Ak nás neprijmú do NATO, budeme chcieť jadrové zbrane, naznačil priamo Zelenskyj

„Ktorá z týchto veľkých krajín, z týchto jadrových veľmocí trpela? Všetky? Nie, iba Ukrajina. Kto rozdal jadrové zbrane? Všetky? Nie, iba Ukrajina. Kto dnes bojuje? Ukrajina,“ povedal Zelenskyj.

„V rozhovore s Donaldom Trumpom som mu povedal: Aká je cesta von? Buď bude mať Ukrajina jadrové zbrane – a potom je to pre nás ochrana – alebo musíme mať nejaký druh spojenectva. Okrem NATO dnes nepoznáme žiadne efektívne spojenectvá,“ dodal podľa ukrajinskej televízie Hromadske.

Ukrajinská hlava štátu následne zdôraznila, že preferuje vstup do Aliancie pred nadobudnutím jadrového arzenálu.

Ako to chápu na Ukrajine

Niektoré médiá na Ukrajine Zelenského slová priamo v nadpisoch svojich článkov interpretovali tak, že Zelenskyj „zvyšuje riziko, že sa Ukrajina opäť stane jadrovou“ (Kyiv Post) alebo opísali určité ultimátum, keď uviedli, že „Zelenskyj uviedol, že povedal Trumpovi, že buď Ukrajina vstúpi do NATO, alebo sa bude snažiť o jadrové zbrane“ (Kyiv Independent).

Ešte ďalej zašiel ruský opozičný denník Moscow Times, podľa ktorého „Zelenskyj oznámil plány na obnovenie výroby jadrových zbraní, ak Ukrajina nebude prijatá do NATO“.

Novinárov to vraj šokovalo

Vojnový reportér nemeckého denníka Bild Julian Röpcke napísal, že Zelenského oznámenie bolo pre prítomných novinárov „šokom“.

Žurnalista tiež pripomenul staršie vyhlásenie nemenovaného vysokého ukrajinského predstaviteľa, podľa ktorého Ukrajina nebude akceptovať druhý útok ruských vojsk na Kyjev a v tomto prípade dôjde k obnoveniu ukrajinského jadrového arzenálu.

Predstaviteľ, ktorý sa špecializuje na obstarávanie zbraní, na neverejnom zasadnutí podľa Röpckeho povedal: „Máme materiál, máme znalosti. Ak je objednávka na mieste, potrvá nám len niekoľko týždňov, kým získame prvú bombu“.

Keď logika nepustí

Pripomeňme, že prípadná snaha Ukrajiny o získanie jadrových zbraní vyplýva z logiky veci. S prijatím do NATO totiž musí podľa pravidiel súhlasiť každý členský štát, čo je vysoko nepravdepodobné nielen pre postoj najskeptickejších krajín, ako je Slovensko či Maďarsko.

V tomto kontexte totiž treba dodať, že Zelenského takzvaný plán víťazstva, ktorého kľúčovou požiadavkou je práve vstup Ukrajiny do NATO, európski lídri prijali na aktuálnom samite prinajmenšom vlažne. Dokonca sa nedostal ani do záverov tohto stretnutia.

Potenciál na výrobu vlastnej zbrane vraj majú

Ukrajinský vojenský expert Oleg Ždanov sa domnieva, že Ukrajina má vedecký a technologický potenciál na vytvorenie vlastných jadrových zbraní rôznych typov – taktických aj strategických.

„Najdôležitejšie je, že máme suroviny. A Ukrajina, ak dôjde k politickému rozhodnutiu, sa môže stať krajinou s uzavretým výrobným cyklom – od ťažby uránu až po výrobu jadrových zbraní,“ citovala ho tento rok agentúra UNIAN.

Zelenskyj: Nepovedal som, že ich chceme vyrobiť

Zelenskyj po pôvodnom uverejnení tohto článku vysvetlil, že jeho slová boli iba zle pochopené. Prezident podľa Ukrajinskej pravdy zdôraznil, že Ukrajina „nikdy nepovedala, že sa pripravujeme na vytvorenie jadrových zbraní alebo niečo podobné“.

Pripomenul, že Budapeštianske memorandum neochránilo Ukrajinu pred ruskou vojenskou agresiou. „To znamená, že to nie je veľmi dobrý dáždnik pre našu bezpečnosť. Preto som povedal, že nemám inú alternatívu okrem NATO. To bol môj signál. My však jadrové zbrane nevyrábame,“ zdôraznil Zelenskyj.

Prečo im neostalo nič

Až do 5. decembra 1994 bola Ukrajina oficiálne treťou najväčšou jadrovou veľmocou na svete, keďže vzhľadom na strategickú polohu počas studenej vojny zdedila po rozpade Sovietskeho zväzu spolu s Ruskom, Bieloruskom a Kazachstanom obrovské zásoby jadrových zbraní.

Jej jadrový arzenál podľa Kyiv Post obsahoval takmer 1 700 strategických jadrových hlavíc, ako aj flotilu bombardérov a medzikontinentálne balistické strely (ICBM), ktoré v tom čase konkurovali arzenálu väčšiny ostatných jadrových krajín.

Ukrajina sa zbraní vzdala v reakcii na prijatie spomenutého Budapeštianskeho memoranda, v ktorom Ukrajina v roku 1994 súhlasila, že sa vzdá svojho jadrového arzenálu výmenou za bezpečnostné záruky od Ruska, USA a Spojeného kráľovstva.

Zmluva o nešírení jadrových zbraní

Vážnou prekážkou v prípadnom úsilí získať jadrovú zbraň je Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT), ktorá vstúpila do platnosti v roku 1970. Tá povoľuje vývoj a vlastníctvo jadrových zbraní len zmluvným stranám, ktoré ich vlastnili k 1. januáru 1967.  

Ostatným účastníkom vývoj jadrových zbraní zakazuje, umožňuje im však mierové využívanie jadrovej energie. Ak zmluvná strana odštartuje vojenský jadrový program, stane sa predmetom sankcií.

K augustu 2016 bolo zmluvnými stranami Zmluvy o nešírení jadrových zbraní 191 štátov. Severná Kórea, ktorá k nej pristúpila v roku 1985, ale ju nedodržiavala, oznámila v roku 2003 odstúpenie od zmluvy. Štyri členské štáty OSN nikdy neprijali NPT, pričom tri z nich vlastnia, alebo sa predpokladá, že vlastnia, jadrové zbrane: India, Izrael a Pakistan. Okrem toho sa k nej nepripojil ani Južný Sudán, ktorý vznikol v roku 2011. Juhoafrická republika je jedinou krajinou, ktorá sama vyvinula jadrové zbrane a neskôr ich demontovala a v roku 1991 pristúpila k podpisu NPT.