Prekliatie ukrajinskej uniformy. Dezercia ako symbol únavy z vojny

Serhij Hnezdilov celé mesiace presadzoval, aby boli vojaci vyčerpaní rokmi vojny s Ruskom nahradení čerstvými brancami. Svoje obavy vyjadril v rozhovoroch, na sociálnych sieťach a v podcaste, pričom sa opieral o svoje päťročné pôsobenie v pechotnej brigáde.

Dvadsaťštyriročný Hnezdilov však povedal, že na jeho výzvy nikto nereagoval. Preto minulý mesiac urobil radikálny krok, o ktorom dúfal, že upriami pozornosť na jeho žiadosť: Dezertoval a potom to verejne oznámil na sociálnych sieťach a v spravodajských médiách.

„Nezostávalo mi nič iné, len odísť, veľmi hlasno zabuchnúť dvere a prinútiť ľudí, aby konečne začali o tomto probléme hovoriť,“ povedal Hnezdilov vo videorozhovore pre New York Times 1. októbra z tajného miesta, kde sa skrýval pred ukrajinskými úradmi.

A ľudia hovorili. Vojaci, politici a ďalší verejní činitelia vyjadrili svoje názory v dlhých príspevkoch na sociálnych sieťach. Niektorí odsúdili jeho konanie ako vlastizradu a vyzvali na potrestanie. Iní uznali jeho obavy z potreby rotácie vojakov, ale tvrdili, že dezercia nie je riešením. Niektorí ľudia ho tiež podporili a považovali jeho čin za veľmi potrebný budíček.

„Určite je to veľká diskusia,“ povedal Tymofii Brik, sociológ a rektor Kyjevskej ekonomickej školy, a dodal, že Hnezdilov vniesol do verejnej sféry citlivú tému, o ktorej sa väčšinou diskutuje v súkromných kruhoch. „Ľudí to vyburcovalo.“

Po dvoch týždňoch vyhýbania sa úradom Hnezdilova zadržala 9. októbra ukrajinská polícia „pre podozrenie z dobrovoľného opustenia vojenskej jednotky s úmyslom vyhnúť sa vojenskej službe v rámci vojnového stavu“, čo je trestný čin, za ktorý hrozí trest odňatia slobody až na 12 rokov. Súd nariadil jeho preventívnu väzbu na 60 dní až do súdneho procesu.

Krok Hnezdilova zasiahol jadro problému, ktorému čelí ukrajinská armáda: Nemôže si dovoliť prepustiť vyčerpaných vojakov, ak nenaberie dostatok náhradníkov, najmä preto, že ruské jednotky sú už teraz na bojisku v početnej prevahe nad Ukrajincami.

Od začiatku roka Ukrajina neustále stráca územie vo východnom Donbase, hlavnom dejisku vojny, a predstavitelia očakávajú, že boje budú pokračovať ešte mnoho mesiacov.

Na druhej strane však úsilie armády o povolanie väčšieho počtu ľudí brzdí absencia jasného dátumu ukončenia vojenskej služby. Mnohí Ukrajinci sa obávajú, že služba na dobu neurčitú sa rovná jednosmernej vstupenke na front, a preto sa zdráhajú vstúpiť do armády.

Vojaci sa sťažujú na vyčerpanie a podľa oficiálnych štatistík desiatky tisíc z nich dezertovali. Rodiny vojakov organizujú týždenné protesty, na ktorých žiadajú prepustenie po určitom čase služby, čo je v čase vojny zriedkavý prejav verejnej kritiky. A mnohí muži sa skrývajú, aby unikli povolávacím dôstojníkom, ktorí robia pochôdzky po ukrajinských mestách.

„Rozhodol som sa o tomto probléme hovoriť nahlas, pretože dosiahol masový rozsah,“ povedal v rozhovore Hnezdilov.

Jehor Černev, podpredseda výboru ukrajinského parlamentu pre obranu a spravodajstvo, v textovej správe uviedol, že „nie je vhodný čas požadovať demobilizáciu, keď sme nútení ustupovať v Donbase“.

Ďalší dôstojníci ukrajinskej armády varovali, že takýto krok by mohol demotivovať vojakov na fronte, ktorí sa snažia zadržať ruské sily.

Hnezdilov vstúpil do armády ako dobrovoľník v roku 2019, keď Ukrajina už bojovala proti Ruskom podporovaným silám v Donbase. Jeho trojročná zmluva sa mala skončiť v marci 2022, ale Kremeľ krátko predtým spustil inváziu v plnom rozsahu a Hnezdilovovi zakázali odísť z armády na základe stanného práva.

Najprv bojoval v obci Pisky, malej dedine na východnom fronte, ktorú Rusko dobylo koncom roka 2022, a potom v ďalších ohniskách boja, ako napríklad v Bachmute, pričom zastával rôzne pozície v 56. ukrajinskej motorizovanej pechotnej brigáde vrátane guľometníka a veliteľa dronového prieskumu.

„Teraz som veľmi unavený,“ povedal Hnezdilov a dodal, že sa chce vrátiť do civilného života.

Vojaci podľa neho nemôžu bojovať donekonečna a musia vedieť, kedy si „budú môcť oddýchnuť“, inak začnú „pociťovať depresie, psychické a zdravotné problémy“.

Tento rok ukrajinský parlament zvažoval, že do nového zákona o brannej povinnosti zahrnie ustanovenie o prepustení po troch rokoch služby. Armáda však požadovala, aby zákonodarcovia odstránili toto ustanovenie, argumentujúc, že situácia na fronte je príliš nestabilná na to, aby vojaci mohli odísť.

To pobúrilo mnohých vojakov a ich rodiny, ktorí tvrdili, že prepustenie by bolo možné, keby armáda lepšie realizovala odvody ľudí na ich nahradenie.

Proces odvodov do ukrajinskej armády dlhodobo brzdia rôzne problémy. Korupcia v odvodových centrách umožnila mnohým vyhnúť sa mobilizácii. Niektorí muži sa bránia povolaniu do armády a odvolávajú sa na nedostatočný výcvik, ktorý ich zanecháva zle pripravených na boj. Úrady sa tiež snažili zachovať pracovnú silu, aby udržali hospodárstvo v chode, a umožnili niektorým spoločnostiam oslobodiť niektorých zamestnancov od mobilizácie.

Najnovšie však Ukrajina zintenzívnila mobilizáciu, toto leto povolala až 30-tisíc ľudí mesačne, čo je približne dva- až trikrát viac ako počas minulej zimy.

Hnezdilov povedal, že on a mnohí jeho spolubojovníci považujú za veľmi nespravodlivé, že mnohí ľudia sa môžu vyhnúť odvodu, zatiaľ čo tí na fronte nemôžu po rokoch bojov opustiť armádu.

„Tomu hovorím prekliatie uniformy. Keď si ju raz oblečiete, už ju nemôžete vyzliecť,“ povedal. „Preto sa jej väčšina ľudí vyhýba.“

Keď Hnezdilov dezertoval, čelil okamžitej reakcii armády. Jeho bývalá brigáda začala vyšetrovanie a niekoľko významných ukrajinských vojakov jeho krok ostro kritizovalo.

Masi Nayyem, slávny veterán, ktorý v roku 2022 prišiel o oko, napísal na sociálnych sieťach, že síce súhlasí s potrebou riešiť problémy s prepustením, ale rozhodnutie Hnezdilova je „nemorálne s ohľadom na tých, ktorí zahynuli a boli zranení: Neobetovali svoje životy a zdravie preto, aby sa potom jednoducho vzdali frontu“.

Ukrajinskí vojenskí náborári kontrolujú, či si muži aktualizovali svoje údaje na ukrajinskom odvodovom úrade v Kyjeve. Foto: Brendan Hoffman pre New York Times

Hnezdilov a jeho stúpenci však tvrdia, že front sa už začína rozpadať, pretože čoraz viac vojakov dezertovalo, znechutených vyhliadkou na nekonečné boje. Z údajov ukrajinskej generálnej prokuratúry vyplýva, že od januára do septembra tohto roku opustilo svoje jednotky bez prepustenia 51-tisíc vojakov – viac ako dvojnásobok celkového počtu v roku 2023.

Rozsah dezercií sa stal taký výrazný, že parlament v lete tohto roku prijal zákon, ktorý oslobodzuje vojakov od zodpovednosti, ak dezertovali prvýkrát a dobrovoľne sa vrátili do služby. Zákonodarcovia teraz pracujú na zmene zákona, aby sa úplne odstránilo trestné stíhanie a uľahčil sa tak návrat vojakov, ktorí dezertovali po prvý raz.

„Ničia ukrajinskú armádu? Čiastočne áno. Ale prečo? Aký je dôvod?“ spýtal sa Hnezdilov. „Možno by sme sa mali menej sústreďovať na akt dezercie a viac na to, čo k nemu vedie.“

On a ďalší vojaci varovali, že bez aktívnej politiky, stanovenia jasných podmienok služby a zlepšenia mobilizačného úsilia sa počet dezertérov bude len zvyšovať, najmä keď vojna vo februári dosiahne hranicu troch rokov.

„Dominá by mohli padnúť veľmi skoro,“ povedal Artem Čech, ukrajinský spisovateľ a vojak. „Veľa ľudí si totiž stanovilo konkrétne podmienky služby: tri roky.“

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.