Prečo ešte nenastal čas na pravoľavú alternatívu pre Nemecko

Septembrové krajinské voľby v Durínsku otvorili teoretickú možnosť koalície dvoch strán, ktoré nepatria do liberálno-progresivistického kartelu. Vo voľbách zvíťazila národne konzervatívna Alternatíva pre Nemecko (AfD) s 32 kreslami. Spolu s konzervatívno-ľavicovým Spojenectvom (BSW) Sahry Wagenknechtovej dosiahli väčšinu 47 kresiel z 88.

O koalícii však ani nerokovali. AfD zostane v opozícii, BSW rokuje s kresťanskými demokratmi CDU a sociálnymi demokratmi SPD. Ich vládu pravdepodobne podporí aj krajne ľavicová, ale bezpečne progresivistická Die Linke, ktorá doteraz durínskej politike dominovala a od ktorej sa Wagenknechtová tento rok odtrhla.

Názorové prieniky a momenty nezhody

To, že obe alternatívne strany zatiaľ o spolupráci neuvažujú, je čiastočne dané postojom straníckeho kartelu a názorového mainstreamu. Zatiaľ čo AfD je oficiálnym vyvrheľom, s ktorým sa nikto neodvažuje rokovať, o podporu BSW majú záujem kdekade. Krajná ľavica vadí oficiálnym kruhom menej ako krajná pravica a Wagenknechtová to využíva. Nedávny duel ich predsedníčok, Alice Weidelovej a Sahry Wagenknechtovej, ukázal, kde si strany programovo rozumejú a kde to škrípe.  

Stopercentnú zhodu majú vo vojne na Ukrajine. Zhodujú sa tak v geopolitickej analýze pripisujúcej veľký diel zodpovednosti americkej východnej expanzii, ako aj v presvedčení o nezmyselnosti a škodlivosti európskej politiky sankcií. Výrazne sa prekrývajú aj v otázke migrácie. Obe predsedníčky chcú zastaviť masovú migráciu a dôsledne odsúvať migrantov, ktorí sa s Nemeckom nezžili a páchajú trestnú činnosť.

Alice Weidelová a Sahra Wagenknechtová. Foto: ČTK / imago stock&people / dts Nachrichtenagentur

AfD okrem toho otvára otázku odsunu osôb s nemeckým občianstvom, hoci v strane sa o to háda relatívne umiernené vedenie Alice Weidelovej s radikálmi okolo durínskeho lídra Björna Höckeho. V migračnej debate sa Wagenknechtová nevymedzovala ani tak voči Weidelovej, s ktorou sa v tejto otázke viac-menej prekrýva, ako skôr voči názorom neprítomného Höckeho, ktorého sa Weidelová sama pred rokmi pokúšala zbaviť.

Nezhody prevažovali v postoji k Izraelu. Weidelová zastáva pozíciu oficiálneho nemeckého mainstreamu, že Izrael bojuje o prežitie a má právo na sebaobranu; výročie októbrového útoku Hamasu strávila „so židovskými priateľmi“. Wagenknechtová odsudzuje izraelské akcie proti Palestínčanom aj susedným štátom a hovorí o izraelských vojnových zločinoch.

Obe strany si tiež nerozumejú v ekonomických otázkach. Zhodujú sa síce v tom, že kľúčom k obnoveniu prosperity sú náprava energetiky a reformy školstva. No BSW však v súlade so svojimi socialistickými koreňmi vidí prioritu vo zvyšovaní daní a verejných investícií do infraštruktúry, zatiaľ čo neoliberálna AfD chce dane znižovať a odbúravať sociálne dávky.  

Politický kontext a personálne prekážky spolupráce

Do debaty sa premietal aj politický kontext. Z hľadiska demokratickej legitimity zastupovala Weidelová stranu silnejšiu a názorovo bohatšiu. AfD je celonemeckou stranou, ktorá má ambície zvíťaziť v parlamentných voľbách a v ktorej existujú rôzne názorové krídla. Ani nie rok stará BSW sa obmedzuje na východné Nemecko a zatiaľ sa skôr podobá na politický fanklub svojej zakladateľky.

Björn Höcke z AfD prichádza hlasovať v krajinských voľbách v Durínsku do volebnej miestnosti v nemeckom Bornhagene v nedeľu 1. septembra 2024. Foto: TASR/AR

Z hľadiska nastavenia nemeckej „demokracie“ však ťahala Weidelová za kratší koniec povrazu. Po vlnách démonizácie a hanobenia, ktoré sa cez AfD pravidelne valia, sa skôr snažila hľadať možnosti spolupráce, zatiaľ čo Wagenknechtová vysvetľovala, prečo s AfD nepôjde.

Jej hlavným argumentom boli práve ľudia ako Björn Höcke. Títo radikáli sa jej hodia. Keď na nich zaútočí, odvracia obvinenia z migračného extrémizmu, ktorým sama od progresivistov čelí. Dávala však tiež najavo, že s niekým ako Weidelová by sa dokázala dohodnúť.  

Budúce politické možnosti a úskalia

Spolupráca oboch strán sa zatiaľ nečrtá. Treba však oceniť, že ich najvyššie predstaviteľky dokázali so vzájomným rešpektom viesť viac-menej kultivovanú verejnú debatu, ktorá ukázala aj podstatné prekryvy. V takom Francúzsku by debata medzi Mélenchonom a Le Penovou bola nepredstaviteľná.

Pokiaľ však neliberálna ľavica odmieta neliberálnu pravicu ako fašistov a neliberálna pravica neliberálnu ľavicu ako komunistov, liberálni progresivisti si môžu mädliť ruky, pretože ich vládu nič neohrozí. Prekážky dnes bývajú skôr na ľavici poznačenej vzájomnými sektárskymi rozpormi, ktoré dokáže prekonať len spoločný strašiak údajných fašistov.

Emmanuel Macron. Foto: TASR/AP

Francúzska ľavica na to tento rok v lete opäť doplatila. Pomohla Macronovi oslabiť Le Penovú, čo umožnilo Barnierovu vládu, ktorá bude pokračovať v Macronovom kurze.

Uvidíme, ako veľmi sa Wagenknechtovej vyplatí spolupráca so stredovými stranami. Vynúti si politické zmeny, ako sľubuje? Alebo po vzore Mélenchona poslúži liberálom ako užitočný idiot, ako jej to predhadzujú v AfD?

Do budúcnosti by si obe sily mali zvykať na to, že pokiaľ nedokážu kartel samozvaných demokratov obísť či vyjednávať z pozície sily, nič podstatné zo svojich programov neuskutočnia.