Umelá inteligencia sa učí rozpoznať naše emócie. Na čo je to dobré?

Využívajú pri tom výrazy tváre, reč, ale aj EEG či vodivosť kože. Avšak stále sa snažia byť obozretní a priorizujú súkromie. Takéto využitie AI má potenciál zlepšiť napríklad zdravotný sektor.

Rozpoznanie emócií niekedy nie je jednoduché ani pre nás ľudí, pretože emócie sú veľmi komplexné a zmena jedného detailu môže mať za následok odlišnú interpretáciu. Kombináciou informácií z rôznych zdrojov ľudského prejavu, ako sú výraz tváre, hlas, gestikulácia alebo elektrická aktivita mozgu, sa výskumníci snažia maximalizovať presnosť rozpoznania emócie.

Využitie výrazov tváre

Techniky na priradenie výrazu tváre k emócii sú rôzne, v závislosti od toho, na čo sú zamerané, či už ide iba o jednu snímku alebo monitorovanie zmien vo videu.

Jednou z nich je Facial Micro-expression Recognition (FMiR). Ako už samotný názov uvádza, táto technika sleduje jemné zmeny, ktoré môžu nastať zvyčajne vtedy, keď sa niekto snaží svoju pravú emóciu skryť.

Na rozpoznanie výrazov tváre z videa a ich zmien v čase je zameraný Dynamic Facial Expression Recognition (DFER). Pomocou DFER sa podarilo aj predikovať angažovanosť študentov počas online výučby.

Čo a ako hovoríme

Niekedy je tón reči dôležitejší ako jej samotný obsah. Na základe neho dokážeme určiť, či sa daná osoba hnevá, je nadšená, urazená alebo používa sarkazmus. Audio Emotion Recognition (AER) sa sústreďuje nielen na slová, ale aj na analýzu rôznych aspektov reči.

Ani naše statusy nezostávajú bez povšimnutia. Text Emotion Recognition (TER) zohráva dôležitú úlohu pri vyhodnotení emocionálneho stavu na základe textu.

Dostanú sa nám aj do hlavy

Ďalším zdrojom informácií o tom, ako sa naozaj cítime, je mozog. Vďaka elektroencefalografu (EEG), ktorý bežne využívajú neurológovia, sú vedci schopní presnejšie určiť, čo človek prežíva. Dokonca sa pomocou tejto techniky spolu s využitím virtuálnej reality (VR) podarilo vyvolať v človeku emócie simuláciou rôznych scenárov. Takéto technológie majú potenciál využitia v oblasti psychoterapie.

Nie všetci sú rovnakí

Feng Liu, autor štúdie o AI a emóciách, upozorňuje na viaceré problémy, ktoré neboli vyriešené.

Prvým je prepojenie emócií s osobnosťou človeka a jeho správaním. Pri spracovaní a vyhodnocovaní získaných dát treba brať do úvahy aj to, aký človek je. Prežívanie emócií nie je pre všetkých ľudí rovnaké.

Druhým je kultúrna závislosť. To, aké emócie, spôsob a ich intenzitu človek prejavuje, je značne ovplyvnené tým, z akého prostredia a kultúry pochádza.

Taktiež môže nastať skreslenie pri samotnom spracovaní. Komplexnosť nášho prežívania sa nedá vždy jednoducho vyjadriť na nejakej škále. Niekedy je problém vôbec opísať to, čo cítime.

Na čo to je vôbec dobré

Ako už bolo spomínané, vďaka rozpoznávaniu emócií z výrazov tváre študentov sa dokázala predikovať ich úroveň zapojenia sa do výučby a momentálne prežívané emócie.

V oblasti zdravotníctva tieto technológie nachádzajú významné využitie, hlavne čo sa týka mentálneho zdravia. V prípade psychoterapie môže nastať zlepšenie v liečení emočných a kognitívnych porúch či dávkovaní liekov. Kvantifikovanie emócií už pomohlo aj pri zisťovaní a analýze depresie, úzkosti a osamelosti. Informácie o emočnom rozpoložení človeka by sa dali v reálnom čase vhodne využiť počas terapií alebo na krízových linkách.

AI na mieste psychoterapeuta

To, či by umelá inteligencia mohla byť plnou náhradou psychoterapeuta alebo krízového pracovníka, je pomerne diskutabilná téma. Predsa sme sociálne tvory a v náročnejších obdobiach niekedy viac potrebujeme mať pri sebe nejakú osobu, než dostávať rady. Depresia sa úzko spája so samotou, a teda terapia poskytovaná niečím nie ľudským by nemusela byť až taká efektívna. Taktiež pri umelej inteligencii by bolo každé jedno slovo, ktoré by klient povedal, zaznamenané na disk, čo by mohlo narušiť úprimnosť vo vyjadrovaní.

J. P. Grodniewicz a M. Hohol z Jagelovskej univerzity v Krakove sa tejto téme venovali vo svojej práci, kde okrem problému budovania terapeutického vzťahu s niečím nie ľudským poukazujú na ďalšie dva problémy. Prvým je, že na naprogramovanie terapeutického systému musíme prehĺbiť naše chápanie toho, čo vlastne robí psychoterapiu efektívnou. Druhým problémom je, že pre umelú inteligenciu môže byť poskytovanie psychoterapie príliš zložitým problémom.