Jarný odhad hospodárenia štátu sa nenaplnil. Čísla za minulý rok sú horšie

Na začiatku októbra zvýšila Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť odhadovanú úroveň deficitu verejnej správy v tomto roku. „Oproti augustovej prognóze došlo k zvýšeniu schodku o 259 miliónov eur. K medzimesačnému zhoršeniu hospodárenia prispel hlavne pokles daňových príjmov, najmä výnosu DPH, a nárast výdavkov Sociálnej poisťovne na starobné dôchodky,“ informuje na svojom portáli.

Kým tohtoročné čísla majú zatiaľ len podobu odhadov, vlaňajšie sú už známe. „Deficit verejnej správy Slovenska v roku 2023 dosiahol 6,4 miliardy eur (5,21 percenta HDP). Jeho hodnota sa v porovnaní s rokom 2022 strojnásobila a mierne, o 0,4 miliardy eur, vzrástla aj oproti prvému odpočtu z apríla tohto roka,“ oznamuje Štatistický úrad s dôvetkom, že jarný odhad rátal so 4,89 percentami HDP.

Zhoršenie oproti pôvodnému odhadu tak dosahuje zhruba 390 miliónov eur. „K nárastu prispel najmä výpadok výnosu z takzvaného solidárneho príspevku a nárast výdavkov na energopomoc z dôvodu ich časového rozlíšenia,“ hovorí pre Štandard vedúci oddelenia rozpočtových analýz a prognóz Pavol Majher z Kancelárie RRZ.

Tieto negatívne vplyvy podľa jeho slov čiastočne kompenzovalo mierne zvýšenie výnosu iných daní – ide najmä o daň z príjmu právnických osôb a DPH. „Uvedené zmeny by nemali ovplyvniť očakávaný dosah nových konsolidačných opatrení. Zmeny v daňovej oblasti boli totiž do veľkej miery zohľadnené v aktuálnej prognóze výboru pre daňové prognózy,“ vysvetľuje pre Štandard Majher.

Celkový dlh sa vyšplhal na 68,9 miliardy eur, čo bolo 56,1 percenta hrubého domáceho produktu. Úrad konštatuje, že po spresneniach sa zvýšili výdavky štátu, príjmy z daní však poklesli.

Spresnenie za predchádzajúce roky

Okrem údajov za vlaňajšok sa októbrová správa venuje aj trom predchádzajúcim rokom. Pozrela sa teda na údaje a ich porovnanie od roku 2020. „Absolútnu väčšinu minuloročného deficitu vytvorila ústredná štátna správa,“ vysvetľujú štatistici.

Jej hospodárenie sa skončilo s deficitom 6,76 miliardy eur, čo bolo výrazne viac ako v roku 2022, keď hospodárila s negatívnym výsledkom 1,51 miliardy eur. Aj oproti prvému odhadu z jari ide o zhoršenie. Naopak, darilo sa miestnej samospráve, ktorá vlani hospodárila s prebytkom takmer 81 miliónov eur.

Minulý rok boli v pluse o 276 miliónov eur aj fondy sociálneho zabezpečenia, ich aktuálny prebytok bol trojnásobok hodnoty z roku 2022.

Z takmer 390 miliónov eur tvoria najviac chýbajúce dane

Na stranu príjmov štátu nepribudlo 319,8 milióna eur. Nižší výber daní sa teda na konečnom čísle podpísal najviac. Okrem toho sa na výsledkoch prejavilo aj začlenenie nového subjektu do sektora verejnej správy, ktorý hospodáril s plusom 8,5 milióna eur. Išlo o preklasifikovanie jedného subjektu zo sektora finančných korporácií do sektora verejnej správy od začiatku roka 2023. „Zvýšili sa tiež pohľadávky a záväzky štátu o 139,7 milióna eur a hodnota energopomoci o 69,1 milióna eur,“ vyčísľuje Štatistický úrad.

Kým od právnických osôb pritieklo do štátnej kasy viac o vyše 100 miliónov eur, menej peňazí priniesla takzvaná solidárna daň z nadmerných ziskov v odvetví ropy, plynu, uhlia a rafinérií, a to o 416 miliónov eur. Znamená to, že želaný efekt dostať viac peňazí od najbohatších podnikov, úplne podľa predstáv nevyšiel.

Pokiaľ ide o roky 2020 až 2022, úpravy deficitu v porovnaní s aprílovými dátami boli zanedbateľné. „Najvýznamnejší vplyv na deficit malo začlenenie ďalších subjektov do hospodárenia štátu (roky 2020 až 2022), úprava zahraničných pohľadávok (rok 2021) a tiež zvýšenie dosahu oddlženia nemocníc (rok 2022),“ konštatuje správa úradu.

Štátny dlh dosiahol vyše 56 percent HDP

Hodnota štátneho dlhu síce medziročne stúpla o 5,4 miliardy eur, ale podiel dlhu z HDP sa znížil, pretože ekonomika rástla rýchlejšie v porovnaní s odhadom HDP z apríla 2024. „V predchádzajúcom roku 2022 bol podiel dlhu na HDP ešte na úrovni 57,68 percenta,“ vyčísľuje úrad.

Štatistici dodávajú, že pokiaľ ide o zmeny majúce vplyv na takzvaný maastrichtský dlh, najvýznamnejší vplyv mala zmena zaznamenávania takzvaných odložených úrokov z pôžičiek Európskeho nástroja finančnej stability voči Grécku, ktoré po metodickom spresnení Eurostatu vstupujú do dlhu.

Aktuálne zverejnené výsledky hovoria o tom, že už vlani bolo nastavenie verejných príjmov a výdavkov neudržateľné, pretože pri takýchto vysokých schodkoch nám rýchlo rastie verejný dlh v pomere k HDP, čo by skôr či neskôr viedlo až k bankrotu štátu. „Teda situácii, že finančné trhy by nám nepožičali na jeho refinancovanie a štát by nemal zdroje na vyplácanie všetkých svojich záväzkov,“ hovorí pre Štandard makroekonóm VÚB Michal Lehuta.

Podľa neho v porovnaní s rokom 2022 vlani významne negatívny vplyv zapríčinila oneskorená valorizácia dôchodkov a ešte viac predčasných penzií, ktoré z trhu práce stiahli zhruba 25-tisíc ľudí viac, ako zvyčajne. Prispeli tiež energetická pomoc domácnostiam a firmám za viac ako miliardu, vyšší daňový bonus na deti či rodičovský dôchodok.

Potvrdzuje aj slová samotných štatistikov. „Je tam aj vplyv nezaplatenia špeciálneho odvodu rafinériou Slovnaft v sume 416 miliónov eur. Nová vláda deficit ešte zväčšila napríklad vyššími vianočnými dôchodkami,“ dodáva.

Konsolidácia, teda zmenšovanie rozdielu medzi príjmami a výdavkami, bude musieť pokračovať aj v budúcom a ďalších rokoch. „Prvý dôležitý krok, zníženie deficitu na 4,7 percenta HDP, bol urobený opatreniami na rok 2025, ale to stačiť nebude,“ uzatvára Lehuta s dôvetkom, že deficit potrebujeme skresať až pod 2,5 percenta HDP.

Hovorca Národnej banky Slovenska na otázky Štandardu reagoval, že sa téme podrobne venovali v jesennej makroprognóze. „Napriek konsolidačným opatreniam očakávame na rok 2026 v porovnaní s predchádzajúcou predikciou vyšší deficit o 0,1 p. b.,“ uvádzajú v správe.

Za zhoršeným výhľadom sú podľa regulátora predovšetkým vyššie predpokladané verejné investície v rezorte obrany a negatívne makroekonomické efekty konsolidačného balíčka, ktoré sa cez spomalenie ekonomického rastu a vyššiu infláciu premietajú do nižších daňových príjmov, respektíve vyšších sociálnych výdavkov.

Okrem bežného znižovania výdavkov či zvyšovania príjmov dokážu podľa neho pomôcť aj reformy dlhodobého nastavenia dôchodkového či zdravotníckeho systému, ale aj podpora hospodárskeho rastu.

Štandard oslovil k téme aj Ministerstvo financií SR, do uzávierky však neodpovedalo.