Toxická skládka v Bratislave má za následok zákaz pitia vody. Jej riešenie je v nedohľadne

Obyvatelia stále čakajú na vyriešenie tohto environmentálneho problému Ministerstvom životného prostredia (MŽP) SR. „Máme studňu, ale nepoužívame ju, nechceme riskovať,” hovorí pre redakciu jeden z majiteľov záhrad hneď v blízkosti skládky, ktorý si dal z dôvodu bezpečnosti a nedostačujúcej spodnej vody zaviesť verejný vodovod. 

Mestského vodovodu sa nepriaznivá situácia netýka. Zatiaľ. Celé jeho potrubie však vedie aj pod zemou, kde sa v jeho bezprostrednej blízkosti nachádza viac ako 400 chemických látok.

„Je to hrozné. Toto má riešiť vláda. Aj ľuďom v okolí Bratislavy stará skládka zamoruje vodu,” spomína v prieskume ďalšia respondentka. 

Skládka CHZJD vznikla postupným skládkovaním pred 58 rokmi. Foto: Miroslava Pavlíková

Už viac ako 50 rokov ležia v zemi jedovaté látky

Vysoká hladina karcinogénnych pesticídov a herbicídov, tetrachloretén, trichlóretén, prometrín, arzén, vinylchlorid, kyselina sírová. Tieto jedovaté látky boli od roku 1966 počas trinástich rokov pravidelne vyvážané ako odpad z Chemického závodu Juraja Dimitrova (CHZJD) do bratislavskej Vrakune. 

Nikto vtedy netušil, že dnes budú predstavovať nesmiernu ekologickú záťaž. V minulosti sa v chemických závodoch nazývaných aj Dynamitka alebo Dimitrovka vyrábali chemické produkty, hnojivá, pesticídy a trhaviny. V súčasnosti nesie podnik názov Istrochem, ktorý je tiež z dôvodu vtedajšieho skládkovania toxického odpadu znečistený. 

Každý rok sa navyše výskyt týchto jedovatých látok podzemnou vodou šíri približne o 200 metrov ďalej do ďalších oblastí Žitného ostrova. Inkriminované sú hlavne lokality ako Vrakuňa, Podunajské Biskupice, Rovinka či Most pri Bratislave. 

Chemické závody Juraja Dimitrova sú zodpovedné za toxickú skládku. Dnes je z Dimitrovky podnik Istrochem. Foto: Miroslava Pavlíková

Martin Kuruc by na riešení začal pracovať ihneď

So starostom Vrakune Martinom Kurucom sme sa z redakcie stretli osobne. Ako najvyšší predstaviteľ mestskej časti je na svojom poste už desať rokov, za ten čas zabezpečenie alebo odstránenie skládky aktívne rieši.

„Vyčkávam asi aj ako všetci ostatní na vyjadrenie ministerstva životného prostredia. Po ukončení realizácie podľa pôvodného plánu pán minister sľúbil, že príde s nejakým novým riešením,” uvádza nás do problematiky. 

Zatiaľ však ministerstvo riešenie neprezentovalo ani jemu, ani verejnosti. „Čakám na stretnutie s vedením rezortu a pevne dúfam, že do konca roka s nejakým návrhom prídu,” dodáva. 

Martin Kuruc bol prednedávnom na ministerstve životného prostredia, kde mu bolo povedané, že majú nejaké riešenie ,na stole’, ale je v utajenom režime, tak o tom nemôžu bližšie informovať,” tvrdí. 

Na otázku, čo sa vlastne v pôde v podzemnej vode nachádza, však odpovedá jasne. „Na základe analýzy ešte spred dvanástich rokov na mieste našli cez 400 chemických látok, ktoré nie všetky sú zlučiteľné s bezproblémovou vodou, keď sa s ňou spoja,” informuje starosta. 

Keďže Martin Kuruc o sebe vraví, že nie je chemik, tak presne nerozumie všetkým chemickým rozborom. Čo však pre obyvateľov jeho mestskej časti platí už viac ako 20 rokov, je fakt, že podzemná voda je kontaminovaná. „Nemala by sa používať na konzumáciu a ani na polievanie plodín, ktoré sú určené následne tiež na spotrebu,” vraví. 

To, či je voda vhodná na polievanie trávy, po ktorej ľudia potom chodia, alebo na sprchovanie a kúpanie, posúdiť nevedel, keďže podľa jeho zistení sa názory na túto problematiku líšia. „Neodporúčal by som to, aby ľudia predišli nejakým zdravotným komplikáciám,” prízvukuje.

Sústava rúr ide aj pod zemou, kde je skládka alebo už znečistené úseky. „Potrubie by malo byť hermeticky uzavreté, to znamená, že by nemal byť problém s tým, že vedie cez územie, kde sa táto kontaminovaná pôda nachádza,” zmierňuje obavy miestnych.

Kuruc tiež prízvukuje, že situácia sa týka väčšinou záhradkárov, ktorí vo svojich záhradkách nemajú odkiaľ čerpať vodu, iba zo studní, v ktorých sa táto znečistená voda nachádza. Viacerí majitelia pozemkov podľa neho o probléme doteraz vôbec nepočuli. 

Ak však majú vlastníci obavy, že im v záhrade vyrastie zelenina, ktorá by bola v bezprostrednej blízkosti znehodnotenej podzemnej vody, starosta týchto ľudí upokojuje.

„Hĺbka podzemného toku je niekde zhruba sedem metrov, plodiny v pôde sú teda v poriadku. Voda nejde hore, iba dole. A čistá voda, ktorá prší, prechádza cez uvedenú pôdu a vteká do prúdu dolu. Pestovať plodiny teda nie je nevyhovujúce, ak nie sú polievané kontaminovanou vodou,” vraví. 

Ľudia, ktorí o zákaze zavlažovania zo studní vedia, využívajú aj zber dažďovej vody. Foto: Miroslava Pavlíková

Z prieskumov verejnej mienky ľudí, ktorí majú dostupnú vodu z verejného vodovodu, starosta dedukuje, že obyvatelia sídliska vo Vrakuni sa situáciou, kým sa ich problém bytostne netýka, priveľmi neznepokojujú.

„Nehľadia dopredu, že keby sme si tým zamorili Žitný ostrov, tak môže prísť aj k tomu, že nebudeme mať pitnú vodu ani vo vodovode,” konštatuje. Zároveň však vyzdvihuje osoby, ktoré sa v tejto lokalite zaujímajú o ekológiu.

Na otázku, ako by postupoval, keby rozuzlenie problému bolo iba na ňom, Martin Kuruc odpovedá: „Tak by som zajtra začal alebo ešte dnes večer s realizáciou.”

Podľa neho je názorov na vyriešenie ekologickej záťaže viac. Najradšej by bol, keby sa toxický odpad odviezol úplne preč. „Ale zatiaľ nikto nevie, keby sa v lokalite začalo kopať, či by tam neprišlo k nejakému zamoreniu územia, či by tam nebolo lepšie postaviť nejaký sarkofág,” uvažuje starosta.

Podľa neho je úplné ,obetónovanie’, a teda sanácia najjednoduchšie, najrýchlejšie, najlacnejšie, no zároveň dočasné riešenie, ktoré môže byť o 50 rokov nedostačujúce.

Na skládke CHZJD sú monitorovacie geologické vrty. Foto: Miroslava Pavlíková

Kuruc je toho názoru, že treba zastaviť šírenie v súčasnosti, lebo každý deň, každú minútu sa voda na Žitnom ostrove znečisťuje. 

„Lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche,” vraví. Podľa neho je teda enkapsulácia (pozn. red. – vrabec v hrsti) nateraz lepšia ako nič. „Ak by ministerstvo prišlo s riešením trvalého odstránenia, budem najšťastnejší starosta na Slovensku,” dodáva na záver. 

Petícia za odstránenie časovanej bomby

Občianska aktivistka Zuzana Magálová rieši prípad skládky vo Vrakuni už dlhodobo. „Situácia so znečisťovaním podzemných vôd na Slovensku je alarmujúca. Ako vidíme v správach a tabuľkách, ktoré uverejňuje aj SHMU ako štátny orgán, možno nájsť viaceré rizikovo kontaminované oblasti,” uvádza svoje vyjadrenie pre Štandard. 

Magálová spresňuje, že návrhy na sanáciu skládky CHZJD v podobe podzemného sarkofágu, ktorý by dokázal zabrániť úniku kontaminovaných látok do okolitého prostredia, sú na ,stole‘ už pomaly desať rokov. 

„V realite sa však neudialo nič a skládka naďalej leží nedotknutá,” upozorňuje. K druhej možnosti, a to k vyvezeniu skládky na miesto, kde by bol odpad určený k sanácii spôsobom najšetrnejším k životnému prostrediu, sa prikláňa k starostovi Vrakune Martinovi Kurucovi. „Toto riešenie má však viaceré problematické časti, je extrémne finančne aj logisticky náročné,” dodáva. 

Podľa nej sa nateraz problém rieši zákazom používania studňovej vody, ktorý nie všetci dodržiavajú. „Spoľahnúť sa na bežné rozbory vody, ktoré si občania dajú robiť zo svojich studní, je nepostačujúce,” tvrdí aktivistka, keďže tie neodhalia všetky chemikálie a väčšinou sa zameriavajú len na dusičnany.

Niektorí obyvatelia MČ Vrakuňa v záhradkárskej oblasti berú zákaz pitia vody zo studní na ľahkú váhu. Foto: Miroslava Pavlíková

Magálová komunikuje v mene ostatných občianskych aktivistov a občanov z dotknutých oblastí, ako sú Vrakuňa, Podunajské Biskupice či Most pri Bratislave aj s rezortom životného prostredia. Podľa jej slov však odpoveď často nepríde. 

„Opätovne vyzývame a žiadame ministrov, aby tejto problematike venovali náležitú pozornosť, a aby hlavne začali konať a túto časovanú bombu z územia Vrakune odstránili,” vraví.

Ohľadom tejto témy však od kompetentných dostala odpoveď naposledy v máji 2023, keď ju ministerstvo ubezpečilo, že komunikujú s holandskými špecialistami, ako zamedziť úniku toxických látok do podzemných vôd, ako aj o možnosti trvalého a definitívneho vysporiadania sa s uloženým odpadom. 

Odvtedy ubehol rok a ministerstvo podľa Magálovej nespravilo nič. Preto aj z dôvodu nedostatočnej činnosti rezortu iniciovala Zuzana Magálová, bývala predsedníčka komisie pre životné prostredie vo Vrakuni, petíciu za urýchlenú sanáciu toxickej skládky. 

„V blízkosti sa nachádza povodie malého Dunaja, do ktorého keď tieto chemické látky preniknú, hrozí vážna ekologická katastrofa. Žitný ostrov je vodná zásobáreň pre celé západné Slovensko a významná pestovateľská oblasť,” píše sa v petícii. 

Ministerstvo životného prostredia príde s novým riešením

Na otázky súvisiace s aktuálnymi bližšími informáciami o opatreniach, aké chystá Ministerstvo životného prostredia SR, s vyriešením dlhodobého problému skládky s toxickým odpadom CHZJD bol viackrát oslovený aj rezort.

„Vicepremiér a minister životného prostredia Tomáš Taraba bude o riešení environmentálnej záťaže vo Vrakuni informovať médiá a verejnosť v krátkom čase na tlačovej konferencii,” reaguje na otázky pre Štandard Odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia SR.

Vrakunská skládka CHZJD stále ohrozuje obyvateľov znečistenou vodou jedovatými látkami. Foto: Miroslava Pavlíková

Bratislavská vodárenská spoločnosť považuje za bezodkladné okamžité zastavenie šírenia

V tejto súvislosti oslovila redakcia aj Bratislavskú vodárenskú spoločnosť (BVS), ktorá však nie je priamym účastníkom žiadneho konania o skládke CHZJD vo Vrakuni.

„V tejto chvíli máme len informáciu z médií, že ministerstvo životného prostredia nebude realizovať projekt enkapsulácie skládky, ktorému vypršala platnosť stavebného povolenia a chce uskutočniť nespresnený spôsob trvalého odstránenia skládky,” konštatovala Alexandra Maszayová z oddelenia komunikácie BVS. 

Pri otázke, aké následky by malo, ak by sa z nejakého dôvodu takáto škodlivá voda dostala do sústavy rúr, Maszayová verejnosť upokojuje. 

„Niektoré vodovodné potrubia sa nachádzajú v území s kontaminovanou podzemnou vodou, ale prieniku do vnútra bráni skutočnosť, že pitná voda sa distribuuje k spotrebiteľom pod tlakom 0,6 – 0,7 MPa, čo je na hornej hranici, povolenej vyhláškou MŽP SR č. 684/2006 Z. z.”

BVS však podľa slov Maszayovej tvrdí, že v prípade opráv porúch na vodovodnej sieti sa kontaminácii zabraňuje preplachom pred uvedením do opätovnej prevádzky. 

„Voda z verejného vodovodu je v poriadku a bezpečná, pretože najbližší vodný zdroj, z ktorého BVS zásobuje tieto oblasti, sa nachádza vo vzdialenosti 18 km od skládky, kam znečistenie nepreniklo,” spresňuje. 

Bratislavská vodárenská spoločnosť teda monitoruje kvalitu podzemnej vody v ochranných pásmach celého Žitného ostrova.  

Ekozáťaž sa vytvorila navozením toxického odpadu od roku 1966, ktorý vznikol pri chemickej výrobe hnojív a produktov na ochranu poľnohospodárskych plodín pred škodcami, dynamitu a iných. Pod zemou sa odvtedy vo vode nachádzajú jedovaté látky, ktoré medzi sebou interagujú.

Problém teda nastal práve vo chvíli, keď chemické látky vzala spodná voda so sebou a šírila a šíri ich ďalej až smerom k Hamuliakovu. 

„Áno, ohrozenie Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov nastalo po napustení Hrušovskej zdrže vodného diela Gabčíkovo, keď skládku odspodu zatopila podzemná voda, do ktorej sa začali lúhovať kontaminanty,” ozrejmuje hovorkyňa BVS. 

Ohrozenie studní v záhradkárskych osadách a rodinných domoch vo Vrakuni však podľa Maszayovej vyjadrení začalo skôr, pretože jedovaté látky zo skládky prenikali do podzemných vôd vplyvom zrážkovej vody, ktorá vsakovala do telesa skládky a cez štrkové podložie ďalej do okolia.

Podľa BVS je pre ochranu Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov dôležité bezodkladne zastaviť šírenie toxického znečistenia v podzemnej vode. „Následne je relevantné pripraviť prípadné ďalšie nové a trvalé riešenia,” zakončuje dialóg hovorkyňa. 

Hlboko pod nánosmi zeminy sa nachádza skládka s vyše 400 chemickými látkami. Foto: Miroslava Pavlíková

Zdravotné následky pod vplyvom toxických látok

Pre Štandard sa vyjadrila aj farmaceutka Jana Dubajová. Podľa nej sa príznaky takýchto látok môžu prejaviť až po dlhšom čase od prvej konzumácie. „Dlhodobé pitie kontaminovanej vody vedie väčšinou ku chronickej toxicite a diagnostika je obťažnejšia.”

Medzi najčastejšie prejavy, pri ktorých podľa nej treba zvýšiť pozornosť, patria bolesti hlavy, únava, tráviace problémy, nevoľnosť, hnačka, zvracanie a ťažkosti s dýchaním. „Pri ťažkej otrave môže dôjsť ku zmenám srdcového rytmu, kóme a dokonca aj smrti,” objasňuje Dubajová. 

Opakované vystavenia ľudského organizmu aj malým dávkam sú podľa slov farmaceutky spájané s ochoreniami ako Parkinsonova či Alzheimerova choroba, so sterilitou a vývojovými poruchami. 

„U detí žien ponechaných pôsobeniu kontaminovanej vody počas tehotenstva je to najmä nižšia pôrodná hmotnosť, nižšia inteligencia, zmeny správania, defekty nervovej trubice a končatín alebo vyšší výskyt leukémií,” uvádza. 

Čo sa týka dospelých, Dubajová spomína najmä rakovinu pľúc a prostaty, vplyv na imunitný systém či už vo forme stimulácie alebo potlačení imunity. „Experimentálne výskumy poukazujú aj na narušenie fungovania rôznych hormónov v tele, čo môže spôsobiť problémy so štítnou žľazou alebo s plodnosťou mužov aj žien,” dodáva. 

Zdravotné ťažkosti potvrdil aj Úrad verejného zdravotníctva

V prípade nízkych koncentrácií dochádza ku poškodeniu pečene, obličiek, nervového či reprodukčného systému informuje redakciu aj hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Katarína Nosálová.

„Kontaminanty obsahujúce halogénne prvky môžu mať na ľudský organizmus aj mutagénne (vznik genetických mutácií), karcinogénne (vznik nádorových ochorení), embryotoxické (poškodenie ľudského plodu) a/alebo alergénne (vznik alergií) účinky,” spresňuje a dodáva, že neskoré účinky sa môžu prejaviť aj v nasledujúcej generácii.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva pravidelne informuje občanov dotknutých oblastí s kontaminovanou vodou o rozbore a kvalite vôd v ich obci.