krok čelil ostrému odporu zákonodarcov, ktorí tvrdia, že reaktory sú nákladné a ich výstavba potrvá roky. Vyjadrili tiež obavy z možnej korupcie a upozornili, že Energoatom sa v poslednom čase zmieta v škandáloch, pričom niektorí z jeho vrcholových manažérov sú v súčasnosti vyšetrovaní pre obvinenia zo sprenevery finančných prostriedkov.

Galuščenko povedal, že začal plánovať decentralizáciu výrobných kapacít energie "v čo najkratšom čase". Odpor voči výstavbe reaktorov odmietol ako prácu zákonodarcov lobujúcich za súkromné energetické spoločnosti.

Odborníci na energetiku tvrdia, že decentralizácia energetickej siete je síce dôležitá, ale plne nenahradí škody, ktoré Rusko spôsobilo elektrárňam, ktoré môžu byť chránené len systémami protivzdušnej obrany – čo je schopnosť, ktorá Ukrajine v súčasnosti veľmi chýba.

Napriek tomu Kudryckyj povedal, že keby Ukrajina začala s decentralizáciou svojej energetickej siete minulý rok, nemusela by dnes bojovať o zabezpečenie dodávok energie pred zimou. "Toto nesprávne plánovanie a tento prístup k obnove nás stál viac ako rok," povedal.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.