Dohoda, ktorú v tejto otázke uzavreli v roku 2018, dáva obom stranám možnosť vyjadriť sa k menovaniu biskupov v Číne.
Vatikán a Peking neudržiavajú oficiálne diplomatické styky od roku 1951, keď sa k moci v tejto ázijskej krajine dostali komunisti a vyhnali katolíckych kňazov. Vatikán sa v uplynulých rokoch usiloval o uvoľnenie napätia a dosiahol dohodu s Pekingom o vymenovávaní biskupov. Naposledy ju predĺžili v októbri 2022, vtedy však iba o dva roky.
Znenie tejto dohody je naďalej utajované. Jej cieľom je zjednotiť čínskych katolíkov, ktorí sú rozdelení medzi proštátnu a podzemnú cirkev. Podľa dohody má konečné slovo pri menovaní biskupov v Číne pápež.
Čína a Vatikán budú „udržiavať konštruktívne kontakty a dialóg a pokračovať v zlepšovaní bilaterálnych vzťahov“, uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien.
V rámci katolíckej cirkvi však dohoda vyvoláva kritiku. Niektorí hodnostári ju považujú za opatrenie, ktoré umožňuje komunistickej vláde v Pekingu kontrolovať katolíkov v krajine. Jedným z najväčších kritikov dohody je bývalý biskup Hongkongu kardinál Joseph Zen Ze-kiun, podľa ktorého dohoda s čínskou vládou znamenala zradu čínskych katolíkov verných Vatikánu.
Mnohí veriaci tiež podľa agentúry AFP tvrdia, že napriek zbližovaniu Číny a Vatikánu stále dochádza k vládnym represiám voči podzemnej cirkvi.
Od uzavretia dohody v roku 2018 Čína vymenovala niekoľko biskupov bez predchádzajúceho súhlasu Vatikánu. Vatikán napríklad v novembri 2022 ostro odsúdil vymenovanie Pcheng Wej-čaa za pomocného biskupa v provincii Ťiang-si, ktorú Vatikán neuznáva ako diecézu.
(tasr)