Nemec Thomas Tuchel na lavičke Anglicka 

Keď v októbri 2000 rezignoval na post reprezentačného trénera Kevin Keegan, anglická Futbalová asociácia angažovala Švéda Svena-Gorana Erikssona, prvého cudzinca na lavičke troch levov.

Anglické noviny vtedy napísali, že je to podobný ťah, akoby v II. svetovej vojne „Churchillov kabinet poveril velením britského vojska maršala Rommela“. 

Tretí cudzinec 

Dnes sme o štvrťstoročie ďalej a voľba Thomasa Tuchela až také vášnivé debaty nerozprúdila, hoci napríklad Daily Mail sa nezdržal a na rovinu uviedol: „Nepotrebujeme Thomasa Tuchela, ale vlastenca, pre ktorého je krajina na prvom, druhom a treťom mieste. Trénerom by mal byť niekto, kto je narodený a vychovaný vo futbalovej kultúre Anglicka, niekto, kto pozná to najlepšie a najhoršie z našej krajiny.“

Aj keď zahraničný tréner ešte nikdy nezískal titul majstra sveta a na európskych šampionátoch sa takto tešil iba Otto Rehhagel v roku 2004 na lavičke Grécka, z 55 európskych krajín nemalo trénera-cudzinca zatiaľ len Nemecko a z „novších“ štátov Česko, Ukrajina a Slovinsko. Tomuto trendu sme sa nevyhli ani na Slovensku. 

Tuchel bude tretím zahraničným trénerom Anglicka. Veľká rivalita Angličanov a Nemcov, na futbalovom poli jedna z najsledovanejších a najintenzívnejších, nebola prekážkou, pretože po Erikssonovi (2001 – 2006) a Fabiovi Capellovi (2008 – 2012) prichádza do tretice uznávaný kouč so silným profilom. 

Futbalová asociácia sa rozhodla už 8. októbra, ale správu priniesla až po zápasoch Ligy národov proti Grécku a Fínsku. Tuchel nastúpi do funkcie v januári, v novembri ešte odsleduje ako pozorovateľ súboje v Grécku, kde pôjde o prvenstvo v skupine B-divízie, a proti Írsku, v ktorých povedie Angličanov tréner 21-tky Lee Carsley. 

Anglicko siahlo tretíkrát k externému zdroju, pretože v domácich zásobách nemá v súčasnosti silnejšie a medzinárodne etablovanejšie osobnosti. Je to výsledok totálnej internacionalizácie Premier League, najlepšej a najžiarivejšej ligovej súťaže na svete.

Bývalí skvelí hráči a dlhoroční reprezentační ťahúni, ako Steven Gerrard či Frank Lampard sa doma trénersky nepresadili. Na konci minulej sezóny bolo v hornej polovici tabuľky jediné mužstvo s anglickým trénerom – Newcastle United s Eddiem Howeom. Dnes sú v Premier League len štyri kluby s anglickým koučom (manažérom). 

Jozef Vengloš sa stal po MS 1990 v Taliansku prvým trénerom z kontinentu v najvyššej anglickej súťaži. Od jesene 1992, keď sa hrá pod názvom Premier League, v nej účinkovalo 94 trénerov, ktorí pochádzali z oblastí mimo britských ostrovov a Írska! 

Rozhodlo pôsobenie v Chelsea 

Silnou Tuchelovou kartou zostalo pôsobenie v londýnskej Chelsea, do ktorej prišiel v januári 2021 a o štyri mesiace neskôr s ňou vyhral Ligu majstrov. Práve pri The Blues ukázal, že nepotrebuje siahodlho tvoriť, ale s kvalitným materiálom je schopný doručiť okamžitý úspech. 

Tuchel bol v minulosti nástupcom Jurgena Kloppa v Mainzi a v Dortmunde; s parížskym St. Germain získal dva ligové tituly a v lete 2020 ho ako zatiaľ jediný doviedol do finále Ligy majstrov; na jar 2023 s odretými ušami zachránil bundesligovú trofej pre Bayern, ale v minulej sezóne mu už unikla, prvýkrát po dvanástich rokoch. Veľmi netypicky, už tri mesiace pred skončením ligy (!), bol uzrozumený s tým, že bavorský klub s ním spoluprácu nepredĺži, hoci nechýbalo veľa a mohol ho dostať do finále Ligy majstrov. 

Počas jesene si naňho robili zálusk AC Miláno a Manchester United. Lenže na San Sire sa neuchýlili k rýchlemu odstrelu Paula Fonsecu a na Old Trafford pokračuje hra na neobmedzený počet trénerských životov Erika Ten Haga. 

Thomas Tuchel. Foto: AA/ABACA / Abaca Press / Profimedia

Tuchel (51) patrí medzi rešpektovaných stratégov. Vždy vedel tvrdo a impozantne pracovať s neznámymi hráčmi a presadil sa aj v nablýskaných kluboch plných hviezd. Veľa sa písalo o jeho tvrdých metódach, nevyspytateľnosti, náročnosti. Aj o neortodoxnosti. Sprevádzala najmä jeho trénerský začiatok v Mainzi. Rád vyvolával polemiku, pred každým zápasom menil rozostavenie, úlohy hráčov. Keď sa rozhodol do ich hry implementovať rýchle diagonálne prihrávky, požiadal vedenie klubu, aby prerobilo jedno tréningové ihrisko do tvaru kosoštvorca. 

Má rád disciplínu, stal sa pragmatickým taktikom a ako jeden z hlavných protagonistov nemeckej trénerskej školy „gegenpressingu“ vždy tvaroval mužstvá hrajúce moderný futbal, plný pohybu, pracovitosti, rýchlosti – a s hladom po víťazstvách. Jeho výhodou je poznanie anglického futbalu, súčasnej generácie hráčov či ročná spolupráca s Harrym Kaneom v Bayerne.

Krátka misia 

V reprezentačnom prostredí budú jeho možnosti pretláčania doterajšej filozofie obmedzené, ale je zrejmé, čo Anglicko chce. Určite cíti enormný hráčsky potenciál, ktorý na tohtoročnom Eure upadol do strnulosti a napriek tomu dokráčal až do finále. To bude jednoznačným cieľom Anglicka aj na MS 2026.

Práve dovtedy platí Tuchelov kontrakt. Zdá sa, že to bude trojfázová poldruharočná misia – vložiť do hry Albiónu novú energiu, priviesť ho po šiestich desaťročiach na svetový vrchol a odísť. 

Prvá úloha bude pri kvalite anglických hráčov a sile Premier League ľahko splniteľná. Druhá je ultimatívna, náročná svojou výnimočnosťou. Po Sirovi Alfovi Ramseym v nej nikto z trénerov Anglicka neuspel. Don Revie, Ron Greenwood, Bobby Robson, Graham Taylor a Terry Venables sa stali trénermi troch levov vďaka úctyhodným trénerským kariéram. Glenn Hoddle a Kevin Keegan až takými úspešnými klubovými trénermi neboli, ale zdobila ich hráčska výnimočnosť generačných lídrov. 

Eriksson a Capello získavali na klubových lavičkách jednu trofej za druhou, ale pri Anglicku sa popálili, ambície nenaplnili, hoci najmä o partii hráčov pod Erikssonom – na čele s Lampardom, Gerrardom, Beckhamom, Scholesom, Rooneym a ďalšími – sa hovorilo ako o „zlatej generácii“.

Neuspel ani Steven McClaren, ktorý ani len nepostúpil na ME 2008, a tak sa za posledné desaťročia najviac darilo Garethovi Southgateovi. Po krachu Roya Hodgsona na MS 2014 i ME 2016 a po kratučkej jednozápasovej anabáze Sama Allardycea bol najskôr len dočasným riešením, až napokon vydržal osem rokov. Počas nich dostal Anglicko na MS do semifinále a do štvrťfinále a dvakrát bol vo finále ME.

Tretí faktor – kratšia, len 18-mesačná zmluva – zatlačí do úzadia možnosť rýchleho konca. Na posledných troch klubových staniciach – v Paríži, Londýne aj v Mníchove – skončil Tuchel predčasne, ale všade mal konflikty s klubovými vedeniami či so športovými riaditeľmi, s ktorými sa rozchádzal v mnohých názoroch, najmä v otázkach prestupovej politiky. Teraz pôjde o celkom inú prácu. Hráčov si bude vyberať sám a rozchod nastane len v prípade totálneho výbuchu v kvalifikácii MS 2026, čo je pri sile Anglicka veľmi málo pravdepodobné. 

Tuchel priznal, že „vstupuje na neznáme územie“. Prechod k práci v reprezentácii bude preňho obrovskou zmenou. Navyše s poznaním, že len v prípade najväčšieho úspechu bude jeho pôsobenie v Anglicku považované za úspešné. Žiadny čas nemá. Musí doručiť výsledky.